A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Milétska škola alebo iónska škola[1] je najstaršia grécka filozofická a vedecká škola. Vznikla v 1. polovici 6. storočia pred Kr. v Miléte. Jej predstavitelia sa zaoberali najmä prírodnou filozofiou a hľadaním počiatku (arché) všetkého bytia.
Charakteristika
Milétska škola vedome postavila ako základnú svetonázorovú otázku pátranie po pralátke (arché). Z Tálesovej odpovede na otázku pralátky a z jej porovnania so staršími mytologickými názormi je zrejmé, že pri samom zrode filozofie je problém súcna chápaný ešte veľmi primitívne, a to ako problém vzniku súčasného štádia bytia zo štádia predchádzajúceho, teda podobne, ako už stará mytológia vykladala vznik nových božstiev z božstiev starších. Raná grécka filozofia už síce vysvetľovala problematiku súcna v predstavách a pojmoch, ktoré sú materiálnej realite adekvátnejšie, ale naivnosť, s akou Táles a jeho pokračovatelia odkladali problém bytia do lona bytia skoršieho, predchádzajúceho, je podobná ako naivnosť pohľadov starej mytológie.
Hoci názorové obdoby mytológie a ranej filozofie sú nepopierateľné, bolo by chybou vyvodzovať z nich, že raná filozofia je čírou pokračovateľkou starého myslenia. Milétski filozofi v zásade opustili a prekonali mytológiu.
Škola zanikla po strate politickej samostatnosti Miléta, začiatkom 5. storočia pred Kr., avšak jej učenie sa odrazilo v rozvoji filozofického bádania v iných gréckych mestách.[2]
Učenie milétskej školy
Nadväzuje na staré náboženské tradície, a to grécke i orientálne, pričom ich pretvára v kvalitativne odlišný obraz sveta – vznik sveta, jeho usporiadanie a celé kozmické dianie je prirodzené, bez zasahovania božských síl. Všetky časti vesmíru sú rôzne formy jedinej, a to živej pralátky. Pralátka je počiatkom (arché), z ktorého sa usporiadaný svet vyvinul.
Významní predstavitelia
Referencie
- ↑ milétska škola. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 447.
- ↑ Reiterová 2005, s. 107
Literatúra
- Reiterová, Eva (2005), „Počátky matematického myšlení v lidské společnosti“, Acta Universitatis Palackianae Olomucensis Facultas Philosophica. Varia Psychologica 34 (10): 105-113, http://oldwww.upol.cz/fileadmin/user_upload/Veda/AUPO/AUPO_Psychologica_34_Varia_Psychologica_X.pdf#page=105
Pozri aj
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Kapitola o milétskej škole v online vydaní diela Johna Burneta Early Greek Philosophy (1920) (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk