Padova

	Padova
	mesto
	Erb
	Erb
Štát	Taliansko
Región	Benátsko
Provincia	Padova
Súradnice	45°25′S 11°52′V / 45,417°S 11,867°V
Rozloha	92 km² (9 200 ha)
Obyvateľstvo	212 989 (31. 12. 2009)
Hustota	2 315,1 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	35100
Tel. predvoľba	049
	Poloha mesta v rámci Talianska Poloha mesta v rámci Talianska
	Wikimedia Commons: Padua
	Webová stránka: comune.padova.it
	Geografický portál

O rovnomennej provincii pozri Padova (provincia).

Súradnice: 45°25′S 11°52′V / 45,417°S 11,867°V

Padova je mesto v severnom Taliansku na rieke Bacchiglione, v Benátsku. Je hlavným mestom provincie Padova. Leží 30 km západne od Benátok. Má okolo 212 500 obyvateľov.

Dejiny

Rímske Patavium bolo na začiatku cisárskej doby jedno z najbohatších miest, ale v roku 452 ho vyplienili Huni. V roku 1164, za vlády dynastie Hohenstaufovcov, získala Padova ako prvé severotalianske mesto nezávislosť od ríšskej moci. V roku 1318 sa dostalo pod vládu rodiny Carresiovcov a v roku 1405 si ho podmanili Benátky. Význam Padovy v stredoveku a v období renesancie spočíval hlavne v univerzite, ktorá bola založená v roku 1222 a ktorú v roku 1238 cisár Fridrich II. ešte rozšíril. V Padove žil i zomrel rímsky historik Titus Livius a začiatkom 13. storočia tu pôsobil svätý Anton Padovský.

Pamiatky

Najväčšou historickou pamiatkou je Basilica di Sant'Antonio da Padova, v ktorej je pochovaný svätý Anton Padovský. Mohutná stavba bola vybudovaná v 13. a 14. storočí ako pilierová bazilika. Je to fantastická zmiešanina románskych, gotických a byzantských štýlových tvarov s dvoma štíhlymi vežami, špicatou kužeľovou strechou nad krížením a siedmimi polguľovými kupolami, postavenými v roku 1424. Pred kostolom stojí i jazdecká socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril Donatello. Je to bronzový pamätník na počesť Erasma da Narni, ktorý bol v rokoch 1438 - 1441 veliteľom Benátskej republiky a ktorého pre neobyčajnú diplomatickú šikovnosť prezývali Gattamelata - Strakatá mačka.

V Padove sa nachádza ešte mnoho ďalších bazilík, kostolov a palácov. Okrem nich je významnou historickou pamiatkou aj múr, ktorým je obohnaná celá Padova. V meste možno nájsť aj viacero múzeí, divadiel a taktiež najväčšie talianske insektárium.

Osobnosti mesta

Titus Livius, (* 59 pred Kr. – † 17), rímsky historik
Anton Padovský, (* 1195 – † 1231), katolícky svätec
Marsilius z Padovy (* asi 1275 - † asi 1343), filozof, politický činiteľ, teológ, publicista, lekár, renesančný humanista
Mikuláš Kopernik (* 1473 – † 1543), poľsko-nemecký astronóm, filozof, humanista, kanonik a ekonóm; autor heliocentrizmu
Gerolamo Cardano (* 1501 – † 1576), matematik, filozof a astrológ
Andrea Palladio (* 1508 - † 1580), neskororenesančný architekt a teoretik architektúry
Andreas Vesalius (* 1514 – † 1564), flámsky lekár a anatóm
Jakub Zabarella, (* 1533 – † 1589), filozof a logik
Galileo Galilei (* 1564 – † 1642), filozof, fyzik, astronóm, matematik
Giovanni Battista Belzoni (* 1778 – † 1823), cestovateľ, inžinier a amatérsky archeológ
Arrigo Boito (* 1842 – 1918), spisovateľ, básnik, novinár a hudobný skladateľ
Tullio Levi-Civita (* 1873 - † 1941), matematik
Giorgio Abetti (* 1882 – † 1982), astronóm
Giuseppe Colombo (* 1920 – † 1984) matematik a vedec, pôsobiaci na miestnej univerzite

Slováci, ktorí tu pôsobili

Milan Stanislav Ďurica (* 1925) – rímskokatolícky kňaz, salezián, slovenský historik, univerzitný profesor.

Partnerské mestá

Galéria

Bazilika Santa Giustina
Kaplnka s relikviami, Basilica del Santo
Prato della Valle a Basilica del Santo
Kostol Chiesa degli Eremitani

Eliptický kanál na námestí Prato della Valle
Caffè Pedrocchi
Torre dell'Orologio
Bazilika svätého Antona

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Padova

Externé odkazy

Zdroj

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.