A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Východofranská ríša (lat. Regnum Francorum orientalium – doslova "Kráľovstvo východných Frankov") je v historiografii označenie pre štát, ktorý vznikol rozdelením Franskej ríše v roku 843 (a ďalšími zmluvami v roku 870 a 880), a ktorého koniec sa spravidla symbolicky udáva k roku 911 (koniec vlády Karolovcov) či 919 (nástup Saskej dynastie), odkedy už hovoríme o Nemeckom kráľovstve.
V súdobých textoch sa však:
- označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) vyskytuje až od roku 920 (pozri nižšie)
- označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) používalo až do začiatku 12. storočia
- označenie Nemecké kráľovstvo (teda presnejšie Regnum Teutonic(or)um = doslova "Kráľovstvo Nemcov", ale v nemeckej literatúre prekladané ako "Reich der Deutschen" – Ríša Nemcov alebo zjednodušene ako "Deutsches Reich" – Nemecká ríša alebo ako "deutsches Regnum" – nemecké regnum) používalo až od 11. storočia.
Nemecké kráľovstvo tvorilo od roku 962, teda od pripojenia Talianskeho kráľovstva, jadro tzv. Rímsko-nemeckej ríše a zaniklo spolu s touto ríšou v roku 1806. V roku 1032 bolo k nemu pripojené Burgundské kráľovstvo (najprv voľne, od druhej polovice 11. storočia integrálne). O dejinách Nemeckého kráľovstva po roku 962 pozri článok Rímsko-nemecká ríša.
Východofranská ríša
Utváranie Východofranskej ríše zasahuje až do vlečúcich sa sporov o nástupníctvo medzi potomkami Karola Veľkého. Cisár Ľudovít I., Pobožný, (778 – 840) bojoval proti jeho synom o nadvládu nad Franskou ríšou, ktorú na začiatku roku 830 definitívne stratil. Jeho syn Ľudovít II. (Nemec), ktorý už od roku 831 vládol vo Bavorskom vojvodstve, Durínsku, Franskom vojvodstve a Saskom vojvodstve, prevzal v roku 833 regentstvo vo východnej časti Franskej ríše.
Potom vybudoval kráľovstvo a združil kmene resp. kmeňové vojvodstvá vo svojom vladárskom dosahu. Verdunskou zmluvou z roku 843 zapísal Ľudovít Nemec do dejín Európy Východné Fransko ako samostatné kráľovstvo.
Meno regnum Francorum orientalium sa však objavuje až o niečo neskôr, presnejšie v roku 920, keď Karol Dobrý a Henrich I. Vtáčnik uzavreli tzv. Bonnskú zmluvu. Karol smel svoju ríšu nazývať regnum Francorum occidentalium („Kráľovstvo západných Frankov“) – Západofranská ríša.
Germánska Východofranská ríša bola trochu odlišná od romanizovanej Západofranskej ríše. Bola z väčšej časti položená mimo antické Imperum Romanum a jej podobu jej vtlačili najmä sebavedomé kmene a kmeňoví vojvodovia. Táto vlastnosť sa výrazne tiahne celými nemeckými dejinami.
Nemecké kráľovstvo
Od 10. storočia sa dnes zvykne ríša označovať ako Nemecké kráľovstvo (regnum Teutonicorum). Toto označenie sa však v súdobých textoch vyskytuje až od 11. storočia, teda od čias Sálskej dynastie.
Výraz regnum označoval najskôr všeobecne „vládu, dosah moci, kráľovstva“ a samotné jednotlivé vojvodstvá sa v oných časoch označovali ako regnum. Ako „Teutonici“ (spoločný výraz pre nemecky hovoriace kmene) bola ríša chápaná hlavne iba, keď vojsko zložené z germánskych vojakov tiahlo cez Alpy do Talianska. Okolo panovníka sa zoskupili Frízi, Starosasi, Lotringovia, Durinkovia, Frankovia, Alemani a Bavori.
Králi Východofranskej ríše
- Ľudovít II., Nemec (805/806 – 876), kráľ od roku 843
- Ľudovít III., Mladší, (835 – 882), kráľ 876 – 882 vo Fransku, Sasku a Durínsku, od roku 880 aj v Bavorsku
- Karol III., Tlstý, (839 – 888), kráľ Alemanie od 876, od roku 879 aj kráľ Talianska, od 882 kráľ celej Východofranskej ríše (okrem toho aj rímsky cisár od roku 881)
- Arnulf Korutánsky, (850 – 899), kráľ od 887 (okrem toho Rímsky cisár od 896)
- Ľudovít IV., Dieťa, (893 – 911), kráľ od roku 900
- Konrád I., Mladší, (881 – 918), kráľom od roku 911
- Henrich I., Vtáčnik, (875/876 – 936), kráľ od roku 919
- Otto I., Veľký, (912 – 973), východofranským kráľ od roku 936, (cisár Svätej ríše rímskej od roku 962)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk