Kysucké Nové Mesto
okres
Poloha okresu Kysucké Nové Mesto na mape Žilinského kraja
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Rozloha	173,68 km² (17 368 ha) [1]
Obyvateľstvo	32 552 (31. december 2022) [2]
Hustota	187,43 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba	041
EČV	KM [3]
Kód okresu	504
Členenie	-
Mestá	1
Obce	13
Commons: Kysucké Nové Mesto District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Slovenský portál

Okres Kysucké Nové Mesto je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 173,68 km², žije tu 32 552 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 187 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2022). Správne sídlo okresu je mesto Kysucké Nové Mesto. Od roku 1960 do 1996 bol zlúčený s okresom Čadca so sídlom v Čadci.

Dejiny

Do roku 1922

Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Kysucké Nové Mesto súčasťou Trenčianskej župy. Z pohľadu slúžnovských okresov patrilo spočiatku územie do horného okresu, neskôr do tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Kysuckom Novom Meste. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Kysucké Nové Mesto, ktorý vydržal až do roku 1922.^[4][5]

Roky 1923 – 1960

Okres Kysucké Nové Mesto vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnej dobe obsahoval naviac aj časť územia obce Dlhá nad Kysucou a Zádubnie (dnes časť Žiliny). Najväčší rozdiel bol v tom, že tu patrilo aj okolie Krásna nad Kysucou a obce Bystrickej doliny. Územie sa stalo najskôr súčasťou Považskej župy, po zániku župného usporiadania a prechode na krajinské zriadenie v roku 1928 súčasťou Slovenskej krajiny a po obnovení žúp v roku 1940 Trenčianskej župy. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny.

V roku 1949 bola časť územia dnešnej obce Dlhá nad Kysucou prevedená do okresu Čadca. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Kysucké Nové Mesto sa stalo súčasťou Žilinského kraja.^[4][5]

Po roku 1960

Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol okres Kysucké Nové Mesto zrušený a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Celé územie sa zároveň stalo súčasťou novovzniknutého Stredoslovenského kraja, kde zotrvalo až do zrušenia krajov v roku 1990.

Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 znovu vznikol okres Kysucké Nové Mesto ako súčasť Žilinského kraja, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce Dunajov, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica zostali súčasťou okresu Čadca.

Poloha

Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a je rozlohou najmenším okresom na Slovensku (s výnimkou mestských okresov tvoriacich Bratislavu a Košice).^[4] Okres je uzavretý medzi okresom Čadca na severe a okresom Žilina na juhu. Územie je rozdelené medzi pohoria Javorníky na západe a Kysucká vrchovina na východe. Najvyšším vrchom okresu je 999 m n. m. vysoká Ľadonhora v Kysuckej vrchovine nad obcou Horný Vadičov.

Spolu s územím okresu Čadca tvorí okres Kysucké Nové Mesto historický región Kysuce. V minulosti (podľa delenia z rokov 1980/1981) tieto dva okresy tvorili rovnomennú oblasť cestovného ruchu. V súčasnosti však spolu s ďalšími okresmi tvorí región cestovného ruchu Horné Považie.

Hlavným vodným tokom okresu je rieka Kysuca, jej najdlhšími prítokmi sú Vadičovský potok a Neslušanka.

Obyvateľstvo

Do okresu patrí 14 obcí, z toho jedna so štatútom mesta (Kysucké Nové Mesto). Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach, ale najmä v Javorníkoch sú po kopcoch roztrúsené osady (kopanice), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely.

Doprava

Hlavným cestným koridorom okresu je cesta I/11, súčasť E75, ktorá vedie z Česka údolím Kysuce cez Kysucké Nové Mesto do Žiliny. V jej koridore je plánovaná výstavba diaľnice D3, ktorá prevezme jej tranzitnú funkciu. V okrese sa nenachádza žiadna cesta II. triedy.

Jedinou železničnou traťou v okrese je dvojkoľajná elektrifikovaná trať zo Žiliny cez Kysucké Nové Mesto do Česka, súčasť bývalej Košicko-bohumínskej železnice, ktorá takisto vedie údolím Kysuce.

Zoznam obcí okresu Kysucké Nové Mesto

Referencie

1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
3. ↑ Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 . Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c} Okres Kysucké Nové Mesto - ÚPVS . . Dostupné online.
5. ↑ ^{a b} Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach . . Dostupné online.

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Kysucké Nové Mesto rozdelený podľa obcí a miest
• Zoznam okresov na Slovensku
• Administratívne členenie Slovenska
• SYTEV

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kysucké Nové Mesto (okres)

Externé odkazy

• Okres Kysucké Nové Mesto v Mestskej a obecnej štatistike ŠÚ SR