Lipovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Región	Šariš
Nadmorská výška	587 m n. m.
Súradnice	49°03′22″S 20°57′09″V / 49,0562°S 20,9524°V / 49.0562; 20.9524
Rozloha	22,37 km² (2 237 ha) [1]
Obyvateľstvo	511 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	22,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1320
Starosta	Ján Šatník[3] (SaS)
PSČ	082 36
ŠÚJ	524786
EČV (do r. 2022)	PO
Tel. predvoľba	+421-51
E-mailová adresa	obec@lipovce.eu
Telefón	051/758 17 84
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lipovce
Webová stránka: lipovce.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lipovce sú obec na Slovensku v okrese Prešov.

Obec Lipovce leží v Lipoveckom údolí na rozhraní dvoch pohorí - Braniska a Bachurne. Vysoké prírodné hodnoty potvrdzuje aj chránená prírodná oblasť Salvátorské lúky s plniarňou stolovej minerálnej vody Salvator. Obec je vzdialená 30 km od Prešova a má viac než 500 obyvateľov. Nadmorská výška v strede obce je 585 m n. m. Známa je aj tým, že v jej katastri leží národná prírodná rezervácia a zároveň chránené územie európskeho významu Kamenná Baba, ktorého rozloha je asi 340 hektárov. ^[4]

Vznik obce Lipovce sa predpokladá už v 13. storočí V histórii sa však po prvýkrát spomína až v roku 1320 pod názvom Lypouch v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov šľachtica Mikuláša zo Svinej. Majetkovou súčasťou tohto panstva zostala nepretržite aj v 14. – 16. storočí, až na krátke obdobie okolo roku 1427, keď patrila Detrichovi z Brezovice. Obec v roku 1600 pozostávala z 25 obývaných poddanských domov, majerských budov, mlyna, pivovaru, kostola, fary a školy. Koncom 16. storočia boli Lipovce stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Názvy obce: 1320 - Lypouch, 1773 - Lipowecz, 1786 - Lipowce.

Poloha obce je v doline potoka Lipovec, ktorý je prirodzenou hranicou Šarišskej vrchoviny a Braniska. Obec sa radí medzi typické podhorské obce so zameraním na poľnohospodárstvo, so zvýšeným chovom dobytka a ťažbou dreva. Popri poľnohospodárstve sa tu vyrábali šindle, laty, odkvapové rúry a pálilo sa drevené uhlie. Povozníctvo vo väčšej miere slúžilo na odvoz dreva a minerálnej vody Salvator. V obci sa nachádza ZŠ, ktorá slúži obciam Lipovce, Šindliar a Lačnov, a pôvodne gotický katolícky kostol, ktorý bol v roku 1663 prestavaný na renesančný. V roku 1882 bola k nemu pristavaná svätyňa. V obci je zriadená pamätná izba venovaná ThDr. Jánovi Andraščíkovi, ktorý svojou literárnou činnosťou a širokým záberom na poli hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a národného povznesenia pospolitého ľudu si právom zaslúži, aby jeho svetlá pamiatka bola aj v jeho rodisku oživená.

Pamätná izba nezabúda ani na prírodné zvláštnosti, ktorými obec Lipovce vo svojom okolí oplýva. Najvýznamnejšie sú Prírodná rezervácia Kamenná baba a svetoznámy prameň minerálnej vody Salvator. S krásou bizarných útvarov skál rezervácie rovnako súperí aj vegetácia s množstvom vzácnych druhov zákonom chránených rastlín.

Prvá písomná zmienka o osade je z roku 1389. Až do roku 1991 bol Lačnov samostatnou obcou. Odvtedy bol po miestnom referende pričlenený k obci Lipovce. Časť chotára osady siaha do národnej prírodnej rezervácie Kamenná baba. Známy je aj Lačnovský kaňon (745 m nad morom). V chotári osady ležia horské vrcholy Bučie (1006 m n. m.), Magura (1064 m n. m.) a Bachureň (1081 m n. m.). V roku 1996 bol Lačnov zapísaný do zoznamu pamiatkových zón Slovenskej republiky s 5 národnými kultúrnymi pamiatkami. Jednou z nich je aj miestny kostol. Národná kultúrna pamiatka, Chrám svätého Michala archanjela bol vysvätený v roku 1907. Celá oblasť je rajom pre milovníkov prírody, turistiky a športu.

je jedinečný vápencovo-dolomitový kaňon Lačnovského potoka v pohorí Branisko pri Lipovciach. Dominujú mu skalné útvary: Mojžišov stĺp, Kamenná baba, Komín a Vrátnica. Ide o veľmi pôsobivú krajinu so vzácnou kvetenou. ^[5]

sú štátnou prírodnou rezerváciou, ktorú tvorí pásmo mokrých lúk a krovín v okolí minerálnych prameňov Salvátor v Lipovciach. Na tomto mieste sa hojne vyskytuje najmä jazyčník sibírsky. ^[5]

Začiatkom 13. stor. postavili v chotári obce kráľovský hrad. Lipovský hrad bol zbúraný koncom kuruckých vojen (1591). O Lipovskom hrade napísal v roku 1969 povesť - Nerovná láska na Lipovskom hrade - spisovateľ Ján Domasta.

• Folklórna skupina Bučianka

• Ján Andraščík (* 1799 – † 1853), spisovateľ a národný buditeľ

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lipovce

• Oficiálny web