Letecké nešťastie slovenského An-24
Nehoda
Dátum	19. január 2006
Čas	19:38 (SEČ)
Charakteristika	riadený let do terénu
Miesto	neďaleko obce Hejce v Maďarsku
Súradnice	48°26′51″S 21°18′45″V / 48,4475°S 21,3126°V / 48.4475; 21.3126Súradnice: 48°26′51″S 21°18′45″V / 48,4475°S 21,3126°V / 48.4475; 21.3126
Začiatok letu	Medzinárodné letisko Priština
Cieľ letu	Letisko Košice
Lietadlo
Model	Antonov An-24V
Dopravca	Vzdušné sily Slovenskej republiky
Registrácia	5605
Následky
Počet osôb na palube	35 + 8
Prežilo	1
Zranených	1
Mŕtvych	42
Lietadlo	zničené
Portál letectvo

Pamätník na mieste nešťastia.

Mestská hala Prešov počas smútočného ceremoniálu

Letecké nešťastie slovenského An-24 je najväčšie letecké nešťastie v dejinách samostatného Slovenska.

Antonov An-24 Vzdušných síl Slovenskej republiky narazil za tmy, za priaznivých meteorologických podmienok a z príčin zlyhania ľudského faktora, do zalesneného kopca pri pristávacom manévri 19. januára 2006 medzi obcami Hejce a Telkibánya v Maďarsku, len 3 km od slovenských hraníc, približne 20 km od letiska. Pri náraze lietadla zahynulo 41 vojakov a 1 civilný zamestnanec ministerstva obrany SR, 1 vojak prežil. Lietadlo privážalo späť slovenských príslušníkov síl KFOR z polročnej služby v Kosove.

Lietadlo

Antonov An-24 Vzdušných síl Slovenskej republiky s reg. 5605 bolo vyrobené 31. októbra 1969^[1] a od začiatku prevádzky malo nalietaných 10 951 hodín.^[2] Lietadlo bolo podľa Správy o leteckom nešťastí ku dňu letu prevádzkyschopné a udržiavané, posledná generálna oprava bola vykonaná dňa 13. septembra 2000.^[2]

Nehoda

19. januára 2006 o 17:15 odštartovali z letiska v kosovskej Prištine dve vojenské lietadlá so slovenskými príslušníkmi mierových síl KFOR. Pristátie bolo plánované o 19:40 na letisku v Košiciach. O 19:30 po zahájení priblíženia na pristátie havarovalo jedno z lietadiel neďaleko maďarsko-slovenských hraníc. Narazilo ešte na maďarskom území v zalesnenej oblasti medzi obcami Hejce a Telkibánya. Jednalo sa o tzv. riadený let do terénu. Havarovaným strojom bolo lietadlo sovietskej výroby Antonov An-24V, rok výroby 1969, registrácia 5605, samostatnej dopravnej letky v Kuchyni.

O 19:46 vyhlásila Letecká pátracia záchranná služba (LPZS) pohotovosť prvého stupňa a k miestu nehody bol vyslaný z letiska Sliač vrtuľník Mi-17, ktorý lokalizoval miesto nehody na svahu vrchu Borsó o 20:30. O pol hodiny neskôr prekročili slovensko-maďarskú hranicu štyri sanitky a hasiči z Košíc. Na mieste nehody, v ťažko prístupnom teréne a mraze, našli záchranári jediného preživšieho – nadporučíka Martina Farkaša (27), ktorý bol transportovaný na oddelenie ARO do košickej nemocnice.

Trosky lietadla An-24 boli neskôr prevezené na leteckú základňu v Prešove a podrobené dôkladnému vyšetrovaniu. Dôvody havárie neboli napriek nájdeniu funkčneho zapisovača letových údajov dlhú dobu zrejmé, nakoniec sa však potvrdila pôvodná domnienka, že nešťastie spôsobilo najpravdepodobnejšie zlyhanie ľudského faktoru, nakoľko sa šetrením nenašli žiadne dôkazy poukazujúce na poruchu systémov lietadla. Lietadlo An-24 nebolo vybavené zariadením na nahrávanie hlasu, tzv. CVR (cockpit voice recorder), a tak nebolo možné prešetriť komunikáciu členov posádky lietadla tesne pred nárazom stroja do terénu. Posádka sa zrejme dopustila primárnej navigačnej chyby, keď priblíženie na vzletovú a pristávaciu dráhu 01 košického letiska prebiehalo, namiesto nížinným údolím Hornádu, východnejšie, nad kopcami Zempléni-hegység. Podľa vyšetrovacej komisie nemalo lietadlo správne nastavený rádiový výškomer (výškomer ukazoval správne hodnoty, avšak neupozornil posádku na zblíženie sa s terénom vo výške 300m nad ním, čím prišla posádka o možnosť včasnej reakcie). Samotný rádiovýškomer má možnosť nastavenia tzv. nebezpečnej výšky, ktorej dosiahnutie bude posádke signalizované. Posádka mala povinnosť túto hodnotu nastaviť pred započatím priblíženia, no neučinila tak vzhľadom na problémy so signalizáciou dosiahnutia tejto výšky od modernizácie lietadla. Signalizácia dosiahnutia nebezpečnej výšky pri klesaní bola zvuková (osemsekundový tón v slúchadlách posádky), a tiež optická (oranžová žiarovka na ukazovateli rádiovýškomeru). Kvôli nesprávnej inštalácii systém nefungoval správne, a tak pôvodne osemsekundové zvukové varovanie (ktoré je zámerne intenzívne, a tým pádom rušivé) trvalo až do vypnutia lietadla po pristátí, alebo vypnutia rádiovýškomeru (čím by posádka prišla o údaj aktuálnej výšky nad terénom). Z daného dôvodu posádka obvykle nebezpečnú výšku navzdory predpisom zámerne nenastavovala. Nenastavenie nebezpečnej výšky avšak nebolo bezprostrednou, ale spolupôsobiacou príčinou nehody.

Posádka nesprávne odhadla prechod z prístrojového na vizuálne priblíženie k letisku v Košiciach. Po 15 rokoch sa pozostalí dožadovali nového vyšetrenia havárie z dôvodu ich podozrenia, že závery vyšetrovania nie sú správne, nakoľko podľa nich neboli zohľadnené všetky relevantné dôkazy. Niektorí pozostalí, združení v občianskom združení pod vedením kontroverznej postavy Ivana Katrinca, prezentujú viacero alternatívnych príčin, ktoré zostávajú nepodložené a viac menej ostávajú ako konšpiračné. Pracujú s faktami vytrhnutými z kontextu, neodbornými názormi.^{[chýba zdroj}

Na Slovensku bol po nehode 24 hodinový štátny smútok. Rozlúčka s plnými vojenskými poctami sa konala za účasti tisícov ľudí v prešovskej mestskej hale, ulica Jána Pavla II. Na pohreb obetí havárie pricestoval aj generálny tajomník NATO, Jaap de Hoop Scheffer.^[3] Slovenský minister obrany Juraj Liška podal demisiu.

V roku 2020 minister obrany Jaroslav Naď odtajnil spis k obnovenému vyšetrovaniu vojenského špeciálu AN-24.

Obete

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Letecké nešťastie slovenského An-24

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letecká katastrofa slovenského An-24 na českej Wikipédii.

Portál letectvo Slovenský portál