Orol tatranský

Orol tatránski (iné zápisy: pôvodne Orol Tatránsky, v súčasnom pravopise Orol tatranský) bola literárna resp. literárno-náučná príloha Slovenských národných novín, ktorá vychádzala od 1. augusta 1845 do 6. júna 1848, najskôr týždenne, potom každý druhý týždeň. Zámerom hlavného redaktora novín Ľudovíta Štúra bolo v prílohe podávať obraz o stave slovenskej národnej kultúry (najmä literárneho života), pokladajúc ju za neoddeliteľnú súčasť procesu formovania moderného slovenského národa.^[1]

Koncepcia

Ľ. Štúr v Ohlase o Slovenských národných novinách a Orlovi tatránskom, vydanom 15. júna 1845 v Prešporku (Bratislave), charakterizoval koncepciu Slovenských národných novín tak, že zatiaľ čo vlastné noviny mali obsahovať „čiastku politickú“, Orol tatránsky mal tvoriť „čiastku hlavne historickú“ a „poučenlivé so zábavnými vecami spojovať“. Konkrétne mal obsahovať:^[2]

„

1. Z pekného umenia:
a) Piesne a spevy, skladané od jednotlivcov, a národné.
b) Povesti a rozprávky, písané v reči neviazanej, od vzdelancov zložené a od pospolitého ľudu vypravúvané, národné.

2. Z náuk:
a) Veci historické vlasti našej, národa nášho slovanského a aj iných národov sa týkajúce. Sem budú patriť aj tie články, ktoré veci v novinách spomenuté vysvetľovať a objasňovať budú. V článkoch historických rozprávavať budeme aj o starožitnostiach národov, najmä vlasti našej a národa nášho slovanského.
b) Veci štatistické, terajší stav rozličných národov a krajín, najmä vlasti našej a národa slovanského vykladajúce. Budú takéto články aj predmety (objectum) v novinách spomínané vysvetľovať.
c) Články s právom rozličných národov a najmä vlasti našej sa zaoberajúce.
d) Jazykospyt, najmä reč našu a reči príbuzné indoeurópske rozberajúci.
e) Články z prírodných náuk vzaté, prírodu z rozličných strán považujúce, jej tvory a úkazy vysvetľujúce.

3. Kritiku, ktorá na naše najnovšie diela slovenské bystré oko mať a ich posudzovať bude. Bez kritiky nemôže sa dobre dariť literatúra.

4. Obrazy zo života národov a najmä z národa nášho vzaté. Sem bude patriť aj opis krajov, miest a miestností pamätných, ako tiež aj cestopisy a dopisy z cudziny a hlavne z našich krajov, pamätnosti a život, najnovšie usilovania iných a hlavne našincov opisujúce.

5. Známosti o poľnom a domácom hospodárstve, o jeho zdokonaľovaní a zlepšovaní, najnovšie vynálezy z tohoto ohľadu a s jakým sa úžitkom potrebujú ohlasujúce.

“

Tento rozvrh sa Ľ. Štúr spolu s redaktormi Petrom Kellnerom-Hostinským, Bohuslavom Nosákom, Ján Štúr a Mikulášom Dohnánym snažil dodržiavať, čo však nebolo vždy možné vzhľadom na obmedzený rozsah i problémy so zaobstarávaním rukopisov. Preto nevznikli stále, pravidelné rubriky.^[1] V prvom ročníku Orla tatranského bývali nepravidelné rubriky Poviedky o mužoch veľkých, Rozličné správy, Slovanské správy, Ohlasy a pod., v druhom ročníku Prehľad časopisov, Rozličnosti, Obyčaje, Hry a zábavy Slovákov, Anekdoty a v treťom ročníku pribudli nové rubriky Dopisovateľ, Slovesnosť, Recenzie novovyšlých kníh a domáce spravodajstvo pod názvom Slovenský život.

Vydávanie

Príloha začala vychádzať v Bratislave 1. augusta 1845. Jej prvý ročník sa skončil 30. júna 1846. Druhý sa začal 10. júla 1846 a skončil sa 22. júna 1847. Tretí ročník sa začal 9. júla 1847 a skončil sa 6. júna 1848. Dovedna teda v troch ročníkoch vyšlo 97 čísel na 774 stranách. Orol tatránski zanikol v revolučnom roku 1848 (pozri revolúcia v rokoch 1848 – 1849 v Uhorsku a slovenské povstanie) spolu so Slovenskými národnými novinami.

Význam

Vzhľadom na nedostatok publikačných možností pre slovenských autorov bola na stránkach Orla tatránskeho uverejnená podstatná časť dobovej literárnej produkcie, v základných znakoch patriaca do romantizmu. Pôvodnú básnickú tvorbu uverejňoval Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Samo Bohdan Hroboň, Samo Chalupka, P. Kellner-Hostinský a M. Dohnány, Ján Kalinčiak, S. B. Hruboň a Samo Tomášik prispievali prózou a B. Nosák i cestopismi. Jozef Miloslav Hurban, Ľ. Štúr, Ján Francisci-Rimavský a M. Dohnány vo svojich literárnych kritikách vyjadrovali tiež postoje k otázkam koncepcie a smerovania literatúry a načali tak novú éru slovenskej literárnej kritiky. Kultúrnohistorické články (najmä Ľ. Štúra) a vnútrogeneračné polemiky (J. M. Hurbana, Ctiboha Zocha a i.) predstavovali cenný zdroj pre poznanie ideovej orientácie spoločenského života.^[3]

Referencie

↑ ^a ^b Roseunbaum 1984, s. 382-383
↑ Citované podľa: Štúr, Ľudovít (1954), „Ohlas o Slovenských národných novinách a Orlovi tatránskom“, in Ambruš, Jozef, Dielo v piatich zväzkoch, Zväzok I. (1. vyd.), Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
↑ Roseunbaum 1984, s. 383

Použitá literatúra

Rosenbaum, Karol, ed. (1984), „OROL TATRÁNSKI“, Encyklopédia slovenských spisovateľov, 2. zväzok: P – Ž (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 382-383

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ESS382383-1] Roseunbaum 1984, s. 382-383

[2] Citované podľa: Štúr, Ľudovít (1954), „Ohlas o Slovenských národných novinách a Orlovi tatránskom“, in Ambruš, Jozef, Dielo v piatich zväzkoch, Zväzok I. (1. vyd.), Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry

[3] Roseunbaum 1984, s. 383

[1]

[2]

[3]