A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mars Observer | |
---|---|
![]() | |
Prevádzkovateľ | NASA |
Výrobca | NASA |
Typ misie | planetárna sonda |
Dátum štartu | 25. september 1992, 17:05:01 UTC |
Kozmodróm | Cape Canaveral |
Nosná raketa | Titan 3 |
COSPAR ID | 1992-063A Space 40 |
Kat. číslo | 22136 |
Hmotnosť | 1018 kg[1] |
Mars Observer bola vedecká sonda NASA určená pre areologický prieskum a štúdium klímy planéty Mars z obežnej dráhy. Odštartovala 25. septembra 1992 pomocou rakety Titan 3 z leteckej základne Cape Canaveral. Tri dni pred vstupom na obežnú dráhu planéty bol so sondou stratený rádiový kontakt a už nikdy nebol obnovený.[2]
Hlavné ciele misie
- Stanoviť globálne rozloženie prvkov a minerálov na povrchu
- Vykonať globálne zmapovanie povrchu a gravitačného poľa
- Zistiť stav marťanského magnetického poľa
- Sledovať sezónne zmeny, množstvo, zdroje a spad prachových častíc
- Preskúmať štruktúru a cirkuláciu atmosféry
Konštrukcia sondy, vybavenie
Vlastné telo a elektronická časť sondy vychádzala z konštrukcie družíc Satcom-K a DMSP/TIROS. Hlavná časť mala tvar kvádra o rozmeroch 2,1 × 1,5 × 1,1 m. [3] V priebehu preletovej fázy boli ramená vysokoziskovej antény, magnetometra (MAG/ER) a gama spektrometra (GRS) rozložená len čiastočne. Pri plnom rozvinutí mali ramená MAG/ER a GRS dĺžku 6 m. Anténa bola umiestnená na ramene s dĺžkou 5,5 m, čím by bolo zabezpečené, že anténa nebude tieniť solárne panely sondy.
Zmeny orientácie zabezpečovali štyri raketové motory. Informácie o polohe zariadenia určoval snímač horizontu (určovalo smer nadiru, keď sonda pracovala na obežnej dráhe), šesť hviezdnych snímačov, gyroskopy a akcelerometre (na meranie zmeny polohy a rýchlosti) a box s piatimi slnečnými senzormi.

Napájanie zaisťoval šesťdielny solárny panel s rozmermi 7,0 × 3,7 m. [3] V priebehu preletovej fázy misie boli roztiahnuté len štyri diely, pretože sonda bola bližšie k Slnku. Počas obdobia, keď mala sonda pracovať v tieni planéty boli k dispozícii dve nikel-kadmiové batérie, každá s kapacitou 43 Ah.
Počas prvých štyroch mesiacov od vstupu na orbitálnu dráhu boli naplánované merania pomocou prístrojov MAG/ER, GRS a termálneho spektrometra TEN (Thermal Emission Spectrometer) a potom po dosiahnutí finálne obežnej dráhy mala sonda začať mapovať povrch. To malo prebiehať počas jedného marťanského roka.
Preletová fáza
Fáza letu medzi Zemou a Marsom bola predovšetkým využitá na kontrolu a kalibráciu prístrojov a zariadení. Prebiehal aj zber dát pomocou MAG/ER a GRS a experiment s výskumom gravitačných vĺn.
Kontakt so sondou Mars Observer bol z neznámych dôvodov stratený 21. augusta 1993, tri dni pred plánovaným vstupom na obežnú dráhu, a nikdy už nebol obnovený. Nie je známe, či bola sonda schopná pomocou automatického programu vstúpiť na obežnú dráhu Marsu alebo či okolo planéty len preletela a teraz sa nachádza na heliocentrickej dráhe. [4] špekulovalo sa, že pravdepodobne došlo k explózii v palivovom potrubí v priebehu tlakovacích procedúr[4] pri príprave na spustenie motora sondy, ktorý mal korigovať vstup na obežnú dráhu. Predpokladá sa, že sa palivo vplyvom netesných ventilov zmiešalo s oxidačným činidlom mimo spaľovacej komory.
Hoci neboli splnené primárne ciele misie, prebiehalo meranie a zber dát až do chvíle straty kontaktu. Celková cena misie Mars Observer vrátane vývoja, konštrukcie, štartu a pozemnej podpory sa odhaduje na 980 miliónov dolárov.[3] Niektoré prístroje a experimenty však využili nasledujúce tri sondy k Marsu - Mars Global Surveyor, ktorý štartoval v roku 1996, Mars Odyssey (2001), a Mars Reconnaissance Orbiter (2005).
Referencie
- ↑ NSSDC - Mars Observer . . Dostupné online. Archivované 2007-09-15 z originálu.
- ↑ MEK - Mars Observer . . Dostupné online.
- ↑ a b c Der Mars Observer - odsekDer Flug' . . Dostupné online.
- ↑ a b Astro.pef.zcu.cz - Mars Observer . . Dostupné online. Archivované 2007-07-29 z originálu.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mars Observer na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Pozri aj
Externé odkazy
- Údaje o sondě na Space.40 (po česky)
- Informácie o sonde na stránkach NASA Archivované 2015-05-11 na Wayback Machine (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk