Obrad alebo rítus je súbor charakteristík (liturgických, spirituálnych, disciplinárnych a teologických) špecifických pre niektorú cirkev alebo viacero cirkví sui iuris. Kódex kánonov východných cirkví definuje obrad v kánone 28 § 1:

V minulosti sa obrad mylne stotožňoval alebo odvodzoval len od spôsobu slávenia bohoslužieb, alebo dokonca len od spôsobu slávenia eucharistickej (božskej) liturgie.

Medzi rôznymi obradmi prirodzene existujú vzájomné interakcie (vplyvy, výpožičky). Niekedy však tieto vplyvy boli aj neprirodzené, škodlivé, ba niekedy aj násilné a riadené, vtedy sa hovorí o latinizácii východných obradov, resp. byzantinizácii.

Východné ríty

• východosýrsky obrad (alebo aj asýrsky, chaldejský či sýrsko-malabarský)
• západosýrsky obrad (alebo aj sýrsko-malankarský)
• arménsky obrad
• maronitský obrad
• byzantský (grécky) obrad
• koptský obrad
• etiópsky obrad

Východné pravoslávne cirkvi patria všetky k byzantskému obradu. Medzi východnými katolíckymi cirkvami sa používa všetkých sedem obradov a orientálne pravoslávne cirkvi používajú východosýrsky, západosýrsky, arménsky, koptský a etiópsky obrad.

Západné ríty

• rímsky (latinský) obrad

V rímskokatolíckej cirkvi je najrozšírenejším obradom rímsky obrad. Avšak existujú v nej aj iné obrady ako napr. ambroziánsky či mozarabský obrad. Okrem nich niekedy existovali aj severoafrický, galikánsky a keltský obrad. Časti niektorých západných mníšskych rádov si tiež zachovávajú svoje obrady, napr. dominikánsky alebo karmelitánsky obrad.

1. ↑ Kódex kánonov východných cirkví – Titul II – Cirkvi sui iuris a obrady
2. ↑ ŠKOVIERA, Andrej. K otázce postavení a poslání východních katolických církví. In: SLÁDEK, Karel, a kol. Řeckokatolická církev v českých zemích : dějiny, identita, dialog. Vyd. 1. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 254 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7465-081-9. S. 129.

• Východná katolícka cirkev#Zoznam východných katolíckych cirkví podľa obradov