Naďa Hrčková
slovenská muzikologička
Rod. meno	Naďa Majerská
Narodenie	11.08.193911. august 1939 (83 rokov) Bratislava, Slovensko
Bydlisko	Bratislava, Slovensko
Národnosť	slovenská
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	muzikologička
Deti	Zuzana Ťapáková
Odkazy
Webstránka	hrckova.sk
Hudobný portál  Biografický portál

Prof. PhDr. Naďa Hrčková, CSc., rodená Majerská (* 11. august 1939, Bratislava) je slovenská muzikologička a vysokoškolská pedagogička.^[1]

Život

Narodená 11. 8. 1939 v Bratislave, kde momentálne aj žije. Medzinárodne uznávaná odborníčka v oblasti novšej hudobnej historiografie. Vysokoškolská pedagogička, vedecky a esejisticky činná v oblasti hudobnej vedy, tvorby a súčasnej, najmä slovenskej hudobnej kultúry.^[1]

Profesionálne pôsobenie

Takmer 40 rokov (1962 – 2004) pôsobila na odbore hudobná veda Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde sa stala v humanitných akademických snaženiach, i keď v novej orientácii, nasledovníčkou známeho profesora hudobnej vedy Jozefa Kresánka. Rad jej absolventov zastáva významné miesto v oblasti hudobnej vedy a organizácie hudobnej kultúry.

Od roku 1968 do 1971 bola aj redaktorkou časopisu Slovenská hudba a Hudobný život. Ako kritička avantgardy 60. rokov bola počas normalizácie (1971), nasledujúcej po sovietskej invázii do ČSSR v auguste 1968, za tieto svoje „nesprávne estetické názory” vyškrtnutá zo Zväzu slovenských skladateľov a mala zákaz publikačnej činnosti.

V rokoch 2004 – 2008 bola vedeckou pracovníčkou v Centre výskumu HTF VŠMU v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako hudobná spisovateľka v slobodnom povolaní.^[1]

Vedecko-pedagogické tituly

V roku 1961 absolvovala štúdium odboru hudobná veda na Filozofickej fakulte UK v Bratislave s titulom promovaný historik.^[2] V roku 1969 získala titul PhDr.^[3], 1980 CSc.^[3], 1984 tzv. menovaciu docentúru^[3] na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1999 získala riadnu docentúru na Masarykovej univerzite v Brne, na tej istej univerzite bola v roku 2001 inaugurovaná ako univerzitná profesorka v odbore muzikológia.^[1]

Vedecko-pedagogické a ďalšie aktivity

Po roku 1989 naplno rozvinula medzinárodné aktivity. Zúčastňovala sa na sympóziách v Brne, Ľubľane, Varšave, Krakove, Vilniuse a ďalších, vydala dlhý rad štúdií v prestížnych medzinárodných zborníkoch a publikáciách.

Bohatá a pestrá je prednášková činnosť Nade Hrčkovej nielen doma ale aj v zahraničí. Prednáša predovšetkým dejiny hudby- starú hudbu stredovekú, renesančnú a ranobarokovú, hudbu po 2. svetovej vojne a predovšetkým Novú hudbu na Slovensku. Prednášala napríklad vo Varšave, Krakove, Katoviciach, Viedni, Rheinsbergu, Hamburgu, Vilniuse, Brne a iné.

V roku 1991 stála pri zrode medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Stala sa vedeckým garantom Sympózia Melos-Étos a editorkou periodického nemecko-slovenského zborníka zo sympózia. V doposiaľ desiatich vydaných zborníkoch sú reflektované všetky kľúčové témy súčasnej (najmä Novej) hudby na Východe a Západe (Hudba a totalita/ Musik und Totalität, Melos-Étos Bratislava, 1991; Hudba ako posolstvo/ Musik als Botschaft, Melos-Étos Bratislava 1993; 'Staré' v 'novom'/ Das Alte im Neuen. Litera Bratislava, 1995; Súčasná hudba medzi Východom a Západom/ Zeitgenössische Musik zwischen Ost und West, Orman Bratislava, 1997; Koniec storočia, koniec tisícročia/ Ende des Jahrhunderts, Ende des Milleniums, 1999, Orman Bratislava 2000; Posledných 30. rokov: Idey, osobnosti, hodnoty/ Die letzten 30 Jahren Ideen, Persönlichkeiten, Orman, Bratislava, 2001; Od Perotina po Steva Reicha. Idey minimálneho v hudobných dejinách a súčasnosti/ Vom Perotin bis Steve Reich. Die Idee des Minimalen in Musikgeschichte und Gegenwart, Hudobné centrum, AEPress 2005; Na začiatku bolo slovo. Opera a iné texty v súčasnej hudbe/ Am Anfang war das Wort. Oper und andere Texte in der zeitgenössischen Musik, 2003, AEPress Bratislava 2005; Sacrum a profanum v hudbe 20. storočia/ Sacrum und Profanum in der Musik des 20. Jh., Orman Bratislava, 2007; Melos und Ethos: gestern, heute – morgen?/Melos a étos: včera, dnes – zajtra?,Orman Bratislava 2009).

Paralelne založila aj edičný rad Slovenskí skladatelia (doposiaľ I. – III.), ktoré obsahujú štúdie a portréty o súčasnej hudbe a popredných slovenských skladateľoch a sociologickú sondu o situácii skladateľského povolania na Slovensku.

Je aj editorkou internetovej revue Melos, texty o súčasnej hudobnej kultúre, (vyd. Webmag, Texty o súčasnej hudobnej kultúre, revue Medzinárodnej pracovnej skupiny Nová hudba, ISSN: 1337-5547).

Roky rozvíjala živú, často polemicky ladenú hudobno-publicistickú činnosť v časopisoch a novinách, ako Hudobný život, Slovenská hudba, Literárny týždenník, Dialóg, Kultúrny život, Hudební rozhledy, Opus musicum, Národná obroda, Nové slovo, SME a ďalšie.

Hlavnými pracovnými doménami Hrčkovej sú stará hudba, hudba 20. storočia, slovenská hudba, najmä jej avantgardná vetva, teória hudobnej kritiky, estetika. Udržuje veľmi úzke kontakty s českou, poľskou a nemeckou muzikologickou scénou, čo sa odráža aj v jej vedeckých a kritických názoroch a v jej postavení v medzinárodnom kontexte.

Po roku 2002 realizuje ako hlavná autorka a ako editorka rozsiahly viaczväzkový (7 dielov) projekt dejín jednotlivých epoch európskej hudby od stredoveku po súčasnosť (s CD s hudobnými ukážkami), na ktorom sa podieľajú, popri európskych kapacitách, aj českí autori a ktorý vychádza aj v češtine.^[1]

Diela ^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

Knižné publikácieupraviť | upraviť zdroj

• Hudobná kritika a hodnotenie (Bratislava, Opus 1986).
• kol.: Umenie v živote človeka. Kapitola Hudba. Smena, Bratislava 1989.
• Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra 1918 – 1948 (Bratislava, Litera 1996).
• Slovenskí skladatelia II. (Sociologická sonda) (s Ivetou Kajanovou, Katarínou Boďovou, Bratislava, Orman 2001).
• Dejiny hudby I. Európsky stredovek (Bratislava, Orman 2002; česky jako Dějiny hudby I, Evropský středověk, Praha, Euromedia 2004).
• Dejiny hudby II. Renesancia (Bratislava, Ikar 2004; Dějiny hudby II. Renesance, Praha, Euromedia 2005).
• Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia 1 (Bratislava, Ikar 2005; Dějiny hudby VI. Hudba 20. století 1, Praha, Euromedia 2006).
• Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia 2 (Bratislava, Ikar 2006; Dějiny hudby VI. Hudba 20. století 2, Euromedia 2007).
• (Ed). Dejiny hudby V. Hudba 19. storočia, Ikar Bratislava 2010; Dějiny hudby V. Hudba 19.století, Euromedia Praha 2011

Štúdie a state (výber)upraviť | upraviť zdroj

• The Character of Evalution in Art Criticism (in: sborník Crisis of Aesthetics?, Kraków, Uniwersytet Jagiellonski-Instytut Filozofii, 1979, s. 115 – 119).
• O podstate kritického hodnotiaceho súdu (in: sborník Umění a kritika, Brno 1980, s. 79 – 84).
• Ján Levoslav Bella ako priesečník vplyvov českej a slovenskej hudobnej kultúry (in: sborník Česká a slovenská tvorba vo vzájomnej kontinuite a ovplyvňovaní (1918 – 1983) (Bratislava, MDKO 1984, s. 28).
• Zur Entwicklung der Bewertungskriterien in der slowakischen Musikkritik nach 1918 (in: Zborník Filozofickej a Pedagogickej fakulty UK, Musaica 23, Bratislava, SPN 1985, s. 109 – 117).
• Prehodnocovanie tvorby Jána Levoslava Bellu na Slovensku (in: Hudobný archív 9, Martin, Matica slovenská 1985, s. 89 – 95).
• O významu V. Helferta pre hudobnú kritiku a tvorbu na Slovensku v medzivojnovou období (in: sborník Vladimír Helfert v českém a evropském kontextu, Brno 1987, s. 78 – 81).
• Podiel hudobnej kritiky na štýlovej krystalizácii slovenskej hudobnej moderny v 30. rokoch (in: Zborník Filozofickej a Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, Musaica 22, 1989, Bratislava).
• Bachovské povedomie u slovenských skladateľov (in: sborník Händel a Bach. O dnešním pojetí jejich díla, Brno, MU 1992, s. 159 – 164).
• Kult Jána Levoslava Bellu v 20. rokoch 20. storočia. In: Ján Levoslav Bella v kontexte európskej hudobnej kultúry, Lengová, Jana (ed.), Nadácia Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica 1993, s. 182 – 186 (resumé v angličtine, nemčine)
• Mýtus hudobnej výchovy v slovenskej hudobnej kultúre (in: sborník Hudobná výchova vo vývoji súčasnej hudobnej kultúry, Nitra, Vysoká škola pedagogická 1994, s. 135 – 141).
• Skladateľské povolanie a slovenská totalita. In: Hudba ako posolstvo. Hudba a totalita / Musik als Botschaf. Musik und Totalität, Bratislava 1995, s. 59 – 66 (festival Melos-Étos)
• Die Botschaft in der zeitgenössischen slowakischen Musik. In: Hudba ako posolstvo. Hudba a totalita / Musik als Botschaft. Musik und Totalität, Bratislava 1995, s. 191 – 200 (festival Melos-Étos)
• Die Entwicklungsphasen der modernen slowakischen Musik. In: 29th Conference of Baltic Musicologists. Musicological Approach to 20th Century Music, Vilnius 1995, s. 23 (Lithuanian Composers Union)
• Die slowakische Musikmoderne zwischen zwei Weltkriegen – Irrtum oder Notwendigkeit? (in: sborník Glasba in družba v 20. stoletju, Festival Ljubljana 1996, s. 240 – 245).
• Jozef Kresánek und die systematische Musikwissenschaft an der Comenius Universität Bratislava. In: Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra 1918 – 1948, Litera, Bratislava 1996, s. 239 – 250
• Das „Alte“ in der slowakischen Musik der 70er und 80er Jahren (in: sborník „Staré“ v „novom“, Bratislava, Litera 1997, s. 68 – 71).
• Eugen Suchoň a „teória jedinej cesty“. Pocta Eugenovi Suchoňovi (in: sborník Eugen Suchoň v kontexte európskej hudby 20. storočia, Bratislava, NHC 1998, s. 43 – 49).
• Humanität in der verbalen Reflexion der slowakischen Musikkultur (in: sborník Colloqium – Komponist und Humanität, Brno, MU 1999, s. 221 – 225).
• B. Martinů und die Ideologie des einzigen Weges der tschechischen und slowakischen Musikmoderne (in: Glasba in družba družba v 20. stoletju, Festival Ljubljana 1999, s. 101 – 105).
• Slowakische Komponisten: woher – wohin (in: sborník Slovenskí skladatelia, Bratislava, Katedra hudobnej vedy FiF UK, Stimul 2000, s. 31 – 45).
• Eugen Suchoň: 20-er Jahren und das “adornsche Dilemma der Slowaken”. In: Kongressbuch of Slovenian Musical Days, Festival Ljubljana 2008
• Ich gehöre nirgendshin. Im memoriam György Ligeti. In: Zborník zo sympózia Slovenian Musical Days, Festival Ljubljana 2007, s. 206 – 218
• Ost-Oper von dem Umbruch: Katastrophe und Warnung. In: Am Anfang war das Wort. Oper, Lied und andere Texte in der zeitgenössischen Musik. Zborník zo sympózia Melos-Étos 2005, Bratislava 2006, s. 87 – 99 (AEPress)
• Chopin, Avantgarde, Postmoderne: wandernde Ideen... In: Continuity and Avant-Garde: Between Tradition and New Challenges, 19th Music Days 2004, Festival Ljubljana 2005, s. 166 – 177
• Chopin und die zeitgenössische Musik (Einige Beispiele). In: Chopin and his Work in the context of culture, ed. by Irena Poniatowska, volume 2, 2005, s. 395 – 411 (Polska Akademia Chopinowska, Narodowy Instytut Fryderyka Chopina, Musica Iagellonica)
• Starší brat. Českí zakladatelia hudobnej vedy na Slovensku. In: Musicologica brunensis. Ad honorem Jan Racek, Bohumír Štědroň et Zdeněk Blažek, Praha 2005, s. 195 – 202 (KLP)
• Zum Kompositionprozess von György Ligeti. In: “Principles of Musical Composition, Creative Process”, Vilnius 2005 (Lithuanian Academy of Music and Theatre)
• Über der heutigen Minimalisierung der Werte. In: Vom Perotin bis Steve Reich. Ideen des Minimalen in Musikgeschichte und Gegenwart, zborník, Melos-Étos 2005, Bratislava 2005, s. 22 – 25 (AEPress)
• Politik, Musik und Theater in der Oper von Juraj Beneš Das Festmahl (1980). In: Acta Universitas Palackianae, Olomoucensis Facultas Philosophica – Aesthetica 28, 2005, s. 47 – 55 (Univerzita Palackého v Olomouci)
• Einige Bemerkungen zur Oper Festmal von Juraj Beneš. In: Duchowość Europy środkowej i wschodniej w muzyce końca XX. wieku, ed. Droba – Szwajgier – Malecka, Kraków 2004, s. 99 – 107 (Akademia Muzyczna Kraków)
• Vertonung polnischer Poeten in der zeitgenössischen slowakischen Musik. In: Piešń polska Reconaissance, ed. M. Tomaszewski 2003, s. 145 – 155 (Akademia Muzyczna Kraków)
• Reflections of J. S. Bach in Contemporary Slovak Musik after Soviet Invasion of 1968. In: Musicologica Istropolitana I, Stimul, Bratislava 2002, s. 163 – 167
• Über die Möglichkeiten einer Historiographie der neueren Musikgeschichte. In: Muzyka w kontekście kultury, Kraków 2002, s. 553 – 560 (Akademija muzyczna)
• Reflections of Bach in Contemporary Slovak Music. In: Bach 2000. Music between Virgin Forest and Knowledge Society, Brno 2002, s. 239 – 245 (Compostela Group of Universities)
• Hudba, politika a divadlo v opere Juraja Beneša Hostina. In: Slovenskí skladatelia III, Bratislava 2002 (Orman), s. 47 – 58
• O možnostiach historiografie novších hudobných dejín. In: Slovenskí skladatelia / Slowakische Komponisten III, Bratislava 2002, s. 5 – 18
• O niektorých aspektoch vzťahu hudby a slova v piesňových cykloch súčasnosti. In: Slovenskí skladatelia / Slowakische Komponisten III, Bratislava 2002, s. 58 – 75
• Zeitgenössische Komponisten: Wandernde Ideen. In: Koniec storočia, koniec tisícročia / Ende des Jahrhunderts, Ende des Milleniums. Zborník z medzinárodného sympózia v rámci festivalu Melos-Étos, Bratislava 2000 (Orman), s. 38 – 60
• F. Chopin und die zeitgenössische Musik. In: 2nd International Chopin Congress, Warszawa 1999, s. 14 (Polska Akademia Chopinowska)
• Die zeitgenössische slowakische Musik zwischen Ost und West. In: Zeitgenössische Musik zwischen Ost und West / Súčasná hudba medzi Východom a Západom, Orman Bratislava 1998, s. 66 – 69
• Kult Jána Levoslava Bellu v 20. rokoch 20. storočia. In: Ján Levoslav Bella v kontexte európskej hudobnej kultúry, Lengová, Jana (ed.), Nadácia Jána Levoslava Bellu, Banská Bystrica 1993, s. 182 – 186 (resumé v angličtine, nemčine)
• Das 'Alte' in der slowakischen Musik der 70er und 80er Jahren. In: 'Staré' v 'novom' = Das Alte im Neuen, Litera, Bratislava 1997, s. 68 – 71
• Prípad Ivan Poledňák v kontexte českej a slovenskej hudobnej kultúry. In: Acta Universitas Palackianae Olomucensis IX, Olomouc 2007
• Dvadsiate roky: adornovská dilema Slovákov a Eugen Suchoň. In: Miloslav Kabeláč, Eugen Suchoň, sborník příspěvkůz mezinárodní muzikologické konference ke 100 výročí narození,Nakladatelství AMU v Praze, Praha 2010
• Krzyk prawdy w operze Juraja Beneša The Players według Hamleta Szekspira, In: 120 Lat Akademii muzycznej w Krakowie (1988 – 2008), Akademia muzyczna, Kraków, 2011
• Last event... In: „Melos” a “Étos”/ “Melos” und Ethos”,Kongressbuch, HC, Orman Bratislava 2009

