Ortorula premenené horniny
Ortorula v geoparku na Albertove v Prahe
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, sľudy, živce (ortoklas, plagioklasy)
Akcesórie	amfiboly, granáty
Vlastnosti
Textúra	pásková, stredno až hrubozrnná
Farba	sivá
Portál vedy o Zemi

Ortorula alebo leukokrátna rula je premenená hornina, ktorá vznikla premenou kyslých až intermediárnych vyvretých hornín ako sú granitoidy, granodiority, kremité diority a ďalšie^[1], v amfibolitovej fácii.

Termín ortorula (orthogneiss) zaviedol roku 1891 K. H. Rosenbusch.

Vznik

Orotruly vznikajú viacerými spôsobmi:

• ako produkt regionálnej metamorfózy takzvaných kremenno-živcových hornín, teda kyslých a intermediárnych protolitov v amfibolitovej fácii. Je súčasťou radu: porfyroid - ortorula - svetlý granulit.
• parciálnym tavením pararúl a usmernením svetlej zložky (tzv. leukosóm) v migmatitoch^[2].
• synkynematickou intrúziou granitov do mobilných strižných zón za vzniku usmernenej rovnobežnej plošnej stavby živcov a sľúd^[2].
• plastickou deformáciou živcov, kremeňa a sľúd, vznikajú mylonitické ortoruly^[2].

Samostatnou genetickou kategóriou sú alkalické ortoruly s vyšším obsahom modrých alkalických amfibolov (riebeckit, arfvedsonit) a pyroxénov (egirín). Vo vyššej časti amfibolitovej fácie tiež vznikajú tzv. vysokostupňové ortoruly bez muskovitu, prevládajúcim ortoklasom a aluminosilikátmi (kyanit, sillimanit) a granátmi^[2].

Vlastnosti a minerálne zloženie

Vzorka stebelnatej ortoruly s typickým rozpadom. Vznikla silnou regionálnou metamorfózou kyslých vyvretých hornín za spolupôsobenia jednosmerného tlaku. Doubravčanská stebelnatá ortorula z lokality Doubravčany, obec Zásmuky, okres Kolín, Česko.

Sú to hrubo až strednozrnné, výrazne bridličnaté horniny, v ktorých prevláda kremeň, biotit, muskovit, K-živec, menej plagioklas. Vedľajšie minerály tvorí granát, kyanit prípadne hornblend^[2].

Výskyt

Ortoruly sú v oblasti jadrových pohorí a veporskom pásme na Slovensku skôr zriedkavé. Ich systematickému výskumu sa v Západných Karpatoch dosiaľ nikto nevenoval. Známe sú výskyty v Sľubici a Čiernej hore, Vysokých Tatrách a v Nízkych Tatrách na viacerých miestach^[3][4] napr. v okolí Čierneho Balogu v kohútskom kryštaliniku, kde sú označované ako muráňske ortoruly.

V Českom masíve sú bežné v Krušných horách. Viaceré ruly z Česka majú aj svoje lokálne názvy ako bítešská rula, mirotické a starosedelské, bechyňská ruly, rovnako ako časť kouřimských rúl^[5].

Referencie

1. ↑ Vladár, J., 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173
2. ↑ ^{a b c d e} Putiš, M.; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.
3. ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
4. ↑ Petrík, I., Konečný, P., Kováčik, M., Holický, I., 2006: Electron microprobe dating of monazite from the Nizke Tatry Mountains orthogneisses (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica. 57, 4, s. 227-242
5. ↑ 4. Petrografické názvosloví . is.muni.cz, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému rula.

Tento článok týkajúci sa nerastu, alebo horniny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.