O iných významoch výrazu základňa, okrem základne na vesmírnom telese, alebo planéte, pozri Základňa.

Obývateľná základňa (iné názvy: základňa, trvalá základňa, trvalo osídlená základňa, vesmírna, al. kozmická základňa) (rus. жилая база) je obývateľné zariadenie umožňujúce pobyt človeka bez skafandra na inej planéte, alebo vesmírnom telese, zabezpečujúc mu podmienky pre život, oddych a prácu. Obývateľné základne sú jedným zo základných prvkov vesmírnej architektúry kolonizácie vesmíru.

Hlavný rozdiel základne na vesmírnom telese oproti kozmickej stanici v otvorenom vesmíre je v prirodzenej gravitácii, ktorá život na základni síce zjednodušuje, ale komplikuje logistiku zásob a posádok. Veľkou výhodou trvalých základní je možnosť ISRU, (angl. In situ resource utilization) - využitia miestnych zdrojov na zvýšenie sebestačnosti a radiačnej a protimeteorickej ochrany základne.

Medzi základné funkcie základne patrí:

• Zabezpečenie životných podmienok (najmä vzduch, teplota, svetlo)
• Zabezpečenie energií
• Zabezpečenie potravín a vody
• Vytvorenie priestoru pre regeneráciu a oddych
• Vytvorenie priestoru pre súkromie
• Vytvorenie priestoru pre hygienu
• Vytvorenie priestoru pre komunikáciu
• Vytvorenie priestoru pre prácu
• Vytvorenie priestoru pre spracovanie jedla a odpadu
• Vybudovanie zásobovacích priestorov
• Vybudovanie technologických priestorov
• Vybudovanie prechodových komôr a hermetických uzáverov
• Zabezpečenie radiačnej ochrany
• Zabezpečenie protimeteorickej ochrany

Mobilné a dočasné základne väčšinu týchto potrieb spravidla zabezpečujú zo zásob. Pri stabilných a najmä trvalých základniach sa predpokladá väčšia miera ISRU - využitia miestnych zdrojov. Pre kolonizáciu planét je ideálne dosiahnuť aspoň čiastočnú sebestačnosť a to najmä uvedeným využitím miestnych zdrojov a recykláciou.

Najpravdepodobnejšie dôjde najskôr ku kolonizácii Mesiaca a vybudujú sa základne na Mesiaci (angl. Moonbase) a následne základne na Marse (angl. Mars base).

Vzhľadom na špecifické podmienky spolužitia obyvateľov základne a vývoj a testovanie technologických zariadení, sa realizovalo a realizuje mnoho simulačných projektov.

Významným projektom v Česko-Slovensku bol v roku 1988 multidisciplinárny izolačný projekt Štola 88, ktorý simuloval cestu na Mars. Časť tímu sa po roku 2007 zúčastnila ruského projektu podobného zamerania - Mars 500.

HI-SEAS je projekt simulovaného pobytu na Marse - stanica vyvinutá pre NASA, kde v roku 2018 bola veliteľkou expedície jej súčasná riaditeľka, slovenka Michaela Musilová.

v rámci projektu Moonwalk bol testovaný modul SHEE (angl. Self-deployable Habitat for Extreme Environments). Flexibilný prístrešok - habitat - do extrémnych podmienok, v ktorom môže posádka dvoch ľudí bez zásahu zvonka prežiť dva týždne.

Camp Century, tiež známa, ako Mesto pod ľadom, bola arktická vojenská vedeckovýskumná základňa Spojených štátov amerických v Grónsku. Základňa bola propagovaná ako demonštrácia pre cenovo dostupné podpovrchové základne vojenské a základne pre vedecký výskum, umiestnené v ľadovcoch pod povrchom. Tábor fungoval od roku 1959 do roku 1967. Pozostával z 21 tunelov s celkovou dĺžkou 9 800 stôp (3,0 km) a bol poháňaný jadrovým reaktorom. Projekt Iceworm bol prerušený po zistení, že ľadová pokrývka nie je taká stabilná, ako sa pôvodne odhadovalo.

Vesmírne základne sa vyskytujú v rôznej literatúre i filmoch. Realisticky boli zobrazené napr. vo filmoch Marťan, Moon, alebo Avatar

• Kolonizácia Mesiaca

Portál slnečná sústava Kozmonautický portál