Maliar ošípaných

Maliar ošípaných je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, pôsobiaceho približne v rokoch 480 až 450 pred Kr.^[1]

Maliar ošípaných, atický ranoklasický manieristický vázový maliar, bol žiakom a následníkom Mysóna, od ktorého pravdepodobne prevzal jeho dielňu (medzi staršími manieristami nepatrí práve k najvýznamnejším umelcom^[2]).^[3]^[4] Jeho meno je odvodené od zobrazenia dvoch ošípaných, na jeho rukou maľovanom peliké uloženom v Cambridge (Fitzwilliam Museum inv. č. 9.17). Na tomto červenofigúrovom peliké sú zobrazení dvaja vidiečania a ich ošípané; jeden z mužov má na hlave pilos a na ramene má prehodené vrece, druhý nesie na pleci dva koše zakvačené na tyči (podľa inej interpretácie tu ide o Odysea a jeho verného pastiera ošípaných Eumaia^[5]).^[6]

V súlade s tradíciami manieristov uprednostňoval veľké vázy, a to najmä stĺpikové kratéry a pelikai.^[7] Charakteristickými znakmi jeho štýlu sú malé oči, tenké brady a štylizované uši. Vyhýbal sa zložitým (a rozmanitým) kompozíciám.^[7]^[8] Prevládajú u neho žánrové scény, mytologických scén má menej. Jeho kompozície tvoria väčšinou dve postavy, stojace oproti sebe. V raných dielach je jeho závislosť od Mysóna zreteľnejšia, dizajn sa tu javí prepracovanejší. Kratéry a pelikai sú zdobené vysokými predĺženými postavami (typickými pre manierizmus), ktoré pripomínajú rukopis Maliara Pana v jeho ranom tvorivom období. Maliar ošípaných na hydriách, možno v zrelšej fáze tvorby, prijal voľnejšie formy, bohatšie na pohyb.^[8]

Na jeho cambridgskej červenofigúrovej amfore (Fitzwilliam Museum GR 22.1937^[9]) je zobrazený hrdina Théseus, ktorý vykonáva jednu zo svojich dvanástich úloh, podobne ako Herakles, a chystá sa zabiť atického zloducha Prokrusta, ktorý napádal cestovateľov. Prokrustes nútil cudzincov ľahnúť si na posteľ a potom ich buď tĺkol kladivom (kameňom), aby ich predĺžil, alebo im osekal končatiny, aby sa do postele zmestili. Dramatickosť Thésovho trestu umocňuje fakt, že čin ešte nie je celkom dokonaný. Théseus so sekerou už zranil Prokrusta, ktorý sa snaží brániť kladivom. Opačná strana amfory zobrazuje bohyňu ranných zôr Éós ako sa chce zmocniť pekného mladíka Tithóna, ktorý sa jej zapáčil. Neskôr mu z lásky u Dia vyprosila nesmrteľnosť, keďže mu však zabudla vyprosiť aj večnú mladosť, pred očami jej zostarol.^[10]

Ďalším pozoruhodnejším dielom je madridský červenofigúrový kalpis (National Archaeological Museum 1999/99/105), kde maliar použil pri zobrazovaní postáv reliéfne línie na záhyby šiat a zriedený náter („lak“) na ich chitóny a náhrdelníky. Scéna na váze predstavuje únos bohyne Thetis mladým Péleom. V strede kompozície hrdina zápasí s dcérou Nérea, pokúša sa jej zmocniť pevným zovretím okolo pása.^[11]

Atická červenofigúrová neck-amfora, na strane A zobrazuje Thésea ako sa s dvojitou sekerou chystá zabiť Prokrusta, Fitzwilliam Museum GR.22.1937, Cambridge
Atická červenofigúrová neck-amfora, na strane B zobrazuje bohyňu Éós a Tithóna, Fitzwilliam Museum GR.22.1937, Cambridge
Atická červenofigúrová hydria, únos Thetidy Péleom, National Archaeological Museum 1999/99/105, Madrid
Atický červenofigúrový stĺpikový kratér, Théseus zabíja Minotaura, Museo Archeologico Nazionale 817, Ferrara

Referencie

↑ Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 112.
↑ Opuscula Atheniensia. Stockholm : C.W.K. Gleerup, 1993. ISBN 978-91-7916-030-2. S. 163.
↑ Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 12.
↑ Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 147.
↑ Georgia L. Irby. A Companion to Science, Technology, and Medicine in Ancient Greece and Rome. Chichester : John Wiley & Sons, 2016. ISBN 978-11-1837-297-5. S. 540.
↑ Beth Cohen. Not the Classical Ideal. Leiden : BRILL, 2021. ISBN 978-90-0449-374-2. S. 174.
↑ ^a ^b Fogg Art Museum. The Frederick M. Watkins Collection, Fogg Art Museum. New York : Garland Pub., 1977. ISBN 978-08-2401-959-4. S. 66.
↑ ^a ^b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Porci, pittore dei
↑ R. Ross Holloway. Opuscula Atheniensia. : Center for Old World Archaeology and Art, Brown University, 2000. ISBN 978-09-7486-096-1. S. 75.
↑ Eleni Vassilika. Greek and Roman Art. Cambridge : Cambridge University Press, 1998. ISBN 978-05-2162-557-9. S. 52.
↑ Paloma Cabrera Bonet. La colección Várez Fisa en el Museo Arqueológico Nacional. Madrid : Ministerio de Educación, Cultura y Deporte, Dirección General de Bellas Artes y Bienes Culturales, Subdirección General de Promoción de las Bellas Artes, 2003. ISBN 978-84-3693-720-6. S. 279.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maliar ošípaných

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:112-1] Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 112.

[:163-2] Opuscula Atheniensia. Stockholm : C.W.K. Gleerup, 1993. ISBN 978-91-7916-030-2. S. 163.

[:12-3] Thomas Mannack. The Late Mannerists in Athenian Vase-painting. Oxford : Oxford University Press, 2001. ISBN 978-01-9924-089-0. S. 12.

[:147-4] Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 147.

[:540-5] Georgia L. Irby. A Companion to Science, Technology, and Medicine in Ancient Greece and Rome. Chichester : John Wiley & Sons, 2016. ISBN 978-11-1837-297-5. S. 540.

[:174-6] Beth Cohen. Not the Classical Ideal. Leiden : BRILL, 2021. ISBN 978-90-0449-374-2. S. 174.

[:66-7] Fogg Art Museum. The Frederick M. Watkins Collection, Fogg Art Museum. New York : Garland Pub., 1977. ISBN 978-08-2401-959-4. S. 66.

[:1-8] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Porci, pittore dei

[:75-9] R. Ross Holloway. Opuscula Atheniensia. : Center for Old World Archaeology and Art, Brown University, 2000. ISBN 978-09-7486-096-1. S. 75.

[:52-10] Eleni Vassilika. Greek and Roman Art. Cambridge : Cambridge University Press, 1998. ISBN 978-05-2162-557-9. S. 52.

[:279-11] Paloma Cabrera Bonet. La colección Várez Fisa en el Museo Arqueológico Nacional. Madrid : Ministerio de Educación, Cultura y Deporte, Dirección General de Bellas Artes y Bienes Culturales, Subdirección General de Promoción de las Bellas Artes, 2003. ISBN 978-84-3693-720-6. S. 279.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]