Pľaša (vrch)

	Pľaša; Płasza
	vrch
	Vrchol Pľaše v polovici marca
Štáty	Slovensko, Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Snina, Powiat leski
Obec	Stakčín
Katastrálne územie	Ruské
Pohorie	Bukovské vrchy
Podcelok	Bukovce
Povodia	Cirocha, Uh, Wetlina
Nadmorská výška	1 162,8 m n. m. ;
Súradnice	49°06′46″S 22°24′06″V / 49,1129°S 22,4018°V
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	z obce Runina po a turistickej značke
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok zápisu; (č. zasadnutia)	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Prešovského kraja
	Wikimedia Commons: Pľaša
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Pľaša (národná prírodná rezervácia).

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 49°06′46″S 22°24′06″V / 49,1129°S 22,4018°V

Pľaša (poľ. Płasza; 1 162,8 m n. m.) je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín. Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 21 km severovýchodne od Sniny.

Názov

Pôvodný názov vrchu Plasza pochádza z valašského (rumunského) slova "pleš" a znamená lysý (holý).

Poloha

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce. Juhozápadná časť hrebeňa a masívu leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Stakčín, severovýchodná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna. Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica, severovýchodne Wetlina a Stare Siolo a severne Strzebowiska, všetky patriace do gminy Cisna. Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Pľaša s najvyšším 5. stupňom ochrany, v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.

Opis

Pľaša leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.) a Ďurkovec (1 189 m n. m.). Západným smerom sa nachádzajú Rypy (1 002 m n. m.), Strop (1 011 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Borsuk (725 m n. m.) a Veľký hrb (650 m n. m.), južným Hajdošík (921 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.), Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.) a Minčol (972 m n. m.), východným Ďurkovec (1 189 m n. m.), Jarabá skala (1 199 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Paportna (1 199 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.), Szczawnik (1 052 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.) a Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.). Západné svahy odvodňuje Černegov potok do Cirochy v povodí Laborca, južné potok Pľaša do Uličky v povodí Uhu a severné potok Smerek do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami, skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229), ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

V okolí vrcholu možno pozorovať zákopy z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Výhľady

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast s pásmom horských lúk – polonín a poskytuje panoramatické výhľady. Z vhodných lokalít je tak vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty. Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).

Turizmus

Cez hrebeň a vrchol Pľaše vedie červeno značená Východokarpatská magistrála, kopírujúca hlavný karpatský hrebeň až na najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.). Magistrála sleduje slovensko-poľskú štátnu hranicu, vedúcu viacerými vrcholmi s panoramatickým výhľadom - napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a iné.² Severozápadným smerom vedie magistrála cez Laboreckú vrchovinu a jej najvyšší vrch Vysoký grúň (904,9 m n. m.) a Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z Runiny, najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne. Obec je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Prístup

po červeno značenej Východokarpatskej magistrále hlavným hrebeňom:
- od severozápadu z Ruského sedla (801,0 m n. m.) cez Kruhliak
- od juhovýchodu zo Sedla pod Ďurkovcom
po zelenej značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.); trvanie: ↑ 3:10 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 603 m
po žltej značke z obce Nová Sedlica cez rázc. Jarabá skala⁵

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.¹²¹³ Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Vrchol Pľaše
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca
Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (v strede)
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v auguste
Výhľad z Pľaše na slovenskú stranu v pozadí Vihorlatské vrchy
Výhľad z Pľaše na poľskú stranu, na Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska
Pohľad na Pľašu z turistického chodníka smerujúceho od Ďurkovca v zime
Pohľad z Pľaše na Ďurkovec
Výhľad z Ďurkovca na Pľašu (v strede) a poľský vrch Jasło (1 153,0 m n. m.) (vpravo)
Pohľad na Pľašu zo Sninského kameňa v zime

Referencie

↑ ^a ^b ^c In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
↑ ^a ^b ^c Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska online. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, cit. 2024-03-09. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK online. Denník N, cit. 2024-03-09. Dostupné online.
↑ Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2024-03-09. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2024-03-09. Dostupné online.
↑ Pľaša. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR online. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa online. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, cit. 2015-06-17. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
↑ Bukovské vrchy online. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, cit. 2015-08-17. Dostupné online.
↑ Peakfinder online. peakfinder.org, cit. 2024-03-09. Dostupné online.
↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pľaša (vrch)

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape
Poloha na turistickej / cykloturistickej mape
360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Pľaše na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
Poloniny na Poloniny.fussion.info

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.

[M-2] Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.

[AA-3] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 48.

[GCS-4] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska online. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, cit. 2024-03-09. Dostupné online.

[mapa-5] Mapový portál HIKING.SK online. Denník N, cit. 2024-03-09. Dostupné online.

[6] Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2024-03-09. Dostupné online.

[mcz-7] Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2024-03-09. Dostupné online.

[8] Pľaša. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR online. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

[9] Stužica-Bukovské vrchy – mapa online. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, cit. 2015-06-17. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.

[10] Bukovské vrchy online. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, cit. 2015-08-17. Dostupné online.

[11] Peakfinder online. peakfinder.org, cit. 2024-03-09. Dostupné online.

[12] Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.

[13] Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

2

5

12

13

z d u Bukovské vrchy
Podcelky (časti)	Bukovce Ruská kotlina Runinská kotlina Sedlická kotlina Uličská kotlina Nastaz
Veľkoplošné chránené územie	Národný park Poloniny
Národné prírodné rezervácie	Havešová Jarabá skala Pľaša Pod Ruským Rožok Stinská Stužica
Prírodné rezervácie	Bahno Borsučiny Borsukov vrch Bzaná Gazdoráň Grúnik Hlboké Ruské Stinská slatina Stružnická dolina Šípková Udava Uličská Ostrá
Prírodné pamiatky	Ulička
Biosférické rezervácie	Biosférická rezervácia Východné Karpaty
Chránené vtáčie územia Natura 2000	Bukovské vrchy
Územia európskeho významu Natura 2000	Bukovské vrchy Stinská Ublianka Ulička
Lokality Svetového dedičstva UNESCO	Biosférická rezervácia Východné Karpaty Havešová Rožok Stužica – Bukovské vrchy
Parky tmavej oblohy	Park tmavej oblohy Poloniny
Kultúrne a historické pamiatky	Porta Rusica
Drevené kostoly	Chrám svätého Michala archanjela (Topoľa, 1700) Chrám svätého Michala archanjela (Uličské Krivé, 1718) Chrám svätého Michala archanjela (Ruský Potok, 1740) Chrám svätého Michala archanjela (Nová Sedlica, dnes skanzen v Humennom, 1745) Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kalná Roztoka, 1750) Chrám svätého biskupa Mikuláša (Zboj, dnes skanzen v Bardejovských Kúpeľoch, 1775) Chrám svätého Juraja (Jalová, 1792)
Vodné nádrže	Starina
Vybrané vrchy Bukovských vrchov Zoznam vrcholov	Kremenec (1 221,0 m n. m.) Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.) Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) Hrúbky (1 186,4 m n. m.) Pľaša (1 162,8 m n. m.) Čelo (1 158,8 m n. m.) Kruhliak (1 100,6 m n. m.) Stinská (1 092,6 m n. m.) Čierťaž (1 071,0 m n. m.) Veľký Bukovec (1 011,9 m n. m.) Strop (1 011,2 m n. m.) Rypy (1 002,7 m n. m.) Šípková (995,0 m n. m.) Borsukov vrch (991,4 m n. m.) Černiny (929,4 m n. m.)
Sedlá Bukovských vrchov	Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.) Sedlo pod Čierťažou (905,0 m n. m.) Ruské sedlo (801,0 m n. m.)
Zoznamy	Zoznam vrcholov