Pôrodnosť alebo natalita alebo nativita je v zootechnike ukazovateľ hodnotiaci schopnosti určitej skupiny zvierat rodiť mláďatá.

Plodnosť

Pravidelná a dobrá plodnosť je základným prejavom a súčasťou úžitkovosti v chovoch hovädzieho dobytka. Plodnosť je tiež výrazom a prejavom dobrého zdravotného stavu určitej populácie.

Trvanie a intenzitu plodnosti kráv určujú ich životné podmienky, genetický základ a plemenná príslušnosť. V priaznivých chovateľských podmienkach prebiehajú pohlavné funkcie normálne a dosahovaná plodnosť je na dobrej úrovni.

O plemennici možno tvrdiť, že je plodná, ak sa až do vysokého veku po osemenení, alebo pripustení bez ťažkostí oplodňuje. Neoddeliteľnou súčasťou práce každej plemenárskej organizácie je včasné a pravidelné hodnotenie plodnosti pripustených plemenníc. Najvhodnejším a najspoľahlivejším spôsobom hodnotenia plodnosti je včasné hodnotenie plodnosti pripustených plemenníc, pričom sa používa viac metód.

a) test rannej teľnosti zistený rektálnym vyšetrením – palpácia maternice (asymetria, fluktuácia) a vaječníkov (žlté teliesko). V inseminačnej praxi sa stanoví teľnosť najskôr o 60 a najneskoršie o 90 dní po inseminácii, u starších kráv možno dosiahnuť spoľahlivé výsledky až o 70 dní po pripustení (inseminácii)

b) test neprebehnutých plemenníc (non–return test) – Vyjadruje percento neprebehnutých (bez príznakov ruje) plemenníc v čase od 30 do 60 dní a v čase od 60 do 90 dní (niekedy až 90 – 120 dní) (Plesník a kol. 1977) Rýchlo dáva približnú orientáciu o situácii v zabrezávania kráv i o plodnosti plemenníkov. Test neprebehnutých kráv je relatívne málo presný. Všeobecne sa počíta, že skutočné zabreznutie k určovanému obdobiu je vždy o niečo nižšie ( v priemere k 30. dňu o 15%, k 60. dňu o 10% a k 90. dňu o 5%). Presnosť testu sa teda lineárne zvyšuje s predlžovaním doby od poslednej inseminácie a samozrejme pri starostlivom sledovaní výskytu ruje v očakávanom termíne opakovania ruje za 19 – 22 dní a jednoduchých násobkov tohto obdobia (Kudláč, Holý 1984, podľa Jílek a.i., 2002)

c) Sledovanie hladiny hormónov v krvi a mlieku (RIA resp. ELISA analýzy) – RIA – rádioimunologická metóda zisťovania progesterónu v mlieku. Jej základom je rozdiel medzi hladinami progesterónu v dobe aktívneho žltého telieska (diestru a gravidity) a v dobe ruje. Zatiaľ, čo u cyklujúcich zvierat hladina progesterónu v mlieku klesá s regresiou žltého telieska, u teľnej plemennice sa diestrálna produkcia progesterónu udržuje s premenou corpus luteum periodicum v corpus luteum graviditatis. Znamená to, že nízke hladiny progesterónu v mlieku za 19 – 24 dní po inseminácii (pod 2 ng/ml) svedčia o jalovosti, resp prebiehanie, vysoké hladiny naopak, koncepciu.

d) Sonografické vyšetrenie – Pre spoľahlivé vyšetrenie na teľnosť pri HD je možné medzi 19 – 25 dňom po koncepcii. Medzi 25 – 26 dňom je už preukázateľná srdcová činnosť. Okolo 40. dňa teľnosti je pozorovaná pupočná šnúra, neskoršie je možné rozoznať končatiny a prvé pohyby plodu. Po 70. dni teľnosti možno sonografiou zistiť placentoformy.

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Jílek, F. – Berka, T. 2002. Analýza reprodukčních ukazovatelů krav

jako prostředek ke zlepšení jejich produkční výkonnosti. In: Zemědělské informace, Praha – Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2002, č. 1

• Plesník, J. a.i.: Chov hovädzieho dobytka. Bratislava: Príroda,1977 s. 155 – 157,

450 – 452, 485 – 489