Majstrovstvá sveta v bejzbale mužov 2011 boli v poradí 38. Majstrovstvá sveta v bejzbale mužov, ktoré organizovala Medzinárodná bejzbalová federácia (IBAF). Konali sa v ôsmich európskych štátoch: Taliansko, Holandsko, Česko, Chorvátsko, Nemecko, Španielsko a Švédsko, a spolu 24 mestách od 9. – 27. septembra 2009, za účasti rekordných 22 tímov.[1][2][3] Nováčikom turnaja bolo iba družstvo Chorvátska. Titul obhájilo družstvo USA, ktoré vo finále zvíťazilo nad Kubou a získalo svoj štvrtý titul majstra sveta.[4][5] Bronzová Kanada získala svoju prvú medailu na MS.[6]
Organizátori
Prvými kandidátmi na usporiadanie MS 2009 boli Taliansko a Venezuela.[7] Spočiatku bola organizácia predbežne pridelená Kube. Po tom, čo Taliansko prišlo s návrhom celoeurópskeho šampionátu, Kubánska bejzbalová federácia sa vzdala usporiadateľstva. V apríli 2008 na zasadnutí v Ríme IBAF oznámila organizátorov MS 2009.[8][9] Špecifikom tohoto šampionátu bolo to, že sa hral prvýkrát vo viac ako jednom štáte. Skladal sa to štyroch kôl, pričom prvé 2 kolá sa hrali v ôsmich rôznych štátoch. Cieľom bolo presvedčiť členov Medzinárodného olympijského výboru, ktorí boli väčšinou z Európy, aby v Kodani v nasledujúcom roku zahlasovali na zasadnutí MOV o zotrvanie bejzbolu ako olympijského športu.[8] Najviac zápasov sa hralo v Taliansku, spolu v 15 mestách, ktoré predtým organizovalo už 3 svetové šampionáty (1978, 1988, 1998); a v Holandsku, spolu v 3 mestách,[10] ktoré predtým dvakrát organizovalo MS (1986, 2005). Ďalších 5 štátoch organizovalo po jednom turnaji prvého kola prvýkrát až na týchto MS.[11][1] V júli 2009 zmenila IBAF jedno z hostiteľských štátov, keď nahradila Chorvátsko namiesto pôvodne plánovaného Ruska.[12][13][14] Na všetky zápasy prišlo 126 799 divákov, z toho na prvé kolo 62 773 (30 zápasov), na druhé kolo 48 801 (56 zápasov) a na 3. kolo spolu s play-off 15 225 divákov (20 zápasov).[15]
Kvalifikácia
Výsledky
1. kolo
Európa
USA (4. titul)
20072011 
Taliansko
Holandsko
Švédsko
Česko
Chorvátsko
Kuba
Japonsko
Kórejská republika
Austrália
Taiwan
Kanada
Čína
Spojené kráľovstvo
Španielsko
Nemecko
Portoriko
Nikaragua
Mexiko
Holandské Antily
Venezuela
Južná Afrika