Toto je článok o chemickom prvku. O neraste pozri ortuť (nerast).

Ortuť (hydrargyrum)
zlato ← ortuť → tálium Cd ↑ Hg ↓ Cn 80 Periodická tabuľka 6. perióda, 12. skupina, blok d prechodné prvky, kovy
Vzhľad
strieborná kvapalina
Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	200,59 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d10 6s2
Atómový polomer	151 pm
Kovalentný polomer	132 pm
Kovový polomer	157 pm
Van der Waalsov pol.	155 pm
Iónový polomer pre: Hg2+	110 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,00 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 1 007,1 kJ.mol−1 2: 1 810 kJ.mol−1 3: 3 300 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I, II
Št. potenciál (Hg22+/Hg)	0,789 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	kvapalné
Hustota	13,534 kg·dm−3
Teplota topenia	234,32 K (−38,83 °C)
Teplota varu	629,88 K (356,73 °C)
Kritický bod	1 750 K; 172 MPa
Sk. teplo topenia	2,29 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	59,11 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	27,983 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 315 350 393 449 523 629
Iné
Kryštálová sústava	trigonálna
Magnetizmus	diamagnetický
Elektrický odpor	961 nΩ·m
Tep. vodivosť	8,30 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	60,4 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	1 451,4 m·s−1
Reg. číslo CAS	7439-97-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  194Hg synt. 444 r. ε 0,040 194Au  195Hg synt. 9,9 h. ε 1,510 195Au 196Hg 0,15 % stabilný s 116 neutrónmi  197Hg synt. 64,14 h. ε 0,600 197Au 198Hg 9,97 % stabilný s 118 neutrónmi 199Hg 16,87 % stabilný s 119 neutrónmi 200Hg 23,10 % stabilný s 120 neutrónmi 201Hg 13,18 % stabilný s 121 neutrónmi 202Hg 29,86 % stabilný s 122 neutrónmi  203Hg synt. 46,612 d. β− 0,492 203Tl 204Hg 6,87 % stabilný s 124 neutrónmi
Commons ponúka multimediálny obsah na tému ortuť.
Chemický portál

Ortuť (lat. Hydrargyrum; tvar na -ný/-natý znie ortutný/ortutnatý, nie ortuťný/ortuťnatý ^[1]) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosférických podmienok v kvapalnom stave. Kvôli veľkému povrchovému napätiu nevsiakne do podkladu, ale vytvára mierne sploštené kvapky. Tak ako iné kovy, je elektricky vodivý. Má katalytické vlastnosti, a preto sa používa na výrobu rôznych chemických zlúčenín, ako napríklad acetaldehyd a pod. Ortuťové výpary sú veľmi toxické.

Názov

Ortuť poznali už v staroveku, kde ju nazývali buď živé striebro (argentum vivum), "tekuté striebro" (Theofrastos z Eresu) alebo "strieborná voda" (Dioskorides), odkiaľ pochádza aj súčasný latinský názov hydrargyrum (gr. hydro = voda, argyros = striebro). Nemecký názov Quecksilber je odvodený od živého striebra. Alchymisti jej priraďovali zvláštny význam a nazvali ju podľa posla bohov Merkúra, z čoho sa zachoval dnešný anglický názov mercury. Slovenský názov je prebraný z praslovanského pomenovania ortuť.

Alchýmia

Ortuť je totožná s tvorivými silami vyššieho vedomia.^[2] Bola dôležitým prvkom pri alchymistických pokusoch.

Zdroje a využitie

Hlavnou rudou ortute je cinabarit. V menšom množstve sa vyskytuje aj ako čistý kov. Používa sa v plynových výbojkách a ortuťových teplomeroch (laboratórnych, lekárskych a podobne). Vďaka kombinácii vodivosti a kvapalného skupenstva je základom analytickej metódy polarografie.

Obmedzenie

Smernica RoHS obmedzuje použitie ortuti a ďalších 5 látok (kadmium, olovo, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) a polybrómované difenylétery (PBDE)) pri výrobe elektrických a elektronických zariadení, ktoré sa vo veľkých množstvách dostáva na skládky, a tým prispieť k ochrane ľudského zdravia a životného prostredia. Obmedzenie sa preto netýka priemyselných, telekomunikačných, zdravotníckych, vedeckých atď. zariadení s dlhou životnosťou, ktoré sa vyrábajú v malých množstvách a pri ktorých sa dá predpokladať, že neskončia na skládke.^[3]:

Referencie

1. ↑ Vysvetlenie pozri napr. v Kultúra slova, č. 4, 1968, str. 124
2. ↑ Filit
3. ↑ Miroslav Šuta: Zákaz některých chemikálií v nových spotřebičích, Odpady, 9/2006

• Zikmund, Miroslav Ing. RNDr. CSc.: Názvoslovie anorganických látok. 1970, SPN Bratislava.
• Pavelka, V. RNDr., Schütz, A. RNDr.: Anorganická chémia. 1974, SPN Praha.
• Současná zdravotní rizika expozice rtuti a jejím sloučeninám
• Neurotoxicita oruti

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému ortuť
• Wikislovník ponúka heslo ortuť

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.