A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mechanická práca[1] alebo práca[2] je fyzikálna veličina, ktorá je definovaná (trochu zjednodušene povedané) ako súčin zložky sily v smere pohybu a posunutia (resp. dĺžky dráhy), resp. inými slovami: skalárny súčin (celej) sily a posunutia (resp. dĺžky dráhy).
Symbol veličiny
Symbol veličiny je A alebo W (angl. work), zastarano aj L. Napríklad norma STN ISO 80000-4 uvádza oba symboly, pričom ale na prvom mieste uvádza symbol A.
Jednotka
Základná jednotka je joule, značka J. Ďalšie jednotky sú napr.: kilojoule (kJ = 1000 J), megajoule (MJ = 1 000 000 J), gigajoule (GJ = 1 000 000 000 J).
Vzťah k energii
Pri mechanickom deji v izolovanej sústave vyjadruje mechanická práca odovzdávanie mechanickej energie medzi telesami. Teleso, ktoré vykonáva prácu, stráca mechanickú energiu, teleso, na ktoré je vykonávaná práca, mechanickú energiu získava. Mechanická práca ako veličina udáva veľkosť tejto odovzdanej energie.
Výpočet a definície
Zdroje kapitoly:[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]
Vysvetlivky
Nasledujú vysvetlivky (x tu reprezentuje ľubovoľné písmeno):
- x (čiže písmeno písané tučným písmom) znamená vektor x; alternatívne sa zapisuje ako (čiže so šípkou nad písmenom).
- Δx znamená zmena x
- dx znamená veľmi malá zmena x a odborne sa nazýva aj diferenciál, diferenciálna zmena, elementárna zmena, infinitezimálna zmena a podobne
- |x| znamená veľkosť x; alternatívne (a veľmi často) sa zapisuje jednoducho ako x alebo ako x (teda kurzívou); konkrétne v tomto článku teda:
- |F| možno zapísať aj ako F alebo F,
- |dr| aj ako dr alebo dr ,
- |Fs| aj ako Fs alebo Fs.
- r znamená polohový vektor
- Δr znamená zmena polohového vektora a volá sa aj posunutie
- dr znamená veľmi malá zmena polohového vektora a volá sa aj veľmi malé posunutie; vždy platí |dr|= ds; namiesto dr sa niekedy (veľmi nevhodne) používa značka ds; porov. aj vyššie vysvetlenie dx
- s znamená jednorozmerná polohová súradnica (na trajektórii pohybu), známejšia je ale pod názvami dĺžka dráhy alebo dráha
- Δs znamená zmena jednorozmernej polohovej súradnice (na trajektórii pohybu), známejšia je ale pod názvami zmena dĺžky dráhy, dráha, prejdená dráha, úsek dráhy, dĺžka úseku dráhy a pod.; namiesto Δs sa niekedy (menej vhodne) používa značka s alebo (nevhodne) |s| (Technická poznámka: Vo wikipédii niekedy na obrazovke vyzerá, akoby písmeno s bolo tučným písmom, v skutočnosti je tu písmeno s písané normálnym písmom)
- ds znamená veľmi malá zmena jednorozmernej polohovej súradnice, známejšia je ale pod názvami veľmi malá zmena dĺžky dráhy, veľmi malá dráha, veľmi malá prejdená dráha, veľmi malý úsek dráhy, veľmi malá dĺžka úseku dráhy atď.; porov. aj vyššie vysvetlenie dx
- F znamená sila (pôsobiaca na teleso)
- α znamená uhol zvieraný medzi F a dr
- Fs je zložka sily F pôsobiaca v rovnakom smere ako dr, čiže v rovnakom smere ako je smer pohybu telesa; pre jej veľkosť platí vzorec |Fs| = |F|.cosα, ktorý vyplýva zo základnej definície kosínusu (cosα = priľahlá odvesna:prepona, pričom v našom prípade je |F| prepona a |Fs| je priľahlá odvesna)
- B = (nejaký) bod na trajektórii pohybu
- t = čas
- 0 znamená na začiatku pohybu telesa, 1 znamená po prvom veľmi malom posunutí, 2 znamená po druhom veľmi malom posunutí...n znamená na konci pohybu telesa.
- znamená skalárny súčin vektorov; pre skalárny súčin akýchkoľvek dvoch vektorov x a y zvierajúcich akýkoľvek uhol θ platí vzorec (v našom prípade je x = F, y = dr a θ = α ); pozor na zámenu: znak . (alebo alternatívne: žiaden znak) znamená „normálny“ súčin, kým znak znamená skalárny súčin, napr. a.b alebo ab znamená normálny súčin, kým znamená skalárny súčin
Porovnaj aj napr. Rýchlosť (fyzikálna veličina)#Vysvetlivky značiek použitých vo vyššie uvedených vzorcoch
Definícia prostredníctvom sily a posunutia
Najprv sú uvedené odborné vzorce, intuitívne vysvetlenie je uvedené nižšie.
Všeobecne platný vzorec
Práca je definovaná nasledujúcim vzorcom:
Dosadením vzorca pre skalárny súčin vektorov (pozri vyššie Vysvetlivky) dostaneme:
Keďže všeobecne platí, že |dr| = ds (ale mimochodom neplatí aj |Δr| = Δs - vysvetlenia pozri napr. v článku rýchlosť (fyzikálna veličina)), možno napísať aj:
Vzorec č. 3 možno mimochodom zapísať aj v tvare:
- , čiže zložka sily v smere pohybu je derivácia práce podľa “dráhy”
Vzhľadom na |Fs| = |F|.cosα (pozri vyššie Vysvetlivky), možno samozrejme vo vzorcoch č. 2 a č. 3 výraz |F|.cosα vždy nahradiť výrazom |Fs|.
Výraz, pre ktorý sa vo vzorcoch č. 1, 2 a 3 tvorí súčet (integrál), čiže výraz , sa volá elementárna práca a značí sa aj ako dW.
Vzorec pre priamočiary pohyb a konštantnú silu
Pri špeciálnom prípade priamočiareho pohybu telesa s konštatným F sa vyššie uvedené vzorce č, 1 a 2 (a 3) zredukujú na tieto tvary:
Činný výkon
Absorbovaná dávka
Absorptancia
Adiabatická účinnosť
Aktivita (termodynamika)
Anergia (termodynamika)
Chemický potenciál
Detonačná rýchlosť
Dvojlom
Efektívny výkon
Elektrónový tlak
Elektrická indukcia
Elementárny náboj
Energia
Entalpia
Exergia
Expozícia (ožiarenie)
Frekvencia (fyzika)
Fugacita
Fyzikálna veličina
Gibbsova voľná energia
Hodnota fyzikálnej veličiny
Hybnosť
Iónová sila
Index lomu
Intenzita magnetického poľa
Intenzita osvetlenia
Kinetická energia
Koeficient tepelnej vodivosti
Krútiaci moment
Látkové množstvo
Magnetická susceptibilita
Magnetický indukčný tok
Magnetizácia (veličina)
Mechanická energia
Mechanická práca
Mechanické napätie
Menovitý výkon
Merná vodivosť
Merný objemový výkon
Molárny objem
Moment hybnosti
Moment sily
Moment zotrvačnosti
Objemová sila
Objemový prietok
Objem (matematika)
Osmolalita
Osmolarita
Osmotický tlak
Perióda (fyzika)
Permeabilita (magnetizmus)
Plošná hustota elektrického prúdu
Plošné zrýchlenie
Potenciálna energia
Povrchové napätie
Práca (fyzika)
Príkon
Rýchlosť (fyzikálna veličina)
Rýchlosť zvuku
Ryv
Súčiniteľ teplotnej vodivosti
Sila
Silové napätie v hmote
Spin (fyzika)
Svetelný tok
Svetelnosť
Svietivosť (fyzika)
Tepelná rovnováha
Tepelný odpor
Teplo
Termická účinnosť
Termodynamická účinnosť
Tlaková potenciálna energia
Tuhosť
Uhlová rýchlosť
Uhlové zrýchlenie
Výhrevnosť
Výkon (mechanický)
Veľkosť veličiny
Vedenie tepla
Viskozita
Vnútorná energia
Vodivosť
Vzorce na výpočet momentu zotrvačnosti
Zrýchlenie
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk