Ročné obdobie alebo zriedkavo obdobie roka^{[chýba zdroj} je jedna z hlavných častí roka. Prejavuje sa hlavne opakovaným pravidelným charakterom počasia.

V miernom a polárnom pásme sa obvykle rozlišujú štyri ročné obdobia podľa teploty: jar, leto, jeseň a zima. V tropickom a subtropickom pásme sú zmeny teplôt zanedbateľné a omnoho výraznejšie sú zmeny množstva zrážok, preto sa hovorí o období dažďov (monzúnové obdobie) a období sucha. V niektorých oblastiach sa rozlišuje aj podľa teploty aj podľa zrážok.

Príčina striedania ročných období je fakt, že zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, ale je od kolmice na túto rovinu odchýlená stále rovnakým smerom o 23,5°, čo spôsobuje, že sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol dopadu a intenzita slnečných lúčov. Na pologuli, ktorá je naklonená smerom k Slnku je leto – dlhšie a teplejšie dni, na odklonenej pologuli je zima – kratšie a chladnejšie dni.

Situácia je ale v skutočnosti o čosi komplikovanejšia: Jednotlivé ročné obdobia by podľa vyššie uvedeného opisu museli vrcholiť počas rovnodenností a slnovratov (teda jar počas jarnej rovnodennosti, leto počas letného slnovratu, jeseň počas jesennej rovnodennosti a zima počas zimného slnovratu), pretože v týchto bodoch sa daná pologuľa Zeme nachádza v extrémnych štyroch polohách k Slnku (v lete je najnaklonenejšia k Slnku, v zime najodklonenejšia od Slnka a na jar a jeseň „najmiernejšie“ odklonená). V skutočnosti však jednotlivé ročné obdobia vrcholia až po jednotlivých rovnodennostiach/slnovratoch, pretože Zem (najmä vďaka oceánom) má istú termickú zotrvačnosť, ktorá spôsobuje oneskorenie nástupu globálnej zmeny teploty počas roka (spravidla o mesiac či dva mesiace, miestami aj oveľa viac) po príslušnej zmene polohy Zeme voči Slnku.

Skutočnosť, že dráha Zeme okolo Slnka nie je presná kružnica ale skôr elipsa, sa niekedy mylne považuje za príčinu vzniku ročných období.^[1] Táto skutočnosť však v skutočnosti striedanie ročných období nespôsobuje, spôsobuje iba to, že zimy na južnej pologuli sú tvrdšie a zimy na severnej pologuli sú miernejšie než by boli, keby zemská dráha bola kruhová. Je to dané tým, že počas zimy na severnej pologuli (teda leta na južnej pologuli) je Zem k Slnku najbližšie a počas zimy na južnej pologuli (teda leta na severnej pologuli) je Zem od Slnka najďalej.

Pozri:

• jar - okolo 20. marca - jarná rovnodennosť
• leto - okolo 21. júna - letný slnovrat
• jeseň - okolo 23. septembra - jesenná rovnodennosť
• zima - okolo 21. decembra - zimný slnovrat

Ročné obdobia existujú aj na iných planétach, resp. na ich mesiacoch, ale výraznejšie sa prejavujú len tam, kde má teleso dostatočne veľký sklon osi k rovine svojej dráhy. Dĺžka ročného obdobia na planéte je vždy štvrtinou jej obežnej doby.

• kniha z 19. storočia o ročných obdobiach a poveternostných vplyvoch daného obdobia - Pranostyka Selská, to gest: Knížka o Powětří, aneb, Zpráwa o Způsobnosti Času, kterak Rok od Roku předzwěděti se může. Skalica : Synovia Fr. X. Škarnicla, 1867. 56 s.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Portál vied o Zemi