Množina - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Množina

Množina je súhrn dobre rozlíšiteľných entít, ktorý chápeme ako celok. Presnejšie definície sa rôznia. Množinami sa zaoberá teória množín.

Algebrické množiny označujeme veľkými písmenami latinskej abecedy. Entity, ktoré množina obsahuje sa nazývajú prvky množiny. Označujeme ich malými písmenami latinskej abecedy.

Každá množina má svoju mohutnosť (kardinalitu), čo je zovšeobecnenie pojmu počet prvkov množiny. Napríklad mohutnosť množiny je . Mohutnosť množiny sa zvyčajne označuje . Mohutnosť prázdnej množiny je 0.

Triedenie množín

Podľa vlastností, ktorými disponuje konkrétna množina poznáme:[1]

  • prázdna množina, ktorá neobsahuje žiaden prvok a označuje sa alebo , ale nikdy nie pretože takýto zápis naznačuje, že množina obsahuje jednu prázdnu množinu a teda už nemôže byť prázdna množina,
  • neprázdna množina, ktorá obsahuje aspoň jeden prvok, napríklad , platí ,
  • jednoprvková množina, zriedkavejšie označovaná aj ako singleton, obsahuje len jeden prvok, pri určovaní takejto množiny sa niekedy neuvádzajú zložené zátvorky, takéto značenie sa však nedoporučuje, napr. ,
  • neusporiadaná množina, v ktorej na poradí jednotlivých prvkov množiny nezáleží,
  • usporiadaná množina, v ktorej záleží na poradí prvkov, takéto množiny sa používajú hlavne v štatistike, geodézii, ekonómii a pod.,
  • konečná množina, pri ktorých sa dá vyjadriť počet ich prvkov, napríklad počet obyvateľov vo všetkých okresných SR, medzi konečné množiny patrí aj prázdna množina pretože počet jej prvkov je rovný nule takže sa dá vyjadriť,
  • nekonečná množina, ktorá obsahuje nekonečný počet prvkov, napr. , alebo ,
  • spočítateľná (nekonečná) množina, ktorá obsahuje prvky, ktoré sa dajú spočítať, napr. alebo ,
  • nespočítateľná (nekonečná) množina, ktorej prvky sa nedajú spočítať, napr. .
  • potenčná množina alebo potenčný systém množiny je v matematike množina všetkých podmnožín množiny M a označuje sa alebo . Napríklad všetky podmnožiny množiny (prázdna množina je vždy podmnožinou každej množiny), , a . Počet všetkých podmnožín každej množiny je kde je počet prvkov v množine.

Určenie množín

Prvky množiny sa určujú nasledovnými spôsobmi:

Vymenovaním všetkých prvkov, napríklad (všetky cifry používané v zápise šestnástkovej číselnej sústavy). Pri takomto určovaní, ak sú z kontextu jednoznačne známe všetky prvky množiny, je možné použiť aj skrátený spôsob .

Určením vlastností, ktorými bez výnimky disponujú všetky prvky množiny. Napríklad pre všetky prirodzené čísla väčšie alebo rovné 5 a zároveň menšie alebo rovné 26.

Kombináciou vymenovania a určenia vlastností. Napr. je množina všetkých prirodzených čísel a štyroch matematických konštánt.

Dedičnosťou respektíve kombináciou určení, ktorá vzniká pri množinových operáciách. Napríklad

.

Niektoré množiny čísel majú v matematike svoje ustálené značenia:[2]

  • je množina prirodzených čísel.
    • Pre množinu čísel sa niekedy používa označenie
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Množina

Domnienka
Dosadenie (logika)
Dostatočné zdôvodnenie
Dvojhodnotová logika
Ekvivalencia (filozofia)
Ekvivalencia (logika)
Ekvivalentná transformácia formúl
Ekvivalentnosť výrokov
Elementárna logika
Elementárny
Elementárny výrok
Entyméma
Epicheiréma
Episylogizmus
Erotetická logika
Existenčný kvantifikátor
Fakt
Faktová pravda
Faktová pravdivosť
Formálna logika
Formálny systém
Formalizácia výrazu
Formalizovanie
Formula (logika)
Funktor (logika)
Funktor nutnosti
Gödelova veta
Gödelova veta o neúplnosti
Hypotéza
Hypotetický výrok
Hypoteticko-deduktívna teória
Ignoratio elenchi
Implicitná definícia
Implikácia
Indivíduová konštanta
Individuová premenná
Indukcia (logika)
Induktívna definícia
Induktívna logika
Induktívne myslenie
Intenzionálny
Interpretácia (logická sémantika)
Interrogatívna logika
Jazykový výraz
Jazykový výraz (logika)
Jazykovo-logická forma
Jazyk logiky
Jazyk výrokovej logiky
Jednoduchý výrok
Jota-operátor
Kalkul (logika)
Kategorický úsudok
Klasická logika
Klasická výroková logika
Kognitívna selektivita
Kombinatorická logika
Konštanta
Konštanta výrokovej logiky
Konštruktívna metóda
Konštruktivistická logika
Konfirmácia (logika)
Konjunkcia (logika)
Kontradikcia
Kvantifikátor (logika)
Logicizmus (filozofia)
Logická analýza
Logická chyba




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk