A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Medveď hnedý | |
_in_early_morning_light,_Viiksimo,_Kainuu_region,_Finland_(50545034706).jpg) Medveď hnedý, Viiksimo, Fínsko | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ursus arctos Linnaeus, 1758 | |
 Rozšírenie medveďa hnedého (2010) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Medveď hnedý[2] (zastarane medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých, všežravec a jediný zástupca svojej čeľade, ktorý sa vyskytuje aj na území Slovenska. Z celosvetového hľadiska má druh holarktický areál rozšírenia, v ktorom obýva predovšetkým zalesnené oblasti. Je to jeden z najväčších suchozemských mäsožravcov (skôr však príležitostných), ktorému konkuruje iba jeho najbližší príbuzný, medveď biely, ktorého miery sú naprieč populáciami oveľa konštantnejšie a ktorý je v priemere o niečo väčší. Medveď hnedý je pohlavne dimorfný. Dospelý samec býva až o 30 % väčší ako samica.
Všeobecne meria 100 – 220 cm, z toho chvost 5 – 20 cm, v kohútiku 90 – 150 cm a váži 100 – 350 kg. Do najväčších rozmerov rastú predovšetkým americké a severoázijské poddruhy medveďa hnedého, obzvlášť potom medveď kodiak, medveď grizly alebo medveď kamčatský (Ursus arctos beringianus). Podľa niektorých zdrojov môžu dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť až jednu tonu (ale zvyčajne len v zajatí, kde sa dá očakávať obezita).
Napriek všeobecným predstavám, že ide o nebezpečnú či krvilačnú šelmu, živí sa prevažne rastlinnou potravou. Ak sú však okolnosti priaznivé, vďaka svojim rozmerom dokáže skoliť aj také mohutné zviera, ako je zubor, los alebo pižmoň. V niektorých oblastiach Aljašky sa medveď hnedý živí prevažne lososmi. Na vrchole jesenného hodovania dokáže denne skonzumovať až 40 kg potravy. Zimu prečkáva v brlohu a hibernuje.
Po väčšinu roka je to samotárske zviera, ktoré sa účelne združuje iba v období rozmnožovania a pri výchove mláďat (samica s mláďatami). K páreniu dochádza na jar či v lete, od mája do júla, prípadne aj neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Gravidita samice trvá šesť až deväť mesiacov a rodí jedno až tri medvieďatá, o ktoré sa stará 2,5 až 4 roky. Samec sa na starostlivosti o mláďatá nepodieľa. Medveď hnedý sa dožíva 25 až 30 rokov, zriedka aj viac. Vzhľadom na svoju veľkosť nemá okrem človeka veľa nepriateľov, ale veľkou konkurenciou sa stávajú iné dospelé medvede.
Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) považuje druh za najmenej ohrozený, hoci je naprieč celým areálom mnoho populácií stále vzácnych, a to najmä kvôli ľudským aktivitám (úbytku prostredia či lovu). Celková populácia je však stabilná. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahuje 200 000, z ktorých väčšina žije v Rusku (~100 000 jedincov), v Severnej Amerike asi 58 000 a v Európe približne 15 400 až 17 000 jedincov. Ak pominieme európsku časť Ruska, najväčšia populácia medveďov v Európe sa nachádza v Rumunsku. Výskyt na Slovensku bol v roku 2012 doložený na 32,7 % územia. Kriticky ohrozený je napríklad medveď stredoázijský (Ursus arctos isabellinus). Už vyhubený je medveď severoafrický (Ursus arctos crowtheri), jediný poddruh i čoby druh medveďa, ktorý žil v Afrike. V roku 2014 bol medveď hnedý spolu s vlkom, rysom, rosomákom a zubrom zvolený za jedného zo reprezentatívnych zástupcov Európy – tzv. európska veľká päťka.
Taxonómia a evolúcia
Druh opísal švédsky prírodovedec Carl Linné vo svojom diele z roku 1758 Systema naturae, pod dodnes platným vedeckým názvom Ursus arctos. Tento názov je zložený z latinského a gréckeho slova pre medveďa.
Medveď hnedý je jedným z ôsmich recentných druhov z čeľade Ursidae (medveďovitých), zo šiestich recentných druhov z podčeľade Ursinae a jedným zo štyroch žijúcich zástupcov rodu Ursus, kam sa radí aj medveď biely, medveď baribal a medveď ušatý. Ako druh sa medvede vyvinuli pred asi 5 miliónmi rokov a prešli si rozsiahlou hybridizáciou.[3] Zrejme najstarším známym zástupcom tohto rodu je vyhynutý Ursus minimus, čo by relatívne malý medveď vážiaci okolo 50 kg, ktorý žil v období pliocénu až pleistocénu.[4] Za predka medveďa hnedého je považovaný Ursus etruscus pôvodom z Eurázie, ktorý žil v ranom pleistocéne a ktorý sa podobal dnešným medveďom, až na trochu primitívnejší chrup.[5][6] Najstaršie známe fosílne nálezy samotného medveďa hnedého sú staré asi 500 000 rokov a pochádzajú z Ázie, z jaskynného systému Čou-kchou-tien v Číne.[7][8] Asi pred 250 000 rokmi sa tento druh dostal do Európy, kde na niekoľkých miestach zdieľal stanovište spoločne s medveďom jaskynným (Ursus spelaeus), s ktorým sa tiež rozmnožoval, a ktorý bol o niečo málo väčší ako dnešný medveď hnedý a mohol dosahovať hmotnosť 250 – 500 kg.[6][9][10] Výskumy z odborov molekulárnej biológie a genetiky ukazujú, že súčasný medveď hnedý má stále podiel svojho genómu v množstve 0,9 až 2,4 % zodpovedajúci genómu medveďa jaskynného.[9] Onedlho potom, čo medveď hnedý prenikol do Európy sa objavil aj v Afrike, kde dnes už vyhynul.[6][11] Počas poslednej (weichselskej) doby ľadovej, asi pred 50 000 až 14 000 rokmi migroval medveď hnedý do Severnej Ameriky cez vtedy pevninskú Beringovu úžinu a stal sa predchodcom dnešného grizlyho alebo kodiaka, a než bol vytlačený späť človekom, dostal sa aj do oblastí dnešného Ontária, Kentucky, Labradoru alebo severného Mexika.[7][12][13][14] Je tak možné, že za vyhynutím severoamerického druhu Arctodus simus, ktorý žil v období medzi 3 miliónmi – 10 000 rokov, stál invázny medveď hnedý, pretože mohol predstavovať silného potravinového konkurenta.[15]
Za najbližšieho príbuzného medveďa hnedého je považovaný medveď biely (pozri tiež kladogramy nižšie), ktorý sa vyvinul pomerne nedávno, pravdepodobne v strednom pleistocéne (pred 600 000 až 70 000 rokmi[16][17][18][19]). S týmto druhom zdieľa medveď hnedý hneď niekoľko spoločných znakov, ako napríklad podobnú chemicko-biologickú štruktúru mozgu, alebo je hostiteľom rovnakých črevných parazitov.[20] Výskumy tiež ukázali, že niektoré populácie medveďov hnedých sú z hľadiska genetiky podobnejšie s populáciami ľadových medveďov, ako s populáciami iných medveďov hnedých.[21] Z kladistického hľadiska je teda medveď hnedý čoby parafyletickým druhom, ktorého jednou z jeho vnútorných línií je medveď biely.[22] V tradičnom ponímaní sú však oba druhy považované za samostatné taxóny. Blízku príbuznosť s ľadovým medveďom podporuje aj skutočnosť, že sa oba druhy medveďov krížia a plodia životaschopných potomkov. To sa zistilo už v druhej polovici 19. storočia v zajatí, keď boli oba druhy medveďov chované spoločne v jednom výbehu a porodili mláďatá,[23] ale jeden z prvých dôkazov v divočine sa objavil v roku 2006 na Banksovom ostrove, kde bol zastrelený medveď s hnedastou ale neobvykle svetlou srsťou, podobnú medveďovi bielemu. Neskoršia analýza DNA ukázala, že zabité zviera bolo prekvapivo krížencom ľadového medveďa a medveďa grizlyho. Odvtedy bolo v rovnakej oblasti nájdených ďalších najmenej sedem hybridov, pričom všetci pochádzali z jedinej samice medveďa bieleho,[24] ale sú známe aj z iných lokalít, kde dochádza k tesnému kontaktu medzi týmito dvoma druhmi.[23][24]
Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v kladogramoch na základe kompletných sekvencií mitochondriálnej DNA podľa Yu et al. 2007 (prvý)[25] a genetické štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý)[3]:
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
_(white_background).jpg){kind=small}