Maffia^[1] (po česky Maffie) bol hlavný orgán českého domáceho odboja počas prvej svetovej vojny. Riadil spravodajskú a konšpiračnú činnosť, odovzdávanie informácií a udržiaval spojenie so zahraničnou sekciou. Jej činnosti sa zúčastnilo vyše 200 osôb.^[2] Názov Maffie bol zvolený podľa sicílskej organizácie známej ako mafia, ktorú niektorí účastníci odboja vtedy obdivovali.

Dejiny

Po odchode profesora T. G. Masaryka do zahraničia v decembri 1914 bol utvorený domáci výbor nazvaný „maffie“. Jej účelom bola od začiatku podpora zahraničných akcií T. G. Masaryka. Maffia stála na dôsledne protirakúskych a prodohodových pozíciách. V marci 1915 sa vytvorilo jej predsedníctvo: Edvard Beneš, Karel Kramář,^[3] Alois Rašín, Josef Scheiner a Přemysl Šámal.

Zatýkanie

V septembri 1915 sa po nútenej emigrácii Edvarda Beneša stal vedúcim Maffie Přemysl Šámal.^[2] V tomto roku bol zatknutý Karel Kramář. Starosta Českej obce sokolskej Josef Scheiner patril medzi zakladajúcich členov Maffie a k jeho zatknutiu došlo 21. mája 1915. Spoločne s Kramářom ho eskortovali do vyšetrovacej väzby vo Viedni. Dôvodom jeho zatknutia bola činnosť v slovanofilských organizáciách, udržiavané kontakty v slovanských krajinách a USA, ďalej tiež aféra so sokolskými preukazmi, ktoré mali sokoli na ruskom fronte pri sebe. Scheiner bol 21. júla 1915 pre nedostatok dôkazov prepustený. Jeho obvinenie bolo aj jedným z dôvodov, prečo bola činnosť Českej obce sokolskej 24. novembra 1915 zastavená.^[4] Kramář bol v roku 1916 rakúskym súdom odsúdený za vlastizradu a vyzvedačstva na trest smrti.^[3] Tento trest mu cisár František Jozef v novembri 1916 zmenil na doživotie. Po jeho smrti následník trónu cisár Karol, ktorý uplatňoval voči Slovanom priateľskú politiku, všetkých odsúdených v tomto procese amnestoval a v roku 1917 bol Kramář prepustený na slobodu.^[5] V rovnakom procese bol súdený aj ďalší člen Maffie, novinár a ekonóm Alois Rašín.

Spolupráca

Činnosť Maffie bola v priebehu prvej svetovej vojny prepojená s činnosťou Československej národnej rady (vznikla v roku 1916 v Paríži), ku koncu vojny aj s činnosťou Národného výboru československého, ktorý bol ustanovený v júni 1918. Na odovzdávanie dôležitých odkazov vytvorili tzv. Alarm - sieť telefonistov, cyklistov a bežcov.^[6] Pre spojenie domáceho odboja s odbojom zahraničným pôsobili tajní kuriéri. Jedným z nich bola slávna operná speváčka Ema Destinnová.^[7] V septembri 1918 sa Maffie pripravovala na nekrvavý vojenský prevrat a na následné prevzatie moci.^[8]

Referencie

1. ↑ Maffia. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 413.
2. ↑ ^{a b} ROVNÝ, Daniel. Náš svátek - 28. říjen . Britské listy, 2006-10-26, . Dostupné online. (po česky)
3. ↑ ^{a b} LUSTIGOVÁ, Martina. Vztah Masaryka a Kramáře - Za války a v republice . Český rozhlas, 2006-05-14, . Dostupné online.
4. ↑ Waic Marek: Tělovýchova a sport ve službách české národní emancipace, Karolinum Press, 2014, s. 98
5. ↑ Karl Sigmar Galéra: Deutsche unter Fremdherrschaft, Band II
6. ↑ PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. Praha : Nakladatelství BRÁNA, 2012. 720 s. Ďalej len PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. ISBN 978-80-7243-597-5. S. 78-82.
7. ↑ Špioni a špionky ve Velké válce - Ema má zprávu, Maffie má Emu. Operní pěvkyně ve službách odboje
8. ↑ Pacner, Karel. Osudové okamžiky Československa. S. 69-73.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maffie na českej Wikipédii.

Literatúra

• HAJŠMAN, Jan. Mafie v rozmachu. Vzpomínky na boj doma. Praha : Orbis, 1933. 444 s.