Ležáky

	Ležáky
	osada
	Pomníky, tzv. hrobodomy, vybudované na miestach domov
Štát	Česko
Kraj	Pardubický
Okres	Chrudim
Obec	Miřetice, Vrbatův Kostelec
Historická krajina	Čechy
Nadmorská výška	395 m n. m.
Súradnice	49°49′58″S 15°54′03″V / 49,8327°S 15,9007°V
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
	Poloha osady v Česku
	Wikimedia Commons: Ležáky
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°49′58″S 15°54′03″V / 49,8327°S 15,9007°V

Ležáky (nem. Ležak, od roku 1939 nem. Lezaky) boli osada v Česku pri obci Miřetice v okrese Chrudim. Počas druhej svetovej vojny bola vypálená nacistickými silami za pomoc parašutistom, ktorí sa podieľali na atentáte na Heydricha. Obec nazývajúca sa podľa miestneho potoka Ležáku sa skladala z 8 usadlostí zoskupených okolo mlyna.

V kamenárskej obci (konkrétne v mlyne) a v neďalekom lome Hluboká bola od polovice januára 1941 skrývaná rádiostanica s krycím názvom Libuše, ktorú používala skupina Silver A na vysielanie spravodajských správ do Londýna. Silver A sa obrátilo v núdzi na Jindřicha Vaška, ktorý bol bývalým dôstojníkom československej armády a okrem iného správca lomu pri Dachove. Dachov sa nachádzal blízko pri Ležákoch. Správcom lomu bol František Vaška. Ten sa dohodol s Potúčkom, že ukryje vysielačku v lome. Od januára začala vysielačka posielať do lomu depeše vojenského, hospodárskeho a spravodajského charakteru. Neskôr parašutisti premiestnili vysielačku do ležáckeho mlyna.

Po atentáte na Heydricha prebehla na základe udania Karla Čurdy (člena výsadku Out Distance) vlna zatýkania, počas ktorého sa nacisti dostali až do Ležákov. 24. júna 1942 bola obec obkľúčená, 47 obyvateľov bolo prevezených do Pardubického zámočku, kde boli dospelí popravení a 13 detí odovzdaných pražskému Rasovému a osídľovaciemu úradu. Ležácke deti boli prevezené do poľského mesta Lodž. Jarmila a Marie Štulíkovi boli označené ako schopné ponemčenia a odovzdané do nemeckých rodín pod cudzími menami. Až po vojne ich vypátral a vrátil späť do vlasti^[1] policajný inšpektor Josef Ondráček. Ostatné deti sa dostali do Chełmna, kde neskôr zahynuli v plynových komorách koncentračného tábora. Veliteľ pardubického gestapa Gerhard Clages bol za zničenie Ležákov povýšený. Karel Čurda bol po vojne obesený.

Na mieste bývalej obce bol po vojne vybudovaný pamätník s pôdorysmi jednotlivých vypálených domov, ktoré sú označené žulovými pomníkmi s motívom krížov. Od 1. júna 2008 pamätník spravuje Památník Lidice.^[2]

Referencie

↑ ČTK. Žena, která přežila Ležáky, cítí stále vykořenění . Hospodářské noviny, 2007-6-21, . Dostupné online.
↑ KOPECKÝ, Josef. O Ležáky se bude starat ministerstvo kultury . Pardubice: Český rozhlas, 2008-05-28, . Dostupné online.

Pozri aj

Lidice

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ležáky

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[HN-1] ČTK. Žena, která přežila Ležáky, cítí stále vykořenění . Hospodářské noviny, 2007-6-21, . Dostupné online.

[2] KOPECKÝ, Josef. O Ležáky se bude starat ministerstvo kultury . Pardubice: Český rozhlas, 2008-05-28, . Dostupné online.

[1]

[2]