Nariadenie môže byť:

• v užšom zmysle na Slovensku (a podobne v Česku) oficiálny názov niektorých typov všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov verejnej správy (a historicky aj názov zákona Slovenskej národnej rady),
• v širšom zmysle (v právnej teórii) akýkoľvek všeobecne záväzný právny predpis (zriedkavo aj vnútorný predpis) verejnej správy,
• názov jedného typu právneho predpisu Európskej únie.

Podrobnosti o prvých dvoch významoch pozri nižšie. O treťom význame pozri nariadenie (EÚ).

V súčasnosti je nariadenie na Slovensku (podobne, ale sčasti odchylne, v Česku):

• 1. oficiálny názov nasledujúcich typov všeobecne záväzných normatívnych právnych aktov (všeobecne záväzných právnych predpisov) vykonávateľov verejnej správy: nariadenie vlády (starší názov: vládne nariadenie) a všeobecne záväzné nariadenie obce alebo samosprávneho kraja^{[1][2][3][4][5][6]}
• 2. niektorých typov vnútorných (t. j. nie všeobecne záväzných) predpisov ministerstiev alebo iných štátnych orgánov a inštitúcií (napr. nariadenie ministra/ministerstva, nariadenie nejakého úradu)^[7][8]

Historicky platilo nasledujúce:

• k bodu 1 (od roku 1918)^{[3][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21]}:
  • V období povojnového Česko-Slovenska existovali nielen nariadenia centrálnej vlády, ale v rokoch 1969 – 1992 aj nariadenia republikových vlád a na území Slovenska v rokoch 1960 – 1968 nariadenie predsedníctva Slovenskej národnej rady a od 40. rokov do roku 1960 nariadenie zboru povereníkov
  • V období povojnového Česko-Slovenska všeobecne záväzné nariadenia (v rokoch 1948 – 1960 nazývané len nariadenia) vydávali tzv. národné výbory (Po zrušení národných výborov, teda od roku 1990, obce (do roku 1992) a okresné úrady (aj po roku 1992) vydávali namiesto všeobecne záväzných nariadení „všeobecne záväzné vyhlášky“).
  • Odchylne od dnešného právneho stavu existoval v období do roku 1921 a potom zas v období 1948 – 1960 aj všeobecne záväzný právny predpis pod názvom nariadenie ministra/ministerstva (nie je zhodný s vyššie spomenutým vnútorným predpisom nariadenie ministra/ministerstva), resp. na území Slovenska od 40. rokov do roku 1960 aj nariadenie povereníka/povereníctva.
  • Odchylne od dnešného právneho stavu existovali v období predvojnového Česko-Slovenska od roku 1920 občas aj tzv. nariadenia (vlády) s mocou zákona, t. j. právne predpisy prijaté vládou, ale majúce rovnaké postavenie ako zákon parlamentu. (Podobné nariadenia ale existovali už aj predtým za Rakúskej monarchie.)
  • V období predvojnového Česko-Slovenska existovali namiesto dnešných všeobecne záväzných nariadení „nariadenia“ okresných úradov, krajinských úradov, krajinského prezidenta a pod. a do roku 1928 na Slovensku (aj) nariadenia župného úradu, župana a pod.
• Okrem toho bolo historicky nariadenie zriedkavo aj názov niektorých všeobecne záväzných právnych aktov zákonodarného orgánu (t. j. nie orgánu verejnej správy), najmä názov tzv. nariadenia Slovenskej národnej rady.^{[9][22][23][24]}

Nariadenie je na Slovensku a v Česku v právnej teórii (a v nemecky hovoriacich štátoch často aj v právnej praxi):

• a) akýkoľvek všeobecne záväzný normatívny právny akt (všeobecne záväzný právny predpis) vykonávateľa verejnej správy. Synonymné názvy sú: normatívny správny akt v užšom zmysle^{[pozn 1]}) a podzákonný právny predpis v širšom zmysle^{[pozn 2]} (pozri aj delenie v článku normatívny právny akt). Takto definované nariadenie na Slovensku v súčasnosti zahŕňa tieto predpisy:
  • nariadenie vlády,
  • vyhláška orgánu štátnej správy alebo NBS,
  • opatrenie orgánu štátnej správy alebo NBS,
  • všeobecne záväzné nariadenie obce alebo samosprávneho kraja,
  • a donedávna aj:
    • do roku 2015: výnos orgánu štátnej správy alebo NBS (dnes tento predpis spadá pod predpis opatrenie)
    • 1990 – 2003: všeobecne záväzná vyhláška okresného alebo krajského úradu (dnes sa predpis okresného úradu volá už len vyhláška a aj predpis bývalých obvodných úradov sa volal len vyhláška)

Podrobnosti pozri napr. v článku všeobecne záväzný právny predpis.^{[2][25][10][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38]}

• b) zriedkavo: ako bod a, ale okrem aktov neústredných (napr. krajských, okresných, obecných) orgánov^[9]
• c) na Slovensku/v Česku zriedkavo zastarano, ale v nemeckej právnej teórii ešte občas dodnes: súhrnné označenie pre bod a (tzv. právne nariadenie či nariadenie v užšom zmysle) + vnútorné predpisy v rámci verejnej správy (tzv. správne nariadenie či správny predpis)^[39][40]. Podrobnosti pozri napr. v článkoch všeobecne záväzný právny predpis a vnútorný predpis.

1. ↑ V širšom zmysle pojem normatívny správny akt zahŕňa aj vnútorné predpisy, štatutárne predpisy atď.^[5]
2. ↑ V užšom zmysle pojem podzákonný právny predpis nezahŕňa právne predpisy neústredných orgánov^[10].