Pôtorská pahorkatina

	Pôtorská pahorkatina
	geomorfologická časť; Juhoslovenskej kotliny
	Okolie Dolnej Strehovej
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Veľký Krtíš
Nadradená ; jednotka	Ipeľská kotlina
Susedné ; jednotky	Jelšovská pahorkatina; Čebovská pahorkatina; Hontianske terasy; Modrokamenské úboče; Ostrôžky
Mestá	Veľký Krtíš, Pôtor, Bušince, Dolná Strehová
Rieky	Ipeľ, Krtíš, Tisovník, Stará rieka
Súradnice	48°12′S 19°27′V / 48,20°S 19,45°V
Najnižší bod	niva Ipľa
- poloha	juhozápadný okraj územia
- výška	cca 145 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°12′S 19°27′V / 48,20°S 19,45°V

Pôtorská pahorkatina je geomorfologická časť Ipeľskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.^[1] Zaberá územie v okolí rieky Ipeľ a jej prítokov v okrese Veľký Krtíš.^[2]

Polohopis

Územie zaberá juhozápadnú časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie východnú časť Ipeľskej kotliny.^[1] Na východe susedí Jelšovská pahorkatina (časť Lučenskej kotliny), na severe pohorie Ostrôžky a Modrokamenské úboče (podcelok Krupinskej planiny) a na západe Čebovská pahorkatina a Hontianske terasy.^[1] Územie odvodňuje rieka Ipeľ a jeho prítoky Krtíš na západe, Stracinský potok a Stará rieka v strednej a Tisovník vo východnej časti.^[2]

Pôtorská pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Veľký Krtíš. Z významných sídiel sa tu na západe nachádza Veľký Krtíš, na juhu Bušince a v strednej časti Pôtor a Dolná Strehová.^[2] Od západu na východ vedie stredom pahorkatiny cesta I/75 z Veľkého Krtíša do Lučenca, severo-južným smerom vedie západným okrajom cesta II/527 od Senohradu cez Veľký Krtíš do Balážskych Ďarmôt, strednou a juhovýchodnou časťou prechádza cesta II/585 z Pôtora cez Dolnú Strehovú na Lučenec a z Dolnej Strehovej vedie údolím riečky Tisovník na sever cesta II/591. Strednou časťou je vedená aj železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš, ktorá je však bez osobnej prepravy a časť jej úseku vedie maďarským územím.^[3]

Chránené územia

V južnej časti pahorkatiny sa nachádzajú prírodné rezervácie Seleštianska stráň, Kiarovský močiar, Hradište a Dedinská hora.^[2]

Turizmus

Mierne zvlnená krajina ponúka možnosti na nenáročnú turistiku. Zaujímavé sú južné oblasti, no tiež okolie mesta Veľký Krtíš či Aquatermal pri Dolnej Strehovej. Značené turistické trasy sú len v okolí Modrého Kameňa.^[2]^[4]

Referencie

↑ ^a ^b ^c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 121.
↑ Krupinská planina – Veľký Krtíš. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[AA-3] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 121.

[M-4] Krupinská planina – Veľký Krtíš. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[1]

[2]

[3]

[4]