Ostravský kraj (1948 – 1960) - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Ostravský kraj (1948 – 1960)
 ...
Ostravský kraj
kraj
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Región Morava, Sliezsko
Sídlo župy Ostrava
Rozloha 4 519,87 km² (451 987 ha)
Obyvateľstvo 918 531 (1955)
Hustota 203,2 obyv./km²
Vznik 24. decembra 1948
Zánik 1. júla 1960
Počet okresov 11
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostravský kraj bol správny celok v Česko-Slovensku, ktorý existoval v rokoch 19481960. Jeho centrom bolo mesto Ostrava a kraj mal rozlohu 4 520 km².

Geografia a historický vývoj

Ostravský kraj vznikol 24. decembra 1948 na základe zákona o krajskom zriadení, podľa ktorého bolo k 31. decembru 1948 zrušené dovtedajšie krajinské zriadenie. Krajský národný výbor bol zriadený k 1. januáru 1949.

Kraj bol vytvorený prevažne na území bývalej Sliezskej expozitúry zeme Moravskosliezskej, ale patrili k nemu i niektoré okrajové časti Moravy, ktoré k nemu nikdy nepatrili. Z moravskej časti expozitúry k nemu patrili územia celých bývalých politických okresov Místek (už za druhej svetovej vojny zrušeného politického okresu Moravská Ostrava, potom až do 31. decembra 1948 rozdeleného medzi politický okres Nový Jičín a štatutárne mesto Ostrava) a Nový Jičín; zo sliezskej časti potom Bílovec, Český Těšín, Frýdek (už za druhej svetovej vojny začlenený do politického okresu Místek), Fryštát, Hlučín, Krnov, Opava-vidiek, Ostrava a štatutárne mesto Opava. Ďalej k nemu patrila obec Heřmanovice (pôvodne súčasť sliezskeho politického okresu Jeseník) a severovýchodná časť bývalého sliezskeho politického okresu Bruntál. Z územia mimo expozitúry k nemu patrila východná časť bývalého moravského politického okresu Moravský Beroun (mesto Budišov nad Budišovkou s okolím) a severná časť bývalého moravského politického okresu Hranice (obce Spálov a Luboměř).

Na západe a juhozápade susedil s krajom Olomouckým, na juhu s krajom Gottwaldovským, na juhovýchode so slovenským Žilinským krajom a na severovýchode a severe s Poľskom.

Dňa 1. júla 1960 bol na základe zákona o územnom členení štátu Ostravský kraj zrušený a celé jeho územie bolo začlenené do kraja Severomoravského, v rámci ktorého bolo rozdelené medzi moderné okresy Bruntál, Frýdek-Místek, Karviná, Nový Jičín, Opava a Ostrava-město. V súčasnej dobe je celé územie niekdajšieho Ostravského kraja súčasťou kraja Moravsko-sliezskeho (ktorý sa do 30. mája 2001 nazýval Ostravský kraj), ktorý je výrazne väčší než niekdajší Ostravský kraj (zasahuje i do územia niekdajšieho Olomouckého kraja).

Administratívne členenie

Kraj sa členil na mestá Opava a Ostrava a 11 okresov:[1] Bílovec, Český Těšín, Frenštát pod Radhoštěm, Fryštát (Karviná), Hlučín, Krnov, Místek, Nový Jičín, Opava, Ostrava a Vítkov.

Referencie

  1. Sbírka zákonů . Vláda ČSR, 26. 1. 1949, . Dostupné online.

Literatúra

  • GAWRECKI, Dan. Dějiny Českého Slezska 1740-2000 I.-II. Opava : Slezská univerzita, Filozoficko-přírodovědecká fakulta, Ústav historie a muzeologie, 2003. 656 s. ISBN 80-7248-226-2.

Pozri aj

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ostravský kraj na českej Wikipédii.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.






Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk