Ostredok (vrch v Západných Tatrách)

	Ostredok
	Prostredná Magura
	vrch
	Ostredok od severu
Štát	Slovensko
Región	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Obce	Pribylina, Jamník
Časť	Liptovské Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodie	Váh
Nadmorská výška	2 049,7 m n. m. ;
Súradnice	49°10′42″S 19°47′37″V / 49,1782°S 19,7935°V
Geologické zloženie	granodiorit
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po zelenej značke z Račkovej doliny
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Ostredok (West Tatra Mountains)
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°10′42″S 19°47′37″V / 49,1782°S 19,7935°V

Ostredok^[1] alebo aj Prostredná Magura (2 049,7 m n. m.^[2]^[3]) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku. Leží v hrebeni Otrhance nad Pribylinou, približne 15 km severne od Liptovského Hrádku.^[4]

Poloha

Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.^[5] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Pribylina a Jamník.^[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Pribylina a Liptovská Kokava, juhovýchodne sa nachádza Podbanské a juhozápadne Jakubovany a Konská.^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.^[4]

Opis

Ostredok leží v hrebeni Otrhance, ktorý vybieha južným smerom z Hrubého vrchu (2 137 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Jakubinu (2 194 m n. m.) a Nižnú Maguru (1 919 m n. m.). Východné svahy masívu padajú do Račkovej doliny, ktorou voda z tejto časti hrebeňa odteká riečkou Račková do Belej v povodí Váhu. Západným smerom leží Jamnícka dolina, ktorou vodu odvádza Jamnícky potok, ústiaci do Račkovej.^[4]

Západne sa nachádzajú Mládky (1 945 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.), Baranec (2 185 m n. m.), Smrek (2 072 m n. m.) a Plačlivé (2 125 m n. m.), severne leží Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Rysím sedlom (2 030 m) oddelená Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.) a Klin (2 173 m n. m.), východne Blyšť (2 169 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Nižná Bystrá (2 163 m n. m.) a Ježová (2 043 m n. m.) a južne Suchý hrádok (1 209 m n. m.), Kečka (1 489 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Nižný Ostredok (1 714 m n. m.) a Klinovaté (1 555 m n. m.).^[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.^[4] Ostredok je budovaný prevažne z granodioritu. Smerom k Vyšnej Magure je hrebeň preťatý pozdĺžnou priekopou. Na úbočiach vrchu sa vyskytuje kamzík.

Výhľady

Skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Západných Tatier, Podtatranská kotlina a Nízke Tatry.^[7]

Prístup

po zelenej turistickej značke:
- z Pribyliny cez Úzku dolinu, Rázc. Jamníckej a Račkovej doliny a Nižný Ostredok
- z Hrubého vrchu (2 137 m n. m.) v hlavnom hrebeni cez Jakubinu (2 194 m n. m.)^[4]

Referencie

↑ ^a ^b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
↑ ^a ^b ^c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ . vku-mapy.sk, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostredok (vrch v Západných Tatrách)

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape
Ostredok na Turistika.cz

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.

[M-2] TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ . vku-mapy.sk, . Dostupné online.

[AA-3] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.

[mapa-4] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[GCS-5] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[CZ-6] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[7] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

z d u Dvojtisícovky Západných Tatier
Roháče (12)	Baníkov (2178 m) Pachoľa (2167 m) Hrubá kopa (2166 m) Príslop (2142 m) Hrubý vrch (2137 m) Tri kopy (2136 m) Plačlivé (2125 m) Ostrý Roháč (2088 m) Spálená (2083 m) Volovec (2063 m) Nohavica (2052 m) Salatín (2048 m)
Liptovské Tatry (15)	Bystrá (2248 m) Jakubina (2194 m) Baranec (2184 m) Klin (2173 m) Nižná Bystrá (2163 m) Blyšť (2155 m) Štrbavý (2149 m) Hrubý vrch (2137 m) Veľká Kamenistá (2127 m) Vyšná Magura (2095 m) Smrek (2072 m) Smrečiny (2068 m) Ostredok (2050 m) Malý Baranec (2044 m) Ježová (2043 m)
Červené vrchy (5)	Kresanica (2122 m) Malolučniak (2105 m) Temniak (2090 m) Beskyd (2012 m) Kondratova kopa (2005 m)
Liptovské kopy (2)	Veľká kopa (2052 m) Krížna (2039 m)

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) Pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Hutianske (1 185) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier