A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Ohmov zákon je fyzikálny zákon, ktorý definuje vzájomný vzťah medzi elektrickým prúdom, elektrickým napätím a elektrickým odporom. Pomenovaný je podľa svojho objaviteľa, nemeckého fyzika Georga Ohma.
V jednoduchom obvode je vyvolávajúcou príčinou javov napätie zdroja. Veľkosť prúdu závisí nielen od napätia zdroja, ale aj od odporu obvodu. Ohm pokusom dokázal, že prúd rastie s napätím, ak odpor obvodu zostane konštantný. Ak je napätie zdroja stále a odpor v obvode sa zmenšuje, začne prúd stúpať. Ak by sme odpor obvodu znížili takmer na nulovú hodnotu, prúd narastie (podľa vlastností zdroja) na veľkú hodnotu. Takýto stav obvodu potom označujeme ako "krátke spojenie" alebo presnejšie "chod na krátko".
Ohmov zákon môžeme teda formulovať takto: Ak preteká lineárnym pasívnym prvkom – rezistorom R prúd I, vznikne na jeho svorkách napätie úmerné prúdu. Konštantou úmernosti je odpor R.
Zákon
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
- Elektrický prúd pretekajúci vodičom je priamo úmerný rozdielu elektrických potenciálov na koncoch vodiča a nepriamo úmerný elektrickému odporu medzi koncami vodiča.
"Elektrický prúd pretekajúci v uzavretom elektrickom obvode je priamo úmerný napätiu zdroja a nepriamo úmerný elektrickému odporu obvodu."
V matematickom zápise
kde I je prúd, U je napätie a R je odpor.
Ďalej sa dá tento vzorec rozviesť ako:
Zákon platí pre obvody zložené z lineárnych prvkov, ktorými preteká jednosmerný prúd a za ideálnych podmienok - konštantná teplota, konštantný odpor, ideálne prívodné vodiče.
Ohmov zákon je možné napísať aj v tzv. diferenciálnom tvare. Tento vyjadruje vzťah elektrického poľa a elektrického prúdu, čo je pôvodný tvar Ohmovho zákona. Ohmov zákon je vlastne súčet prúdov do uzla vtekajúcich.
- ,
kde je hustota elektrického prúdu, je merná elektrická vodivosť a je intenzita elektrického poľa. Ohmov zákon neplatí pre polovodiče a iné nelineárne prvky.
Ohmov zákon pre uzavretý obvod
„Prúd v uzavretom obvode sa rovná podielu elektromotorického napätia zdroja a súčtu odporov vonkajšej a vnútornej časti obvodu."
Tento tvar zákona vychádza zo skutočnosti, že napätie zaťaženého zdroja je nižšie, než napätie zdroja nezaťaženého, teda takého, z ktorého neodoberáme žiadny prúd. dJe to spôsobené tým, že ľubovoľný uzavretý elektrický obvod sa skladá z vonkajšej a vnútornej časti obvodu. Vonkajšiu časť obvodu tvoria rezistory, vodiče, spotrebiče a pod. pripojené na svorky zdroja, ktorým priraďujeme celkový odpor R - vonkajší odpor obvodu. Vodivý priestor medzi pólmi vnútri zdroja tvorí vnútornú časť obvodu, tejto časti priradíme vnútorný odpor zdroja Ri.
Pre elektrické napätie vonkajšej časti obvodu platí vzťah:
kde Ue je elektromotorické napätie (napätie nezaťaženého zdroja), Ri je vnútorný odpor zdroja a I je prúd prechádzajúci obvodom.
Z toho vyplýva, že ak meriame napätie voltmetrom, ktorého odpor Rv >> Ri a nemáme práve v obvode zapojené žiadne ďalšie prvky, môžeme nameranú hodnotu elektrického napätia považovať za elektromotorické napätie zdroja.
Keď spojíme svorky zdroja vodičom s nízkym odporom, nastane skrat, kedy vonkajší odpor je takmer nulový R << Ri, U ≈ 0 V a prúd v obvode dosiahne hodnotu Odberom takéhoto prúdu sa poškodzuje zdroj. Môže dôjsť k jeho prehriatiu a explózii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čerenkovovo žiarenie
Abbeho číslo
Abbeho komparátor
Abbeho kondenzor
Abbeho refraktometer
Absolútne čierne teleso
Alcubierrov pohon
Ampér
Ampérov zákon
Archimedova skrutka
Archimedov zákon
Avogadrova konštanta
Becquerel (jednotka)
Bernoulliho rovnica
Biotov-Savartov zákon
Bohrov magnetón
Bohrov polomer
Boltzmannova konštanta
Boltzmannovo rozdelenie
Bornova rovnica
Boylov-Mariottov zákon
Broutov-Englertov-Higgsov mechanizmus
Brownov pohyb
Carnotove princípy
Carnotov cyklus
Cassiniho zákony
Cauchyho rovnica dynamickej rovnováhy
Charlesov zákon
Clausiusova nerovnosť
Comptonov jav
Coriolisova sila
Coulomb
Coulombov zákon
Daltonov zákon
De Broglieho vlna
Dieselov cyklus
Dopplerov jav
Drell-Yanov proces
Ericssonov-Braytonov cyklus
Farad
Faradayova klietka
Faradayova konštanta
Faradayove zákony elektrolýzy
Fickove zákony
Foucaultovo kyvadlo
Froudeho číslo
Gaussov zákon elektrostatiky
Gay-Lussacov zákon
Geigerov-Müllerov počítač
Gray (jednotka)
Heisenbergov princíp neurčitosti
Helmholtzova voľná energia
Helmholtzova voľná energia
Henry (jednotka)
Hertz (jednotka)
Higgsov bozón
Hookov zákon
Humphreyov cyklus
Hundovo pravidlo maximálnej multiplicity
Hundovo pravidlo maximálnej multiplicity
Joule
Jouleov-Braytonov cyklus
Joulovo teplo
Jukawov potenciál
Kelvin
Keplerove zákony
Kibblove váhy
Kirchhoffove zákony
Lambertov-Beerov zákon
Lenzov zákon
Lorentzova sila
Machovo číslo
Maxwellove rovnice
Maxwellovo-Boltzmanovo rozdelenie
Mohrova kružnica
Newtonove pohybové zákony
Newton (jednotka)
Nortonova veta
Ohmov zákon
Ohm (jednotka)
Ottov cyklus
Pascal
Pascalov zákon
Pauliho vylučovací princíp
Peltierov jav
Planckova hmotnosť
Planckova konštanta
Planckova teplota
Planckove jednotky
Planckov čas
Planckov náboj
Planckov vyžarovací zákon
Poissonova konštanta (mechanika)
Poissonova konštanta (termodynamika)
Poissonov zákon (adiabatický dej)
Poissonov zákon (adiabatický dej)
Prandtlovo číslo
Raoultov zákon
Reynoldsovo číslo
Rydbergova konštanta
Schottkyho dióda
Schrödingerova rovnica
Schwarzschildova metrika
Schwarzschildov polomer
Seebeckov jav
Seiligerov cyklus
Siemens (jednotka)
Sievert (jednotka)
Snellov zákon
Stefanov-Boltzmannov zákon
Strouhalovo číslo
Stupeň Celzia
Stupeň Fahrenheita
Stupeň Réaumura
Tesla (jednotka)
Théveninova veta
Thomsonov jav
Van Allenov radiačný pás
Van der Waalsova stavová rovnica
Volt
Watt (jednotka)
Weber (jednotka)
Wienov zákon
Youngov modul
Zákon elektromagnetickej indukcie
Zenerova dióda
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk