A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Milovan Đilas | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 4. jún 1911 Podbišće, Čierna Hora |
Úmrtie | 20. apríl 1995 (83 rokov) Belehrad, Srbsko |
Politická strana | Zväz komunistov Juhoslávie (1932-1954) |
Alma mater | Belehradská univerzita |
Rodina | |
Manželka |
Mitra Mitrović (1936-r. 1952) Stefanija Barić (1952-1993) |
Deti | Vukica, Aleksa |
Odkazy | |
Milovan Đilas (multimediálne súbory) | |
Milovan Đilas (alebo Djilas) (* 4. jún 1911, Podbišće, Čierna Hora – † 20. apríl 1995, Belehrad, Srbsko) bol juhoslovanský komunistický politik a teoretik, jeden z prvých disidentov. Bojoval v 2. svetovej vojne proti nemeckým okupantom za komunistickú Juhosláviu po boku partizánskeho vodcu Josipa Broza Tita. Syn kráľovského policajného dôstojníka z Čiernej hory pracoval s Titom už v tridsiatych rokoch v ilegálnej komunistickej strane a po skončení oslobodzovacieho boja sa vypracoval na jeho zástupcu.
Po vojne formálne podpredseda Titovej vlády, minister bez kresla vo zväzovej vláde, fakticky viedol propagandu a dohliadal na tlač, umenia a kultúru. Vďaka zodpovednosti za propagandu vytvoril platformu pre nové myšlienky a založil nový časopis Nova Misao („Nová myšlienka“), v ktorom publikoval sériu článkov, ktoré boli čoraz viac voľnomyšlienkárske.
Đilas bol všeobecne považovaný za možného Titovho nástupcu a v roku 1953 mal byť zvolený za prezidenta Juhoslávie. Stal sa predsedom Federálneho zhromaždenia Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia, úrad však vykonával iba od 25. decembra 1953 do 16. januára 1954. V období od októbra 1953 do januára 1954 napísal pre časopis Borba 19 článkov. Boli to oficiálne noviny komunistov Juhoslávie, v ktorých s podporou Tita rozvíjal juhoslovanskú kritiku prebyrokratizovaného stalinizmu v Sovietskom zväze. Vyjadroval sa za prechod od centrálneho plánovania k väčšej ekonomickej autonómii.
Djilas ako azda nijaký iný Juhoslovan vniesol svoje myšlienky do juhoslovanského modelu tretej cesty k socializmu: nezávislosť od blokov, samospráva pracujúcich a socialistická demokracia. To boli cieľové predstavy, ktoré viedli k rozchodu s Titom. Djilas stratil svoje postavenie a za svoju rebéliu proti vedúcej úlohe strany (Nová trieda) zaplatil dovedna jedenástimi rokmi väzenia.
Stal sa disidentom a jedným zo svetovo najznámejších kritikov komunistického politického systému. Jeho rozsiahle práce sú zdrojom informácií o historickom vývoji Juhoslávie v polovici 20. storočia. Žil v Taliansku ale aj tam sa venoval rozvíjaniu myšlienok marxizmu a odstránenie triednych rozdielov. Mnohé jeho práce mali publicistický charakter. Bol ale tiež aj aktívnym spisovateľom. Đilasův román Crna Gora (1980), preklad Miltonova Strateného raja (1989) a román Izgubljene bitky (1994), boli preložené do viacerých jazykov.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milovan Đilas
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk