A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Obliehanie prístavu Port Arthur | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Rusko-japonskej vojny | |||||||
![]() V strede velitelia obidvoch armád: Maresuke Nogi a Anatolij Michaljovič Stesseľ | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
![]() |
![]() | ||||||
Velitelia | |||||||
![]() |
![]() | ||||||
Sila | |||||||
50 500 mužov (z toho 8 000 námorníkov) 646 diel 62 guľometov |
70 000 mužov (na začiatku bojov) 384 diel 72 guľometov | ||||||
Straty | |||||||
27 000 mŕtvych, zranených a nezvestných 25 000 zajatých 6 bojových lodí 3 krížniky |
112 000 mŕtvych, zranených a nezvestných |
Obliehanie prístavu Port Arthur bola operácia v priebehu Rusko-japonskej vojny v rokoch 1904 až 1905. Port Arthur (dnes Lü-šun-kchou) bol v dobe vojny hlavnou ruskou námornou základňou v Tichom oceáne a jeho obsadenie sa stalo jediným vojenským cieľom Japonska v rusko-japonskej vojne.
Priebeh bitky
Celá rozsiahla operácia sa začala 5. mája 1904, keď sa japonská 2. armáda generála Ókua vylodila u Pi-c-wo. Presne o týždeň neskôr sa jej podarilo prerušiť železničné spojenie smerom na Port Arthur a 13. máj. 30. mája obsadili japonské oddiely obchodný prístav Dalnij (Lü-ta) a ďalej pokračovali až k Ja-fang-ťienu, kde 14. a 15. júna zviedli víťaznú bitku s ruským južným oddielom generála Štakelberga.

Po príprave sa Japonci 26. júla odhodlali k útoku na Port Arthur. 3. armáda generála Nogiho napadla ruské opevnenie na Zelených horách, bránené oddielmi generála Foka. Rusi boli donútení stiahnuť sa k Vlčím horám.
Japonci zahájili 7. augusta delostrelecké ostreľovanie prístavu a ruskej pevnosti, čím prinútili Tichomorskú flotilu admirála Vitgefta k pokusu o prelomenie blokády a plavbe do Vladivostoku. To však Japonci nechceli dopustiť a tak sa odohrala námorná bitka v Žltom mori, v ktorej japonské loďstvo vedené admirálom Tógóm zvíťazilo a väčšina ruských lodí bola prinútená vrátiť sa do prístavu Port Arthur, čím bol ich osud spečatený.
Japonci sa 24. augusta pod velením generála Nogiho pokúsili o rýchly prekvapivý útok, ale po ťažkých stratách (15 000 mužov) prešli do dlhodobého obliehania. Obrancom začali dochádzať potraviny. Medzi vojakmi sa rozšírila dyzentéria a skorbut. Až koncom septembra dobyli dve ruské reduty a horu Dlinnaja, ruské oddiely pod velením generála Kondratenka odrazili hlavný útok na pevnosť č. II. Po treťom neúspešnom útoku zmenili Japonci stratégiu a začali s podmínovávaním ruských pevnostných objektov. K štvrtému útoku sa odhodlali 26. októbra a 5. novembra obsadili horu Vysokaja, kde umiestnili delostrelectvo. Nasledovalo potopenie zostávajúcich ruských lodí v prístave, zatiaľ čo ich posádky bojovali na pevnine. Delostrelectvo sa sústredilo na masívne ostreľovanie pevnosti č. II., kde bol smrteľne zranený generál Kondratenko, ktorý zomrel 15. decembra. 18. decembra Rusi ustúpili z pevnosti č. II a desať dní nato museli ustúpiť aj z pevnosti č. III. Za kritického stavu vydal generál Stesseľ rozkaz ku kapitulácii, ktorá bola Japoncom predložená 2. januára 1905.
Výsledok
Výsledkom obliehania Port Arthuru je obsadenie tejto námornej základne Japonskom a potopenie takmer celej ruskej Tichomorskej flotily. Japonské straty boli obrovské, až 112 000 mŕtvych, zranených a nezvestných. Ruská strana stratila 52 000 vojakov, z toho 27 000 mŕtvych, zranených a nezvestných a 25 000 zajatcov a k tomu 6 bojových lodí a 3 krížniky. Stesseľa po návrate z japonského zajatia odsúdili na trest smrti, ktorý nakoniec odvolali a zmenili na 10 rokov väzenia.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk