A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Množina je súhrn dobre rozlíšiteľných entít, ktorý chápeme ako celok. Presnejšie definície sa rôznia. Množinami sa zaoberá teória množín.
Algebrické množiny označujeme veľkými písmenami latinskej abecedy. Entity, ktoré množina obsahuje sa nazývajú prvky množiny. Označujeme ich malými písmenami latinskej abecedy.
Každá množina má svoju mohutnosť (kardinalitu), čo je zovšeobecnenie pojmu počet prvkov množiny. Napríklad mohutnosť množiny je . Mohutnosť množiny sa zvyčajne označuje . Mohutnosť prázdnej množiny je 0.
Triedenie množín
Podľa vlastností, ktorými disponuje konkrétna množina poznáme:[1]
- prázdna množina, ktorá neobsahuje žiaden prvok a označuje sa alebo , ale nikdy nie pretože takýto zápis naznačuje, že množina obsahuje jednu prázdnu množinu a teda už nemôže byť prázdna množina,
- neprázdna množina, ktorá obsahuje aspoň jeden prvok, napríklad , platí ,
- jednoprvková množina, zriedkavejšie označovaná aj ako singleton, obsahuje len jeden prvok, pri určovaní takejto množiny sa niekedy neuvádzajú zložené zátvorky, takéto značenie sa však nedoporučuje, napr. ,
- neusporiadaná množina, v ktorej na poradí jednotlivých prvkov množiny nezáleží,
- usporiadaná množina, v ktorej záleží na poradí prvkov, takéto množiny sa používajú hlavne v štatistike, geodézii, ekonómii a pod.,
- konečná množina, pri ktorých sa dá vyjadriť počet ich prvkov, napríklad počet obyvateľov vo všetkých okresných SR, medzi konečné množiny patrí aj prázdna množina pretože počet jej prvkov je rovný nule takže sa dá vyjadriť,
- nekonečná množina, ktorá obsahuje nekonečný počet prvkov, napr. , alebo ,
- spočítateľná (nekonečná) množina, ktorá obsahuje prvky, ktoré sa dajú spočítať, napr. alebo ,
- nespočítateľná (nekonečná) množina, ktorej prvky sa nedajú spočítať, napr. .
- potenčná množina alebo potenčný systém množiny je v matematike množina všetkých podmnožín množiny M a označuje sa alebo . Napríklad všetky podmnožiny množiny sú (prázdna množina je vždy podmnožinou každej množiny), , a . Počet všetkých podmnožín každej množiny je kde je počet prvkov v množine.
Určenie množín
Prvky množiny sa určujú nasledovnými spôsobmi:
Vymenovaním všetkých prvkov, napríklad (všetky cifry používané v zápise šestnástkovej číselnej sústavy). Pri takomto určovaní, ak sú z kontextu jednoznačne známe všetky prvky množiny, je možné použiť aj skrátený spôsob .
Určením vlastností, ktorými bez výnimky disponujú všetky prvky množiny. Napríklad pre všetky prirodzené čísla väčšie alebo rovné 5 a zároveň menšie alebo rovné 26.
Kombináciou vymenovania a určenia vlastností. Napr. je množina všetkých prirodzených čísel a štyroch matematických konštánt.
Dedičnosťou respektíve kombináciou určení, ktorá vzniká pri množinových operáciách. Napríklad
.
Niektoré množiny čísel majú v matematike svoje ustálené značenia:[2]
- je množina prirodzených čísel.
- Pre množinu čísel sa niekedy používa označenie
Abstrahovať
Abstrakcia (logika)
Abstraktná totožnosť
Absurdita
Afirmatívny
Afirmatívny súd
Alebo
Aletická logika
Algebra logiky
Alogický
Alogizmus
Americká logika
Amfibólia
Analógia (logika)
Analýza (rozbor)
Analogický
Analogizmus
Analytická veta
Analytický súd
Analytickosť
Analyzandum
Antická logika
Antilogizmus
Antinómia
Antitetika
Argument (logika)
Argument funktoru
Aristotelovská logika
Asertorický súd
Atomárny fakt
Axióma sylogizmu
A = A
A (tradičná logika)
Bezprostredný úsudok
Binárna opozícia
Calculus ratiotinator
Claviov zákon
Consensus omnium
Dôkaz (logika)
Dôkaz sporom
Dôkaz v kruhu
Dôsledok
Dôvod
Dedukcia
Deduktívna metóda
Deduktívna teória
Deduktívne myslenie
Definícia
Definícia v kruhu
Definičný znak
Definiendum
Definiens
Definovanie
Denotát
Deskriptívna definícia
Deskriptívny súd
De Morganove zákony
Dialektická logika
Dialela
Dictum de omni et de nullo
Dilema
Dilematický
Disjunkcia (výroková spojka)
Disjunktné pojmy
Dokazovací prostriedok
Dokazovanie (logika)
Dosadenie (logika)
Dostatočné zdôvodnenie
Dvojhodnotová logika
Ekvivalencia (filozofia)
Ekvivalencia (logika)
Ekvivalentná transformácia formúl
Ekvivalentnosť výrokov
Elementárna logika
Elementárny
Elementárny výrok
Entyméma
Epicheiréma
Episylogizmus
Erotetická logika
Existenčný kvantifikátor
Fakt
Faktová pravda
Faktová pravdivosť
Formálna logika
Formálny systém
Formalizácia výrazu
Formalizovanie
Formula (logika)
Funktor (logika)
Funktor nutnosti
Gödelova veta
Gödelova veta o neúplnosti
Hypotéza
Hypotetický výrok
Hypoteticko-deduktívna teória
Ignoratio elenchi
Implicitná definícia
Implikácia
Indivíduová konštanta
Individuová premenná
Indukcia (logika)
Induktívna definícia
Induktívna logika
Induktívne myslenie
Intenzionálny
Interpretácia (logická sémantika)
Interrogatívna logika
Jazykový výraz
Jazykový výraz (logika)
Jazykovo-logická forma
Jazyk logiky
Jazyk výrokovej logiky
Jednoduchý výrok
Jota-operátor
Kalkul (logika)
Kategorický úsudok
Klasická logika
Klasická výroková logika
Kognitívna selektivita
Kombinatorická logika
Konštanta
Konštanta výrokovej logiky
Konštruktívna metóda
Konštruktivistická logika
Konfirmácia (logika)
Konjunkcia (logika)
Kontradikcia
Kvantifikátor (logika)
Logicizmus (filozofia)
Logická analýza
Logická chyba
Logická forma
Logická funkcia
Logická konštanta
Logická možnosť
Logická operácia
Logická pravda
Logická pravdivosť
Logická propedeutika
Logická sémantika
Logická súvislosť
Logická semióza
Logická správnosť
Logická teória typov
Logické
Logické myslenie
Logické pravidlo
Logické protirečenie
Logické vyplývanie
Logický
Logický štvorec
Logický atomizmus
Logický dôsledok
Logický kalkul
Logický klam
Logický paradox
Logický priestor
Logický princíp
Logický súd
Logický stav
Logický systém
Logický výraz
Logický význam
Logický vzťah
Logický znak
Logika
Logika a veda
Logika existencie
Logika tried
Logika vedy
Logistická metóda
Logocentrizmus
Medicina mentis
Meno (logika)
Meno (matematická logika)
Metalogika
Množina
Modalita (logika)
Model (logická sémantika)
Modus ponens
Modus tollens
Myslenie a jazyk
Názov (logika)
Negácia (logika)
Neklasická logika
Nepriamy dôkaz (logika)
Neprotirečivosť
Neprotirečivosť axiomatickej teórie
Nerovnosť
Nevyhnutná podmienka
Nižší termín
Nižšia premisa
Nota notae est nota rei ipsius
Objektový jazyk
Obkjektívna logika
Oblasť úvahy
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
