Marian Adam Rejewski
poľský matematik a kryptológ
Narodenie	16. august 1905 Bydgoszcz, Nemecké cisárstvo dnes Poľsko
Úmrtie	13. február 1980 (74 rokov) Varšava, Poľsko
Odkazy
Commons	Marian Rejewski
Biografický portál

Marian Adam Rejewski (* 16. august 1905, Bydgoszcz – † 13. február 1980, Varšava) bol poľský matematik a kryptológ, ktorý v roku 1932 prelomil kód Enigmy, najdôležitejšieho šifrovacieho stroja hitlerovského Nemecka. Úspech Rejewského a jeho spolupracovníkov z Kancelárie šifier (poľ. Biuro Szyfrów), medzi inými Henryka Zygalského a Jerzyho Różyckého, umožnil čítanie Britmi zachytených zakódovaných nemeckých správ počas druhej svetovej vojny, pričinili sa tak k víťazstvu spojencov.

V roku 1929 počas štúdia matematiky na Poznaňskej univerzite ho profesor Zdzisław Krygowski odporučil na tajný kurz kryptológie, ktorý organizovala Kancelária šifier druhého oddelenia generálneho štábu poľskej armády. Na jeseň roku 1930 bola v Poznani vytvorená pobočka Kancelárie šifier, v ktorej pracoval aj Rejewski. O dva roky neskôr pobočku zrušili a od 1. septembra 1932 boli všetky kryptologické práce prenesené do varšavskej centrály. Tam začal Rejewski pracovať na Enigme a v priebehu niekoľkých týždňov odkryl spôsob okáblovania jej rotorov. Následne spolu so svojimi kolegami zo štúdií Różyckim a Zygalskim vypracoval techniku umožňujúcu čítanie šifrogramov Enigmy. Rejewského vklad spočíval na vypracovaní katalógu kárt a cyklometra, a po zmene spôsobu kódovania v roku 1938 na vyrobení kryptologickej bomby.

Päť týždňov pred napadnutím Poľska Nemcami v roku 1939, Rejewski so skupinou kryptológov a pracovníkov Kancelárie šifier predstavili spôsob dešifrovania a kópiu Enigmy predstaviteľom britskej a francúzskej vojenskej špionáže. Krátko po vypuknutí vojny poľskí kryptológovia evakuovali cez Rumunsko do Francúzska, kde naďalej v spolupráci s Francúzmi a Britmi vykonávali práce na dešifrovaní nemeckej korešpondencie. Do ďalšej evakuácie boli prinútení v júni 1940 po kapitulácii Francúzska, no už po niekoľkých mesiacoch sa vrátili na jeho územie kontrolované vládou z Vichy a pokračovali v činnosti. Po vkročení Nemecka do južného Francúzska 9. novembra 1942 sa Rejewski a Zygalski dostali cez Španielsko, Portugalsko a Gibraltár do Veľkej Británie, kde pracovali v rádiovej jednotke generálneho štábu hlavného veliteľa poľských ozbrojených síl v Stanmore-Boxmoor pri Londýne. Tu sa venovali rozšifrovávaniu menej komplikovaných nemeckých správ. Po skončení vojny sa Rejewski vrátil v roku 1946 do Poľska, kde pracoval ako úradník podnikov v Bydgoszczi. Až v roku 1967 odhalil svoj podiel na prelomení šifry Enigmy a napísal pamäti ktoré deponoval vo vtedajšom Vojenskom historickom inštitúte.

Vzdelanie a rané práce

Rejewského diplom Magistra Filozofie

Marian Rejewski sa narodil 16. augusta 1905 v meste Bydgoszcz, ktoré v tom čase nieslo názov Bromberg a patrilo do Nemeckého cisárstva. Bol synom Józefa, kupca obchodujúceho s tabakom, a Matyldy rodenej Thoms. Zmaturoval na Štátnom klasickom gymnáziu v Bydgoszczi v roku 1923. Neskôr študoval na matematicko-prírodovedeckej fakulte Poznaňskej univerzity. Tu získal 1. marca 1929 titul magistra filozofie.

Ešte pred získaním diplomu v roku 1929, nastúpil na kurz kryptológie organizovaný Kanceláriou šifier pre nemecky hovoriacich študentov matematiky. Cieľom kurzu bolo započatie systematickej práce, najmä s využitím matematických metód kombinatoriky a teórie pravdepodobnosti, na prelomení novodobých nemeckých strojových šifier. Rejewski spolu so Zygalskim a Różyckim patrili do neveľkej skupiny študentov, ktorí nemuseli kvôli ťažkostiam výučby na kurze prerušiť normálne štúdiá.

1. marca 1929 získal titul magistra filozofie diplomovou prácou s titulom Vypracovať teóriu podvojne periodických funkcií druhého a tretieho druhu a zároveň ukázať jej použitie^[1], za ktorú získal výborné ocenenie. O niekoľko týždňov neskôr prerušil kurz kryptológie a odcestoval do mesta Göttingen, kde nastúpil na dvojročné štúdium so zameraním na matematickú a poisťovaciu štatistiku. O rok neskôr, v lete 1930, opustil štúdium v Nemecku a prijal miesto asistenta na Poznaňskej univerzite. V tej istej dobe začal pracovať na polovičný úväzok, približne 12 hodín týždenne, v poznaňskej pobočke Kancelárie šifier. V podzemí mestského úradu sa venoval dešifrovaniu nemeckých rádiových rozkazov.

V lete 1932 bola poznaňská pobočka Kancelárie šifier zrušená a od 1. septembra 1932 sa Rejewski, Zygalski a Różycki ako civilní zamestnanci preniesli do centrály v Saskom paláci vo Varšave.

Prvou úlohou ktorou boli poverení, bolo rozšifrovanie 4 znakovej šifry Kriegsmarine. Na počiatku dešifrovanie prebiehalo veľmi pomaly, no až do chvíle dvojstrannej testovacej korešpondencie. Otázka obsahovala 6 skupín znakov a odpoveď 4 skupiny znakov. Kryptológovia správne vydedukovali, že obsahom správy bola otázka: Kedy sa narodil Fridrich Veľký?, a odpoveďou bolo 1712 ^[2].

Šifrovací stroj Enigma

Bližšie informácie v hlavnom článku: Enigma (šifrovací stroj)

Prístroj Enigma na ktorej je viditeľná rozvodná doska, klávesnica, svetelný panel a cez vrchný kryt vystupujúce krúžky rotorov.

V októbri 1932, keď ešte trvali práce nad kódom Kriegsmarine, sa Rejewski v najprísnejšom utajení podujal prelomiť šifru nového nemeckého stroja Enigma I. Ten Nemci čoraz viac uplatňovali na šifrovanie korešpondencie. Prvá verzia Enigmy, ktorá nemala rozvodnú dosku, bola prelomená Kanceláriou šifier už pred rokom 1931^[3]. Pokusy o prelomenie kódu Enigmy I. neprinášali výsledky ^[4].

Šifrovací stroj Enigma bol elektromechanickým zariadením vybaveným 26 tlačidlovou klávesnicou a sústavou 26 svetielok označených písmenami latinskej abecedy. Vnútro stroja sa skladalo zo sústavy rotujúcich valcov (rotorov) a reflektora, ktorých úlohou bola zámena znakov čitateľného textu na zašifrované. Dodatočne Enigma obsahovala rozvodnú dosku, zamieňajúcu miesta znakov pármi, čo dodatočne komplikovalo šifru. V snahe zakódovania správy musel operátor stroja vkladať jej obsah pomocou klávesnice a zároveň čítať už zašifrované znaky podsvietené žiarovkami. Každé stlačenie klávesy zapríčinilo pootočenie jedného alebo viacerých rotorov, neustále meniac spôsob kódovania nasledujúcich znakov. V snahe nadviazania funkčného spojenia museli mať vysielajúci aj prijímajúci stroj rovnaké počiatočné nastavenie rotorov (denný kľúč). Spojenie mnohých možností, nastavenie rotorov, ako aj kombinácie prevodových spojení na rozvodnej doske, dávajú v konečnom dôsledku obrovský počet možností počiatočného nastavenia stroja. Počiatočné nastavenie bolo menené denne, a aby sa zachovalo neprestajné odčítavanie nemeckých rozkazov, bolo nutné každodenné lámanie šifry Enigmy od znova.

Aby sa efektívne dešifroval kód Enigmy bolo treba:

1. Porozumieť myšlienke fungovania stroja.
2. Poznať spôsob káblového prepojenia (okáblovania) rotorov.
3. Poznať denný kľúč obsahujúci typy využívaných rotorov (troch z piatich), postupnosť ich osadenia v stroji a ich počiatočné položenie, a okrem toho spôsob prepojenia na rozvodnej doske, zamieňajúcej páry písmen.

Kancelária šifier získala iba prvú z tých informácií a jedine ňou disponoval Rejewski keď pristupoval k lámaniu šifry Enigmy ^[5].

Rekonštrukcia okáblovania Enigmy

Cyklus vzniknutý z previazania prvého a štvrtého znaku hlavičky správy. Rejewski využil tieto cykly v roku 1932 na rekonštrukciu spôsobu vnútorného káblového prepojenia rotorov Enigmy, a náväzne do prelomenia denných kódov.

Prvým krokom Rejewského v prelomení kódu Enigmy bola skúška rekonštrukcie najdôležitejšej časti stroja, rotorov. V tomto smere ako prvý vniesol do kryptoanalýzy čisto matematické metódy. Skôr sa pri lámaní šifier používali lingvistické a štatistické metódy pre prirodzený jazyk, ako aj štatistická analýza výskytu jednotlivých znakov v texte daného jazyka. Okrem toho zaviedol teóriu skupín, najmä tvrdenie o permutáciách. Tieto matematické metódy, v spojení s materiálmi o práci stroja získanými pomocou agenta francúzskej špionáže Hansa-Thilo Schmidta, dovolili rekonštruovať vnútorné okáblovanie rotorov a reflektora. Rejewski použil matematickú teorému, o ktorej jeden profesor matematiky povedal, že bola teorémou ktorá vyhrala vojnu ^[6].

Rejewski začal analyzovať šesť prvých znakov každodenne prichádzajúcich šifrogramov. Pre vyššiu bezpečnosť bola každá správa kódovaná iným trojznakovým kódom, vyberaným náhodne operátorom. Táto procedúra sa nazývala vstupná procedúra a spočívala na nastavení rotorov v súlade s denným kľúčom zapísaným v knihe kódov. Počiatočné nastavenie rotorov (nem. Grundstellung) mohlo byť napríklad AOH a takúto kombináciu nastavoval operátor. Následne vyberal náhodnú kombináciu nastavení rotorov, napríklad EIN, ktorá sa stala individuálnym kľúčom správy. Kľúč správy bol vpísaný dvojnásobne (aby sa uniklo chybe), ako EINEIN a po zašifrovaní mohol mať formu XHTLOA. Kľúč sa vysielal na začiatku každej šifrovanej správy. Po odvysielaní kľúča operátor nastavil rotory stroja do pozícií EIN a začal vpisovanie správy určenej na zašifrovanie. Konštrukcia šesťznakovej hlavičky s dvojnásobným opakovaním troch znakov, sa na nešťastie Nemcov, ukázala najväčšou slabinou Enigmy, a dovolila opísať cyklus opakovania sa znakov. Rejewski vedel, že nezakódované páry znakov, prvého a štvrtého, druhého a piateho, tretieho a šiesteho, sú také isté. Toto odhalenie sa stalo ďalším krokom ku prelomeniu šifry.

Rejewski prebádal relácie vystupujúce medzi pármi písmen. Napríklad, ak štyri správy toho istého dňa sa začínali postupnosťou znakov BJGTDN, LIFBAB, ETULZR, TFREII, tak pozerajúc na prvé a štvrté písmeno hlavičky bolo známe, že sú previazané. B bolo previazné s T, L s B, E s L a T s E: (B,T), (L,B), (E,L) a (T,E). Po analyzovaní dostatočného množstva šifrogramov Rejewski objavil závislosť. Písmeno B je previazané s T, ktoré je následne previazané s E, to s L, a následne s B (ako na schéme vedľa). V tomto prípade ide o poštvorný cyklus, pretože sú potrebné štyri kroky, aby sa vrátil do prvého písmena. Iný cyklus z toho istého dňa mohol mať výzor kratšieho potrojného cyklu A${\displaystyle \rightarrow }$F${\displaystyle \rightarrow }$W${\displaystyle \rightarrow }$A. Ak bol zachytený dostatočný počet šifrogramov z toho istého dňa, bolo možné ustáliť cykly všetkých písmen abecedy. V priebehu jedného dňa boli všetky cykly identické a mohli sa zmeniť až na druhý deň. Podobnú analýzu bolo možné využiť tiež pre ďalšie páry písmen, druhej s piatou, tretej so šiestou.

Využitie tohoto poznatku, v kombinácii s tendenciou operátorov Enigmy používať jednoduché kombinácie písmen v hlavičkách správ (napríklad mená či iniciálky dievčat, alebo postupných znakov klávesnice či abecedy), umožnilo Rejewskimu vyvodiť šesť permutácií previazaných s ďalšími nastaveniami stroja. Permutácie mohli byť zapísané vo forme matematických rovníc s mnohými neznámymi predstavujúcimi priebeh elektrického signálu cez vstupný valec, rotory, reflektor a rozvodnú dosku ^[8].

Vklad francúzskej špionáže

V istej chvíli sa rovnice vytvorené Rejewskim stali príliš komplikované, vzhľadom na veľmi veľký počet neznámych. V roku 1980 sa vyjadril, že väčšina z tých rovníc by bola neriešiteľných bez dodatočných informácií. Také informácie sa ale objavili. Dodala ich poľskej strane bunka francúzskej špionáže Deuxième Bureau, riadená majorom Gustavom Bertrandom. Tá ich získala od špióna Hansa-Thilo Schmidta, ukrývajúceho sa pod kryptonymom Asché. Informácie získané od Francúzov obsahovali nastavenia šifrovacieho stroja (knihu kódov) na september a október 1932. Rejewski tie materiály získal pravdepodobne okolo 9. alebo 10. decembra 1932. Dovolili mu vylúčiť z rovníc zložku zodpovedajúcu za vplyv rozvodnej dosky. Rovnice s menším počtom neznámych neboli až takým veľkým výpočtovým problémom.

Ďalší problém na ktorý Rejewski natrafil, bolo iné uloženie klávesnice šifrovacích strojov užívaných vojskom, než uloženie klávesnice komerčnej verzie akú mal k dispozícii. Tá mala klávesnicu so štandardným uložením písacieho stroja (QWERTZU...), ktorá bola prepojená so vstupným valcom s týmto uložením: Q${\displaystyle \rightarrow }$A, W${\displaystyle \rightarrow }$B, E${\displaystyle \rightarrow }$C a tak ďalej. Vo vojenskej verzii bola klávesnica prepojená abecedne (ABCDEF...): A${\displaystyle \rightarrow }$A, B${\displaystyle \rightarrow }$B, C${\displaystyle \rightarrow }$C a tak ďalej. Iné prepojenie klávesnice so vstupným valcom v komerčnom a vojenskom stroji križovalo snahy britských kryptológov. Tí nepredpokladali „priame“ prepojenie za pravdepodobné. Na druhej strane Rejewski, vedený intuíciou a znalosťou poriadkumilovnosti Nemcov, vyskúšal aj tento spôsob prepojenia. Vo svojich spomienkach neskôr napísal:

Súbor nastavení Enigmy od francúzskej špionáže obsahoval dvojmesačné obdobie zmeny vzájomného položenia rotorov. V druhom mesiaci sa na prvej pozícii objavil iný rotor (Nemci menili typ rotora na prvej pozícii každého štvrť roka), ktorého vinutie Rejewski objavil analogickými výpočtami ako prvého. V neskoršom období bolo zdôvodnené, že aj v prípade ak by informácie dodané Francúzmi nepreukázali štvrťročnú zmenu rotora, by Rejewski pri použití tých istých rovníc bol schopný ustáliť spôsob vinutia ďalšieho rotora ^[9]. Ďalšia analýza vinutí už bola značne jednoduchšia a do konca roka boli všetky spôsoby prepojení zostávajúcich rotorov a reflektora objasnené. V inštrukcii obsluhy, ktorú mal Rejewski k dispozícii, bol príkladový čitateľný aj zakódovaný text, pri daných nastaveniach. To dovolilo pretestovať pravidelnosť výpočtov a odstránenie nejednoznačnosti v odhalených vinutiach ^[8].

V povojnovom období sa špekulovalo, či bez informácií dodaných francúzskou špionážou, by bolo možné odkrytie schém vinutí rotorov. Sám Rejewski v spomienkach z roku 1980 napísal, že by bolo možné dôjsť k tým istým poznatkov bez špionážnych informácií, ale metóda by bola nepresná a zložitá a vo veľkej miere by sa musela opierať o náhodu. V roku 2005 matematik John Lawrence zverejnil tvrdenie ktoré hovorí, že na to, aby sa dosiahla dostatočná pravdepodobnosť úspechu, by boli potrebné štyri roky práce ^[10]. Rejewski zase napísal, že nám dodávané špionážne materiály musia byť brané ako rozhodujúce v prelomení kódu stroja ^[8].

Metóda rozšifrovania denných kľúčov Enigmy

Začiatkom roku 1933, v čase keď Rejewski pracoval nad výpočtom schém vinutí ostatných rotorov, sa k nemu pridali Różycki a Zygalski. Tí mali vypracovať nástroje na rutinné lámanie kódov Enigmy. Aj napriek tomu, že francúzska špionáž dodala do Kancelárie šifier ďalšie súbory nastavení, nikdy sa nedostali do rúk Rejewskimu ani jeho kolegom. Pravdepodobne sa to stalo preto, aby poľskí matematici vypracovali vlastné, od Francúzov nezávislé metódy. Tie by umožnili odčítavať šifrogramy tiež v prípade chýbajúcich kódov, získavaných cestou špionáže. Rejewski spomínal:

Skoré metódy dešifrovania

Odpoveďou na neustále zdokonaľovanie procedúr šifrovania aj samotného nemeckého stroja, bolo vypracovanie mnohých metód dešifrovania šifrogramov Enigmy. Prvá z nich bola veľmi zdĺhavá. Ručná metóda roštu pracovala na teórii, že ne rozvodnej doske bolo zamenených iba šesť párov písmen, a ostatných štrnásť písmen bolo nezmenených. Ďalšou bola Różyckého hodinová metóda, dovoľujúca ustáliť s vysokou pravdepodobnosťou, ktorý rotor sa nachádza daného dňa na pravej krajnej pozícii stroja ^[8].

Po 1. októbri 1936 Nemci zmenili procedúry kódovania zvyšujúc počet prepojení na rozvodnej doske Enigmy. V dôsledku toho stratila metóda roštu značne na efektívnosti. Medzičasom (okolo 1935 alebo 36) bola ale vynájdená metóda kárt charakteristík nezávislá od počtu prepojení na rozvodnej doske. Katalóg kárt bol vytváraný za pomoci Rejewského zariadenia nazvaného cyklometer, ktorý vypočítaval cyklické permutácie. Po zapísaní všetkých charakteristík v katalógu, bolo z neho možné čítať permutácie zodpovedajúce nastaveniu rotorov daného dňa ^[8].

Cyklometer sa skladal z dvoch sústav rotorov Enigmy a bol využívaný na ustálenie dĺžky a počtu cyklov premutácií generovaných Enigmou. Aj napriek použitiu tohoto zariadenia bolo vytvorenie úplného katalógu charakteristík ťažkým a časovo náročným zadaním. Pre každú zo 17 576 pozícií, v ktorých mohol byť stroj nastavený, bolo treba preanalyzovať šesť možných sekvencií vzájomného nastavenia rotorov, čo dáva v sume 105 456 výsledkov. Príprava prvého katalógu zabrala viac ako rok práce. Po jej zakončení, okolo roku 1935, trvalo zistenie denného kľúča od 12 do 20 minút ^[8]. Okolo 1. alebo 2. novembra 1937 Nemci vymenili reflektor Enigmy, čo znamenalo, že celý katalóg charakteristík musel byť vypočítaný od začiatku. Napriek tomu v januári 1938 referát BS4 Kancelárie šifier, zodpovedný za dešifrovanie nemeckých správ, bol schopný prečítať približne 75% zachytených rozkazov, šifrovaných Enigmou. Podľa Rejewského by bolo možné pri neveľkom zvýšení množstva personálu čítanie dokonca 90 % správ ^[8].

Rejewského kryptologická bomba a Zygalského plachty

V roku 1937 bol Rejewski, spolu s celým referátom Kancelárie šifier zodpovedným za dešifrovanie nemeckých šifier, prenesený do tajného strediska v Kabackim lese neďaleko obce Pyry pri Varšave. 15. augusta 1938 Nemci zaviedli nové zásady kódovania a vysielania denných kľúčov. To malo za následok, že všetky vtedajšie techniky dešifrovania sa stali zastaranými. Skupina poľských kryptológov bleskovo zareagovala na zmeny a vypracovala nové techniky. Jednou z nich bola Rejewskim vypracovaná kryptologická bomba (názov pravdepodobne podľa jej charakteristického tikania). Zariadenie poháňané elektromotorom pozostávajúce zo šiestich kópií Enigmy dokázalo nájsť denný kľúč za približne dve hodiny. Do polovice novembra bolo vyrobených šesť takých zariadení ^[8]. Kryptologická bomba, tak isto ako metóda roštu, sa opierala o teóriu, že nie všetky páry písmen sú zamieňané na rozvodnej doske. Po ďalšej modifikácii kódovania 1. januára 1939, spočívajúcej na zvýšení počtu prepojení na rozvodnej doske, sa efektivita bomby značne zmenšila. Britská bomba (angl. bombe), kľúčové zariadenie slúžiace na lámanie šifier zakódovaných Enigmou počas druhej svetovej vojny, bolo inšpirované zariadením Rejewského a bolo tiež podobne pomenované, no zásada na akej obe zariadenia pracovali bola rozhodne iná ^[11].

Jedna zo „Zygalského plachiet“ (1938)

Viac-menej v tom istom čase Zygalski vypracoval vlastnú metódu na princípe perforovaných papierových plachiet, nazvaných Zygalského plachty, ktoré boli nezávislé od počtu zamenených párov písmen na rozvodnej doske. Rejewského bomba ako aj Zygalského plachty znovu stratili výkonnosť po modifikácii Nemcov z 15. decembra 1938. Nemci obohatili zostavu rotorov o dva nové, čo desaťnásobne skomplikovalo proces dešifrovania. Aby sa zjednodušilo dešifrovanie novým spôsobom kódovaných správ nastala nutnosť výroby šesťdesiatich kryptologyckých bômb a rovnaký počet kompletov Zygalského plachiet. Náklady na ich výrobu ale päťnásobne prekračovali rozpočet Kancelárie šifier. O mesiac Nemci znovu modifikovali šifrovanie zvýšením počtu zamenených párov písmen z 12 na 20, čo zvýšilo počet možných konfigurácií rozvodnej dosky na ponad tisíc. To ešte zmenšilo efektívnosť dešifrovania za pomoci bômb^[12].

Vypracovania oddané Britom a Francúzom

Presvedčenie neodvratnosti vojenského konfliktu neustále rástlo. Poľské finančné prostriedky boli nedostatočné, aby mohli udržiavať krok s neustále sa modifikujúcou Enigmou. Vtedy rozhodol generálny štáb poľského vojska po dohode s vládou o podelení sa tajomstvom so spojencami. Poľské metódy dešifrovania boli predstavené reprezentantom britskej a francúzskej špionáže 26. júla 1939 v stredisku Pyry^[13].

Dar Poliakov západným spojencom vo forme spôsobu rozšifrovania Enigmy prišiel práve včas, takmer mesiac pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Vedomosť, že je možné prelomiť kód Enigmy, zvýšila morálku západných kryptológov. Do polovice decembra 1939 Briti vyhotovili prinajmenšom dva komplety Zygalského plachiet. Jeden z kompletov bol vyslaný do dešifrovacieho strediska Bruno, nachádzajúceho sa v Château de Vignolles v obci Gretz Armainvillers pri Paríži. V tom istom čase, po niekoľkých mesiacoch od začiatku vojny, sa vo Veľkej Británii začali práce na dešifrovaní Enigmy.

Bez poľskej pomoci bola pravdepodobnosť odčítavania šifier Enigmy Britmi veľmi nízka. Hugh Sebag-Montefiore si myslí, že prelomenie strojov Wehrmachtu a Luftwaffe by bolo možné najskôr v novembri 1941, až po získaní exempláru Enigmy a knihy kódov, a analogického stroja Kriegsmarine až po roku 1942^[14]. Bývalý kryptológ z britského strediska v Bletchley Park, Gordon Welchman, išiel vo svojich predpokladoch ešte ďalej. Tvrdí, že pracovníci sekcie Hut 6, zaoberajúci sa lámaním kódu Enigmy Wehrmachtu a Luftwaffe, by sa nikdy nepohli z miesta, ak by nezískali od Poliakov v poslednej možnej chvíli detaily vojenskej verzie Enigmy spolu so spôsobom jej obsluhy^[15].

Špionážne informácie získané z veľmi komplikovaných nemeckých šifier, ktoré Briti a Američania nazývali kryptonymom ULTRA, pochádzali v prevažnej miere zo šifrogramov Enigmy. Skutočný vplyv programu Ultra na víťazstvo vo vojne je otázny. Władysław Kozaczuk a Jerzy Straszak vo svojej publikácii tvrdia že: panuje všeobecné presvedčenie, že Ultra usporila svetu prinajmenšom dva roky vojny a pravdepodobne predišla víťazstvu Hitlera ^[16]. Anglický historik Sir Harry Hinsley, ktorý pracoval v Bletchley Park, vyjadruje podobný názor o: skráteniu vojny prinajmenšom o dva roky, a pravdepodobne dokonca o štyri^[17]. Za dostup do Ultry treba vďačiť vo veľkej miere skoršiemu prelomeniu šifry Enigmy poľskými kryptológmi.

Práca vo Francúzsku a Veľkej Británii

Kryptologické stredisko Bruno

V septembri 1939 po vypuknutí vojny bol Rejewski spolu so spolupracovníkmi z Kancelárie šifier evakuovaný z Poľska do Rumunska. Spolu so Zygalskim a Różyckim unikli internovaniu v utečeneckom tábore. Dostali sa do Bukurešti, kde nadviazali kontakt s ambasádou Veľkej Británie. Briti odmietli pomôcť poľským kryptológom, preto sa obrátili na ambasádu Francúzska. Tam sa predstavili ako priatelia Bolka, čo bolo krycie meno Gustava Bertranda. Po prijatí inštrukcie z Paríža pomohol personál ambasády v okamžitej evakuácii matematikov do Francúzska, kam dorazili koncom septembra ^[18].

Od 20. októbra poľskí kryptológovia obnovili práce nad dešifrovaním nemeckých šifier v rámci spoločnej francúzsko-poľskej jednotky špionáže. Tá sa nachádzala v Château de Vignolles, 40 km severozápadne od Paríža, a bola označená kryptonymom PC Bruno. Šifra Enigmy bola znovu prelomená koncom decembra 1939 a začiatkom januára 1940. Zamestnanci strediska Bruno spolupracovali s kryptológmi z britského Bletchley Park, posielajúc im rozšifrované správy pomocou ďalekopisu. V záujme zachovania tajnosti dešifrovacích stredísk, boli tieto správy znovu kódované za pomoci Enigmy a zakončované, v tomto prípade ironicky, frázou „Heil Hitler!“ ^[8] Po vkročení Nemcov do Francúzska bolo stredisko Bruno 24. júna 1940 evakuované do Alžírska.

Kryptologické stredisko Cadix

V septembri 1940 sa skupina poľských kryptológov vrátila do južného Francúzska, neokupovaného Nemcami, ale kontrolovaného vládou z Vichy. Rejewski tam vystupoval ako Pierre Ranaud, učiteľ francúzskeho lícea w Nantes. V Château des Fouzes, neďaleko Uzès bola založená rádiová stanica a kryptologické stredisko označené kryptonymom Cadix. Začal fungovať od 1. októbra. Úlohou Rejewského a jeho kolegov bolo lámanie šifier používaných v nemeckom telegrafickom styku ako aj švajčiarskej verzie Enigmy, ktorá neobsahovala rozvodnú dosku. Hlavné práce v stredisku Cadix spočívali na lámaní iných šifier ako Enigma ^[8].

Začiatkom júla 1941 poprosili Rejewského a Zygalského o skúšku prelomenia poľského šifrovacieho stroja Lacida, vytvorenej ešte pred vojnou Kanceláriou šifier a využívanej na vtedajšiu komunikáciu medzi strediskom Cadix a poľským generálnym štábom v Londýne. Lacida podobne ako Enigma využívala na kódovanie rotory, a vzhľadom na prácach na šifre Enigmy nebola nikdy predtým preverená kryptoanalýzou, potvrdzujúcou jej účinnosť kódovania. Na veľké prekvapenie Rejewského a Zygalského, prelomenie a prečítanie prvej správy zakódovanej pri použití Lacidy im zabralo len niekoľko hodín, tak isto aj nasledujúcich správ ^[8]. Aj napriek tomu, že pravdepodobnosť prelomenia šifier poľského stroja nemeckou špionážou bola veľmi nízka, plukovník Gwidon Langer odporučil nepoužívať stroj v stredisku Cadix.

V Alžíre zostala pobočka strediska Cadix, ktorú riadil major Maksymilian Ciężki. Vždy po niekoľkých mesiacoch sa kryptológovia z oboch stredísk vymieňali cestou po mori z Francúzska do Alžírska. Počas jednej z takýchto výprav 9. januára 1942 v katastrofe lode Lamoriciere zahynuli traja poľskí pracovníci a francúzsky dôstojník strediska Cadix, medzi inými aj najmladší zo skupiny kryptológov Jerzy Różycki.

Od leta 1942 začala byť práca strediska Cadix riskantná, preto sa pristúpilo k jeho evakuácii. Na teréne pod kontrolou vlády z Vichy sa začali objavovať nemecké oddiely, ako aj jednotky Funkabwehr ktoré mali k dispozícii rádiové zameriavače. Ich cieľom bolo odhaľovanie nepriateľských rádiostaníc, preto sa spojenie zo strediskom Cadix stávalo čoraz nebezpečnejšie. 6. novembra jedno z áut vybavené dipólovou anténou podišlo k bráne strediska Cadix v čase, keď prebiehala transmisia. Aj keď Nemci nevošli na pozemok domu a dôkladne prezreli iba susedné hospodárstvo, padlo rozhodnutie o evakuácii strediska a zrealizované bolo v ten istý deň, 9. novembra. O tri dni neskôr vstúpili na pozemok nemecké oddiely ^[8].

Útek z Francúzska

Pracovníci strediska boli rozdelení na dvoj a trojosobové skupiny, ktoré mali byť evakuované osobitne. Rejewski spolu so Zygalskim boli vyslaní 11. novembra najprv do Nice, v tom čase okupovanej talianskym vojskom, skadiaľ museli ako podozriví v krátkom čase utiecť, neustále zmieňajúc miesto pobytu. Premiestňovali sa postupne do Cannes, Antibes, znovu do Nice, Marseille, Toulouse, Narbonne, Perpignan a Ax-les-Thermes neďaleko hraníc so Španielskom.

Plán ďalšieho úteku spočíval na prechode cez Pyreneje do Španielska pomocou miestneho sprievodcu. Rejewski a Zygalski vyrazili 29. januára 1943, účinne sa vyhýbajúc nemeckým a francúzskym hliadkam. Neďaleko hraníc ich sprievodca pod hrozbou strelnej zbrane olúpil o všetky peniaze. Aj napriek tomu sa im podarlo dostať za hranice, kde ich za necelú hodinu zatkla polícia. Najprv boli uväznení vo väznici v Séo de Urgel, a 24. marca ich eskortovali do väzenia v Lerida. Nakoniec boli obaja vďaka intervencii Poľského Červeného kríža 4. mája prepustení a odoslaní do Madridu ^[19]. Následne sa dostali do Portugalska, odkiaľ na palube HMS Scottish preplávali do Gibraltáru, a odtiaľ 3. augusta 1943 lietadlom Douglas DC-3 do Veľkej Británie.

Ostatní členovia predvojnovej Kancelárie šifier mali menej šťastia. Plukovník Gwidon Langer a major Maksymilian Ciężki boli chytení Nemcami a odoslaní do oflagu Schloss-Eisenberg. Inžinier Antoni Palluth a Edward Fokczyński sa dostali do koncentračného tábora Sachsenhausen, kde obaja zahynuli. Palluth počas náletu spojencov a Fokczyński vyčerpaním.

Veľká Británia

Rejewski ako podporučík Poľskej armády v Británii. Fotografia z prelomu rokov 1943 – 1944, približne 11 rokov po prvom prelomení šifry Enigmy.

16. augusta Rejewski a Zygalski vstúpili ako vojaci do poľskej armády. Tu začali pracovať v rádiovej jednotke štábu hlavného veliteľa poľských ozbrojených síl v Stanmore-Boxmoor pri Londýne na lámaní kódov SD a SS. Šifry oboch služieb spočívali na systéme Doppelkassettenverfahren (podvojná šifra Playfaira). 10. októbra bol Rejewski povýšený na podporučíka a 1. januára 1945 na poručíka.

Ďalšie práce nad dešifrovaním Enigmy boli určené pre Britov a Američanov. Dvaja poľskí kryptológovia, ktorí spolu s inými pracovníkmi Kancelárie šifier položili základy metodiky jej rozšifrovávania, boli z tých prác vylúčení. Britský kryptológ Alan Stripp napísal, že v súdobom Bletchley Park sa veľmi nevedelo o vklade Poliakov vzhľadom na dodržiavanie procedúr tajnosti. V súvislosti s neskoršími prácami Rejewského a Zygalského napísal že: ich pridelenie na práce nad šifrou „Doppelkassetten“ bolo tým istým, čo užívanie dostihových koní na ťahanie voza ^[20].

Povojnové osudy Rejewského

Pamätník Mariana Rejewského v jeho rodnom meste Bydgoszcz, odhalená na sté výročie jeho narodenia (2005)

Dňa 21. novembra 1946 bol Rejewski prepustený zo služby v poľskom vojsku vo Veľkej Británii a vrátil sa do Poľska. Tu na neho čakala manželka (vzali sa 20. júna 1934) Maria Rejewska, za slobodna Lewandowska a dve deti Andrzej (* 1936) a Janina (* 1939). Počiatočne uvažoval nad ponukou svojho predvojnového profesora Poznaňskej univerzity Zdzisława Krygowského pracovať na univerzite v Poznani alebo Štetíne, no vzhľadom na odlúčenie od rodiny bývajúcej v Bydgoszczi ponuku odmietol. Mocným úderom pre Rejewského bol skon jeho 11 ročného syna Andrzeja na Heineho-Medinovu chorobu. Krátko na to sa zamestnal v bydgoszczskej fabrike káblov Kabel Polski na oddelení odbytu, kde pracoval do roku 1950 keď za nejasných okolností prišiel o prácu^[21][22]. Ďalšie zamestnania Rejewského boli vo Vojvodskom zväze družstva práce, Zväze družstiev drevárskeho odvetvia a rôznej tvorby. Na rentu a neskôr dôchodok odišiel vo februári 1967.

V rokoch 1949 – 1958 skúšala poľská bezpečnostná služba špehovať Rejewského. Bol však človekom pokojným, opatrným a veľmi diskrétnym. Okrem faktu že pracoval v Kancelárii šifier druhého oddelenia generálneho štábu nebolo známe nič o jeho osude počas vojny a tiež práce na Enigme. Krátko po odchode na dôchodok Rejewski napísal pamäti, v ktorých odhalil svoju účasť na prelomení najtajnejšej nemeckej šifry. Rukopis deponoval vo vtedajšom Vojenskom historickom inštitúte. V roku 1969 sa spolu s rodinou presťahoval do Varšavy ^[23]. V 1973 boli prvý raz uverejnené informácie o podiele Poliakov na rozšifrovaní Enigmy. Od tej chvíle začal Rejewski oficiálne písať články o Enigme pre potreby rôznych publikácii a televíznych programov. Od návratu do domoviny si dopisoval v tom čase už s generálom Gustavom Bertandom, autorom prvej knihy o Enigme a na jeho prosbu knihu začal prekladať do poľského jazyka. Niekoľko rokov pred smrťou Rejewski prelomil šifru tajnej korešpondencie medzi Józefom Piłsudskim a jeho straníckymi súdruhmi z PPS prebiehajúcej v roku 1904 ^[24]. 12. augusta 1978 bol vyznamenaný Dôstojníckym krížom odznaku obrodenia Poľska ^[25]. Trpiaci ischemickou chorobou srdca zomrel následkom srdcového infarktu 13. februára 1980 vo svojom dome vo Varšave vo veku 74 rokov. Bol pochovaný s vojenskými poctami na Vojenskom cintoríne na Powązkach vo Varšave na pozemku B 39.

Práca poľských kryptológov bola docenená rovnako v Poľsku ako aj za hranicami. Boli označení mnohými poľskými vyznamenaniami pred aj po vojne, ako aj po odtajnení informácii o prelomeniu kódu Enigmy. V roku 2000 boli Rejewski, Różycki a Zygalski vyznamenaní in memoriam Veľkým krížom odznaku obrodenia Poľska a 4. júla 2005 prebrala Rejewského dcéra z rúk šéfa britského štábu obrany War Medal 1939 – 1945, odznak udelený hneď po vojne, ale vzhľadom na nemožnosť jeho prebrania čakal až do roku 2005.

V roku 1979 sa Rejewski, Różycki a Zygalski stali hrdinami filmu Romana Wionczka pod titulom Sekret Enigmy. O niečo neskôr, od 14. novembra 1980, bolo odvysielaných 8 dielov televízneho seriálu Tajemnice Enigmy, ktorý bol rozšíreným filmom. Tvorcovia seriálu rozšírili dejové línie z osobného života hrdinov a uviedli viac historických postáv. V roku 1983 poľská pošta uviedla poštovú známku pri príležitosti 50. výročia prelomenia kódu Enigmy. Rad pamätných tabúľ na poľských kryptológov bolo odhalených okrem iného v Bletchley Park, poľskej ambasáde vo Veľkej Británii a v Uzes vo Francúzsku. V rodnom meste Rejewského, Bydgoszczi bola po ňom nazvaná ulica a škola, a dom v ktorom býval je označený pamätnou tabuľou. Na sté výročie Rejewského narodenín bola odhalená socha pripomínajúca jeho prácu na prelomení kódu Enigmy. Pri tej istej príležitosti bola uvedená poštová pohľadnica s jeho podobizňou. Na 75. výročie prelomenia kódu poľská mincovňa vydala zberateľské mince.

Aula v Inštitúte matematiky Univerzity Kazimíra Veľkého v Bydgoszczi nesie od 23. januára 2006 meno Mariana Rejewského. Nachádza sa v nej kópia sochy autora Michała Kubiaka predstavujúca matematika. Originálna socha sa nachádza na Gdaňskej ulici v Bydgoszczi.

Pamätník Bletchley Park odhalený v roku 2002. Na pravej strane sa nachádza poľský nápis: Táto tabuľa pripomína prácu Mariana Rejewského, Jerzyho Różyckého a Henryka Zygalského – matematikov poľskej špionáže, ktorí prví prelomili kód Enigmy. Ich práca výrazne pomohla kryptológom v Bletchley Park a pričinila sa na víťazstve spojencov v druhej svetovej vojne.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marian Rejewski

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marian_Rejewski na poľskej Wikipédii.