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• Turan, Andrijan – Hrčková, Naďa: Ľudia bez humoru sú nudní Rande s muzikologičkou profesorkou Naďou Hrčkovou,, 2011 Slovenka, Bratislava roč. 64, 2011, č. 48, s. 34 – 37.
• Szczepańska-Lange, Elżbieta: Na Slovensku vyzerala “normalizácia” na pohľad veľmi humánn. S prof. Naďou Hrčkovou hovorí Elżbieta Szczepańska-Lange2009 Hudobný život, Bratislava roč. 41, 2009, č. 10, s. 10 – 13.
• Geisbacherová, Michaela: Sprievodca hudbou Východu 2007 Knižná revue, Bratislava roč. XVII, 2007, č. 12, s. 5.
• Szczepańska-Lange, Elžbieta: “Bo tutaj, prosze pani, bedzie teraz normalizacja” Z prof. Nadia Hrčkova rozmawia Elźbieta Szepaňska-Lange 2007 Ruch muzyczny, Varšava roč. LI, 2007, č. 2, s. 30 – 34.
• Szczepańska-Lange, Elžbieta: Mieszkańcy z krainy Kilviria (Dejiny hudby VI., Hudba 20. storočia 2) 2007 Ruch muzyczny, Varšava roč. LI, 2007, č. 18 – 19, s. 58 – 64.
• Kajanová, Yvetta: Naďa Hrčková: Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia (1) 2007 Tempo, Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení, Bratislava roč. 4, 2007, č. 1, s. 30 – 31.
• Rehák, Oliver: Aká je hudba z Východu (Naďa Hrčková: Dejiny hudby, Hudba 20. storočia 2) 2007 SME, Bratislava roč. 15, 2007, č. 121 (27. 5.).
• Unger, Pavol: Dejiny hudby II. Renesancia 2007 In: www.hrckova.sk Melos, texty o súčasnej hudobnej kultúre, internetová revue. (Tvárou v tvár tvorcovi hudby), prebraté z denníka Pravda, Bratislava 2007, č. 2.
• Geisbacherová, Michaela: Orientácia vo svete súčasnej hudby 2006 Knižná revue, Bratislava roč. XVI, 2006, č. 10, s. 5.
• Cselényi, László: Hudba XX. storočia 2006 Szabad Újság roč. XIV, 2006, č. 23, s. 11.
• Kajanová, Yvetta: Naďa Hrčková: Dejiny hudby VI 2006 Opus musicum. Hudební revue, Brno roč. 38, 2006, č. 4, s. 58 – 59.
• Blahynka, Miloslav: Príspevok k dejinám európskej hudby 2005 Knižná revuezu, Bratislava roč. XV, 2005, č. 8, s. 6.
• Poledňák, Ivan: Naďa Hrčková 2004 Hudobný život, Bratislava roč. 36, 2004, č. 9, s. 6.
• Šišková, Ingeborg: Naďa Hrčková: Dejiny hudby I., Európsky stredovek 2004 Hudobný život, Bratislava roč. 36, 2004, č. 12, s. 47.
• Mojžišová, Michaela: Slovenskí skladatelia III 2003 Hudobný život, Bratislava roč. 35, 2003, č. 2, s. 45 – 46.
• Horkay, Tomáš: Slovenskí skladatelia / Slowakische Komponisten 2001 Hudobný život, Bratislava roč. 33, 2001, č. 1, s. 45.
• Šályová, Silvia: Naďa Hrčková (ed.): Slovenskí skladatelia I 2001 Slovenská hudba. Revue pre hudobnú kultúru, Bratislava roč. 27, 2001, č. 1, s. 154 – 157.
• Kajanová, Yvetta: Súčasná hudba medzi Východom a Západom Zborník zo sympózia v rámci festivalu Melos-Étos 1997 2000 Slovenská hudba. Revue pre hudobnú kultúru, Bratislava roč. 26, 2000, č. 1 – 2, s. 241 – 243.
• Adamov, Norbert: Užitočný pohľad späť 1998 Hudobný život, Bratislava roč. 30, 1998, č. 7, s. 10.
• Blahynka, Miloslav: Búranie mýtov o slovenskej hudbe Naďa Hrčková: Tradícia, modernosť a slovenská hudobná kultúra 1998 Literárny týždenník, Bratislava roč. 11, 1998, č. 15, s. 14 -ak-:.
• Hudobná kritika a hodnotenie 1987 Osvetová práca, Obzor, Bratislava roč. 37, 1987, č. 17, s. 46.
• Blahynka, Miloslav: Naďa Hrčková: Hudobná kritika a hodnotenie Opus Bratislava 1986 1987 Hudobný život, Bratislava roč. 19, 1987, č. 10, s. 8.
• Petrík, Vladimír: Podnetná kniha o kritike 1986 Nové Slovo, Bratislava roč. 28, 1986, č. 51.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka