Táto krátka poviedka sa odohráva v prastarom údolí Nís, kde ležia rozsiahle, vegetáciou pokryté ruiny, ktoré autor detailne popisuje. Ruiny okrem pralesného života skrývajú i desivé tvory, ktoré ľudské oko ešte nikdy nevidelo. Na dne údolia tečie riečka Than, voda ktorej je sfarbená na červeno.

Vyskytujú sa tu iba dve „postavy“: Duch a Démon údolia. Duch sa pýta démona, kto boli tí, ktorí tieto stavby postavili. Démon odpovedá: „Ja som Pamäť a vyznám sa v knihách minulosti, ale aj ja som už starý. Tieto bytosti sa podobali vodám rieky Than – nedalo sa im porozumieť. Ich skutky si nevybavujem, lebo ich konali len pre okamih. Ich vzhľad si vybavujem matne, podobali sa tým opičkám na stromoch. Ich meno si však vybavujem zreteľne, pretože sa rýmovalo s menom rieky. Tie bytosti včerajšieho veku sa volali Človek (anglicky Man).“