Málik al-Džazírí

Málik al-Džazírí počas zápasu na Wimbledone 2012 v zápase prvého kola proti Estóncovi Jürgenovi Zoppovi
Krajina	Tunisko
Sídlo	Tunis, Tunisko
Dátum narodenia	20.1.198420. január 1984 (39 rokov)
Miesto narodenia	Bizerte, Tunisko
Výška	1,85 m
Váha	80 kg
Prezývka	Džez, tuniský David Nalbandian
Profesionál od	2003
Hrá	pravou rukou
Peňažné výhry	904 229 $
Dvojhra
Kariérny rekord	104–145
Turnaj víťazstvá	0 ATP, 2 Challeger, 9 ITF
Najvyššia pozícia	65. (2. február 2015)
Dvojhra na Grand Slame
Australian Open	3. kolo (2015)
French Open	2. kolo (2012)
Wimbledon	2. kolo (2012)
US Open	2. kolo (2011)
Štvorhra
Kariérny rekord	31–60
Turnaj víťazstvá	0 ATP, 1 Challeger, 9 ITF
Najvyššia pozícia	196. (16. apríl 2012)
Štvorhra na Grand Slame
Australian Open	1. kolo (2015)
French Open	–
Wimbledon	1. kolo (2012)
US Open	–
Posledná aktualizácia: 14. februáru 2015, 03:51 SEČ.

Málik al-Džazírí (arab. مالك الجزيري‎; v prepise z tuniskej arabčiny aj Malek Džazírí; ‎* 20. január 1984, Bizerte) je súčasný profesionálny tuniský tenista. V dvojhre sa najvyššie v rebríčku ATP nachádzal na 65. mieste k 2. februáru 2015. Vo štvorhre na 196. mieste k 16. aprílu 2012. Hrá pravou rukou. Meria 185 cm a váži 80 kg. Počas kariéry vyhral vo dvojhre dva turnaje kategórie ATP Challenger a 9 turnajov kategórie ITF Futures. Vo štvorhre jeden turnaj kategórie ATP Challenger a 9 turnajov kategórie ITF Futures. Vďaka hernému prejavu je prezývaný „tuniský David Nalbandian“.

Kariéra

Tenis začal hrať vo veku päť rokov. Jeho mladíckym idolom bol Američan Pete Sampras. Takisto ho inšpirovali aj Gustavo Kuerten z Brazílie a Gastón Gaudio z Argentíny.^[1] V roku 1998 bol členom African 14 & Under ITF Touring Team. Ako 22-ročný si zranil koleno, mal poškodené v chrupavky a bol aj operovaný,^[1] vďaka čomu sa nemohol zúčastňovať profesionálnych turnajov takmer dva roky. V tom čase sa nachádzal v rebríčku ATP v prvej trojstovke.^[2] Pôsobil vo francúzskom klube TC Sarcelles. Dva roky trénoval aj v Barcelone vďaka ITF grantu.^[1] Počas druhého roku v Barcelone si zlomil členok, nemohol trénovať päť mesiacov.^[2] Tunisko reprezentuje v Davis Cupe od roku 2000. V minulosti ho trénoval Walid Jallali, s ktorým získal počas aktívnej kariéry 3 tituly vo štvorhre na okruhu ITF. Od roku 2014 ho trénuje Dejan Petrović.

V súčasnosti je obľúbeným povrchom tvrdý povrch, spomedzi úderov forhend a spomedzi turnajov US Open. Hrá s raketami značky Prince a počas tenisových zápasov nosí oblečenie značky Puma.^[3]

Juniorská kariéra

Vo dvojhre bol medzi juniormi najvyššie na 92. mieste k 1. januáru 2002. Vo štvorhre bol na delenom 38. mieste k 8. aprílu 2002. Vo dvojhre odohral 64 zápasov, z toho 34 zápasov vyhral a 30 prehral. Vo štvorhre odohral 67 zápasov, z toho 48 vyhral a 19 prehral. Vo dvojhre a ani vo štvorhre sa nezúčastnil ani jedného juniorského grandslamového turnaja.

2010

Na prvý grandslamový turnaj v kariére nastúpil Málik al-Džazírí na Australian Open ako nenasadený hráč do kvalifikácie. V prvom kole hral proti takisto nenasadenému Poliakovi Michałovi Przysiężnému. Prehral 0:2 na sety (3:6, 4:6).

2011

Na svoj vysoký tenisový vek, 27 rokov, sa začal na okruhu ATP Challenger Tour presadzovať výraznejšie až v roku 2011. Hral v ňom dvakrát finále kategórie ATP Challenger, na antuke v uzbeckom meste Samarkand skrečoval domácemu Denisovi Istominovi po prvom prehratom sete 6:7^(2:7). Druhé finále, taktiež na antuke, vo švajčiarskej Ženeve vyhral. Zdolal Nemca Mischu Zvereva v troch setoch 4:6, 6:3, 6:3. Zúčastnil sa aj na halovom turnaji Slovak Open v Bratislave hranom na tvrdom povrchu, kde po vyhranom zápase prvého kola nad Denisom Istominom 2:1 na sety, prehral v nasledujúcom druhom kole s kvalifikantom Janom Minářom z Česka 0:2.

V roku 2011 sa kvalifikoval aj do hlavnej súťaže grandslamového turnaja. Na prelome augusta a septembra hral na US Open. V prvom kolo kvalifikácie vyhral nad Fernandon Rombolim z Brazílie 2:0 na sety (6:1, 6:1). V druhom kole zdolal Švéda Michaela Ryderstedta 2:6, 6:4 a 6:2. V treťom, záverečnom kole kvalifikácie, vyhral prvý set nad Francúzom Guillaumom Rufinom 7:5 a v druhom za stavu 2:1 mu súper skrečoval. Postúpil tak prvýkrát v kariére do hlavnej súťaže niektorého grandslamového turnaja. V prvom kole zdolal Holanďana Thiema de Bakkera pomerom 3:1 na sety. V druhom kole už však prehral s domácim, vtedy vo forme hrajúcim, Američanom Mardym Fishom 0:3.

Koncom roka novembra 2011 absolvoval spolu s ďalšími 10 hráčmi trojdňový špeciálny kurz organizovaný ATP.^[4]

Koncom roka, v decembri, sa zúčastnil Arabských hier v katarskej Dauha. Súťažil vo dvojhre aj vo štvorhre. Vo dvojhre bol zo 118. miesta najvyššie nasadeným tenistom. V prvom kole mal voľný žreb, v druhom vyhral nad Noureldinom Yahiom 2:0 na sety, zhodne dvakrát 6:0. Vo štvrťfinále zdolal piateho nasadeného Egypťana Sherifa Husseina 2:0 (6:2 a 6:0). V semifinále vyhral nad Maročanom Mehdim Ziadim, ktorý bol tretí nasadený 2:0 a to rovnako dvakrát, tak ako prvý, tak aj druhý set 7:5. Vo finále vyhral nad ôsmim nasadeným Kuvajťanom Abdullahom Maqdasom 2:0 na sety (6:3, 6:2).^[5]

Vo štvorhre súťažil spolu s krajanom Ameurom Benom Hassenom. Pár bol nasadený ako štvrtý. V prvom kole mali voľný žreb, vo štvrťfinále kole vyhrali nad párom Omar Al Awadhi/Hamad Jahani zo Spojených arabských emirátov 6:3 a 6:0. V semifinále zdolali druhých nasadených Maročanov Anas Fattar/Mehdi Ziadi 6:4 a 6:1. Vo finále prehrali s najvyššie nasadeným kuvajtských párom Mohammed Ghareeb/Abdullah Maqdas 1:6 a 5:7.^[6]

2012

Sezónu odštartoval na Katar Open, kde dostal divokú kartu. V prvom kole hral proti tretiemu nasadenému Francúzovi Jo-Wilfriedovi Tsongovi, no v prehral 1:2 (6:7^(5:7), 7:6^(7:5), 1:6). Najmä výkon v prvých dvoch setoch vzbudil pozitívne reakcie na jeho hru.^[7] Jo-Wilfried Tsonga nakoniec vyhral turnaj.

Na prvý grandslam sezóny Australian Open musel hrať kvalifikáciu. Ako desiaty nasadený kvalifikant vypadol hneď v prvom kole, kde prehral s 273. hráčom sveta Američanom Timom Smyczekom 2:6 a 6:7^(5-7).

Nasledujúci turnaj odohral v ruskej Kazani na tvrdom povrchu v hale. Vypadol v druhom kole so Španielom Javierom Martím 1:2 na sety. Aj ďalší turnaj odohral v hale na tvrdom povrchu. Vo francúzskom meste Quimper sa dostal až do finále, kde prehral s Holanďanom Igorom Sijslingom 0:2 na sety.

Po neúspešnom finále sa posunul zo 117. na 102. miesto. Na nasledujúcom turnaji v Bergame, tiež hranom na tvrdom povrchu v hale, prehral už v prvom kole Amerom Delićom 0:2. Koncom februára sa zúčastnil kvalifikácie turnaja kategórie ATP 500, v Abú Zabí vypadol v druhom kole s Andrejom Alexandrovičom Golubevom 1:2, hoci v druhom sete dal súperovi kanára (6:0). Začiatkom marca nastúpil na súťaž v japonskom meste Kjóto, kde sa na turnaji hranom na koberci v hale dostal až do finále. Tam prehral s domácim hráčom Tacumom Itom 1:2. Aj na ďalšom turnaji kategórie ATP Challenger sa dostal vo finále. V čínskom meste Pingguo prehral vo finále s Gó Soedom 1:2. Turnaj sa hral na tvrdom povrchu vonku. Prvý turnaj na antuke absolvoval začiatkom apríla v talianskej Barlette. Dostal sa do semifinále, kde vypadol so Slovincom Aljažom Bedenem 1:2. Nasledoval turnaj ATP 250 v marockej Casablance, kde v prvom kole skrečoval Rumunovi Victorovi Hănescuovi za stavu 3:6, 0:3 pre nevoľnosť.^[8] Na druhý turnaj kategórie ATP 500 nastúpil v Barcelone. V prvom kole prehral s Kevinom Andersonom 0:2 na sety (2:6, 3:6). Na prelome apríla a mája štartoval aj na domácom challengerovom turnaji zaradenom do kategórie Tretorn Series v Tunise. Vypadol v druhom kole s Francúzom Marcom Gicquelom pomerom 0:2 na sety. Pred Roland Garros sa zúčastnil kvalifikácie turnaja ATP 250 v Nice. Vypadol v prvom kole s 282. hráčom rebríčka ATP Davidom Guezom.

Na druhý grandslam sezóny, antukový turnaj French Open už bol nasadený priamo do hlavnej súťaže. V prvom kole hral proti Nemcovi Phillipovi Petzschnerovi a vyhral 3:0 na sety (6:3 7:5, 7:6^(9:7)). Stal sa tak prvým Tunisanom, ktorý vyhral v Open Ere zápas na Roland Garros a od roku 2003 prvým Arabom, ktorý sa dostal do druhého kola.^[3] V druhom kole nastúpil proti Marcelovi Granollersovi zo Španielska a zápas sa hral dva dni. Stretnutie bolo po štyroch odohraných setoch za stavu 2:2 (6:7^(1:7), 6:3, 1:6 a 6:3) prerušené. Piaty set sa dohrával hneď z úvodu denného hracieho programu. Málik al-Džazírí mal pri podaní Marcela Granollersa na príjme dva mečbaly, no nevyužil ich. Zápas nakoniec prehral 5:7 v rozhodujúcom piatom sete.

Pred Wimbledonom štartoval na dvoch turnajoch ATP 250. Najprv v Londýne prehral v prvom kole s Belgičanom Rubenom Bemelmansom 1:2 a na turnaji v holandskom ’s-Hertogenboschi skrečoval za stavu 3:6 a 0:4 Olierovi Rochusovi pre chorobu.^[8]

Zúčastnil sa hlavnej súťaže Wimbledonu, kde v prvom kole zdolal kvalifikanta Jürgena Zoppa z Estónska 3:2, hoci prehrával už 0:2 a v piatom sete za stavu 2:2 na sety mal stratu jedného vlastného podania.^[9] V druhom kole čelil Nemcovi Philippovi Kohlschreiberovi, no prehral 0:3 na sety (1:6, 6:7^(2:7) a 1:6). Spolu s Marcelom Felderom z Uruguaja hrali štvorhru. Vypadli v prvom kole so siedmym nasadeným indickým párom Mahéš Bhúpati/Rohan Bopanná 0:3 na sety (0:6, 6:7^(1:7), 2:6).

Tunisko reprezentoval aj na Letných olympijských hrách 2012 v Londýne. V prvom kole vyhral nad Taiwančanom Lu Jen-sünom 2:1 na sety. V druhom kole však prehral s Američanom Johnom Isnerom 0:2.

Po Maročanoch Hišámovi Arázímu, ktorý bol najvyššie na 22. mieste rebríčka ATP,^[10] Júnasovi al-’Ajnáwímu (14., 2003)^[11] a Karímovi Alamímu (25., 2000)^[12] sa stal štvrtým najvyššie postaveným Arabom v TOP 100 rebríčku ATP.^[1]

2013

Málik al-Džazírí čelil v októbri medzinárodnému škandálu. Na challengerovom turnaji v uzbeckom Taškente nenastúpil na štvrťfinálový zápas proti Izraelčanovi Amirovi Weintrubovi oficiálne pre zranenie kolena. Jeho brat a zároveň manažér Amir al-Džazírí potvrdil, že dostali od Tuniského tenisového zväzu e-mail, v ktorom sa písalo, aby Málik al-Džazírí na zápas nenastúpil. Predmetným zápasom sa zaujímala aj Medzinárodná tenisová federácia na riadnom zasadnutí v Cagliari a vyvodila voči Tuniskému tenisovému zväzu dôsledky. Ročné vylúčenie z Davisovho pohára. Voči samotnému Málikovi al-Džazírímu žiadne dôsledky nevyvodila. V prvom kole tohto turnaja zdolal Rusa Konstantina Kravčuka 2:1 (2:6, 6:3, 7:6^(8:6)). V druhom kole vyhral nad Sergejom Stachovským 2:0 (6:4, 6:2).

2014

Sezónu 2014 začal ako 168. hráč rebríčka ATP. Na úvodnom turnaji sezóny v katarskej Dauha prehral v prvom kole s Nemcom Tobiasom Kamkem 0:2 na sety (3:4, 4:6). Vzápätí neuspel ani v prvom kole kvalifikácie Australian Open, keď prehral s Američanom Austinom Krajickom 1:2 na sety, pričom v treťom, rozhodujúcom, sete 7:9. Pokračoval na challengerovom turnaji v havajskom Maui, kde sa do hlavnej súťaže dostal z kvalifikácie vďaka dvom výhram pomerom 2:0 nad Takurom Happym zo Zimbabwe a Kentom Takeučim z Japonska. V prvom kole však vypadol, podobne ako na Australian Open, s Austinom Krajickom. Vďaka úspešnej kvalifikácii si tak pripísal prvé tri body do rebríčka ATP v sezóne. Na nasledujúcom turnaji v panamskom Chitre sa dostal do štvrťfinále, kde nestačil na Daniela Kosakowského. Prehral 0:2. Svoje prvé sezónne finále dosiahol na turnaji v Dallase, kde vo finále nestačil na domáceho Steveho Johnsona, prehral 0:2 (4:6, 4:6). Na nasledujúcom turnaji v Morelosi v Mexiku skončil v semifinále, kde nestačil na Rakúšana Geralda Melzera 0:2. Na turnaji kategórie ATP World Tour 500 v Dubaji sa dostal do štvrťfinále a pripísal si tak do rebríčka ATP 90 bodov. V prvom kole zdolal Holanďana Igora Sijslinga 2:1 (0:6, 6:4, 7:6^(7:4)). V druhom kole vyhral nad Indom Somdevom Devvarmanom 2:0 (6:3, 7:5). Vo štvrťfinále prehral s Nemcom Philippom Kohlschreiberom 0:2 (2:6, 3:6). Na svoj prvý turnaj kategórie ATP World Tour 1000 nastúpil v americkom Miami. V prvom kole kvalifikácie zdolal Argentínčana Diega Schwartzmana 2:0 (6:2, 7:6^(7:5)) a v druhom, finálovom, kole Nemca Benjamina Beckra 2:1 (3:6, 6:3, 6:2). V prvom kole prehral s Alejandrom Gonzalezom 0:2 (6:7^(7:9), 1:6).

Za rok 2014 zarobil 307 744 $.

2015

Prvý zápas sezóny 2015 odohral rovnako ako v roku 2014 na turnaji v katarskej Dohe. V prvom kole prehral s Brazílčanom Joaom Souzom 1:2 (6:3, 4:6, 3:6). V sezóne pokračoval na Australian Open, kde bol nasadený priamo do hlavného turnaja. V prvom kole zdolal Kazacha Michaila Alexandroviča Kukuškina 3:1 (6:2, 6:3, 2:6, 7:6 ^(7:3)), v druhom Francúza Édouarda Roger-Vasselina 3:2 (1:6, 6:3, 6:4, 1:6, 6:3), avšak v treťom kole prehral s 53. hráčom rebríčka ATP, s domácim Austrálčanom Nickom Kyrgiosom 0:3 (3:6, 6:7 ^(7:9), 1:6).

Herný štýl

Málik al-Džazírí disponuje kvalitným servisom. Najrýchlejší servis na French Open 2012 zaznamenal v druhom kole proti Marcelovi Granollersovi rýchlosťou 203 km/h,^[13] ale v prvom kole turnaja hral na kurte č. 10, kde sa rýchlosť servisu nemerala.^[14] Na Wimbledone 2012 hral tiež oba zápasy na kurtoch, kde sa rýchlosť servisu nemerala.^[15][16]

Štatistiky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hráčske štatistiky Málika al-Džazírího

Rodina

Jeho otec sa volá Mohamed, matka Heida. Má dvoch súrodencov, dvoch bratov, Emira and Elyesa. Všetci sa venujú podnikaniu.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Málik al-Džazírí

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Málik al-Džazírí na stránke ATP (po anglicky)
• Málik al-Džazírí na stránke ITF (po anglicky)
• Málik al-Džazírí na stránke Davis Cupu (po anglicky)
• Málik al-Džazírí na juniorskej stránke ITF (po anglicky)