Muzeológia je vedná disciplína, ktorej predmetom skúmania je muzealita. Muzealita je špecifický poznávací a hodnotiaci vzťah človeka k realite. Na základe tohto vzťahu človek vyberá predmety, ktoré chce uchovať a sprostredkovať spoločnosti. Podľa Friedricha Waidachera môžeme všeobecnú muzeológiu rozčleniť na tieto čiastkové disciplíny - metauzeológia, historická muzeológia, teoretická muzeológia a aplikovaná muzeológia.

Metamuzeológia

Úlohou metamuzeológie je určiť predmet skúmania muzeológie. Taktiež normatívne posudzuje používanie muzeolólogie a hodnotí jej ciele, metódy a výsledky.

Historická muzeológia

Táto čiastková vedná disciplína sa zaoberá najmä dejinami múzejníctva. Jej úlohou je opis a osvetlenie časových a miestnych podmienok v ktorých sa vyskytuje muzealita. Pozoruje formovanie muzeálneho fenoménu v priebehu dejín. Historická muzeológia sa teda zaoberá dvomi hlavnými oblasťami. Jednou je skúmanie histórie muzeálneho fenoménu. To znamená, že sa zaoberá tým, ako sa muzealita prejavovala v danej dobe a danej oblasti. Druhou oblasťou skúmania je história abstraktného zaobchádzania s muzealitou a s muzeológiou.

Teoretická muzeológia

Zaoberá sa teoretickými otázkami poznania a hodnoty muzeality. Opisuje a vysvetľuje princípy, podľa ktorých sa nositelia muzeality dostávajú do služby sociálnej reality. Teoretická muzeológia má za úlohu zovšeobecňovať predpoklady pre muzeálnu prax. Súčasťou teoretickej muzeológie je:

• Teória selekcie - zaoberá sa skúmaním výberu predmetov z reality, ktoré sú potenciálnymi nositeľmi muzeality
• Teória tezaurovania - popisuje a vysvetľuje princípy tvorby, konkrétneho budovania a spracovania muzeálneho zbierkového fondu
• Teória muzeálnej komunikácie - skúma a vysvetľuje, podľa akých princípov sa sprostredkúva verejnosti náplň zbierkového fondu
• Inštitucionalizácia - vysvetľuje fenomén tvorby muzeálnej formy, čiže zakladanie muzeálnych zariadení, aby muzealita mohla spoločensky účinkovať

Aplikovaná muzeológia

Aplikovaná muzeológia objasňuje všeobecné princípy a pravidlá postupu pre praktické použitie muzeologickej teórie. V princípe platí pre celé múzejníctvo.

Aplikovaná muzeológia ako všeobecná metodológia a technológia múzejnej práce je prirodzene odkázaná na interdisciplinárnu spoluprácu s celým radom príbuzných vedných disciplín. Hlavne sú to tie, ktoré, podobne ako všeobecná muzeológia, skúmajú fenomény zo všeobecných hľadísk.

Rozhodujúca úloha pripadá filozofii ako základu myslenia vo všetkých otázkach chápania a hodnotenia muzeálií a ich spoločného využitia. Pre zaobchádzanie s predmetmi a systémami sú veľmi užitočné skúsenosti z výučby organizácie práve tak ako poznanie všeobecných princípov technológie materiálu, vedomosti zo stavebníctva bezpečnosti a iných odborov vzťahujúcich sa k praxi. Poznatky a metódy psychológie, sociológie, vedy o komunikácii, semiotiky, estetiky a pod. umožňujú napokon primerané prenesenie výsledkov do verejnosti a do hodnotenia muzeálnej činnosti ako celku.

Zdroj

• WAIDACHER, Friedrich. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava  : Slovenské národné múzeum, Národné múzejné centrum, 1999, s.477, ISBN 80-8060-015-5.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Muzeológia