Paličkovaná čipka

Soľnobanská čipka – Žena

Soľnobanská čipka – Džbán

Paličkovaná čipka je ručnou prácou vytvorený textilný prvok, čipka ktorá sa tvorí z priadze na textilnom valci plnenom slamou alebo pilinami osadenom na drevenom podstavci. Ďalšími potrebami na zhotovenie paličkovanej čipky sú drevené paličky, na ktorých je navinutá priadza, nožničky, háčkovka, priesvitný papier a nehrdzavejúce špendlíky.

Pracovné potreby

Valec na paličkovanie je tvorený z jedného kruhu a obdĺžnika, niekde vytvorený z dvoch kruhov a jedného obdĺžnika alebo štvorca. Na plnenie sú používané piliny, otruby, slama, konope či piesok. Tieto sú plnené do silonky alebo pančuchy. Náplň valca sa ubíja a tvaruje sa valec, po dobrom naplnení valca sa zauzlí. Valec sa obalí látkou vo viacerých vrstvách a zošije sa, na boky sa prišijú kruhy. Na valec ušijeme obliečku, ktorú perieme v prípade zašpinenia. Valce na paličkovanie rozdeľujeme podľa krajín, regiónov Slovenska. Valec plnený pieskom má uprostred kameň na zaťaženie, lebo práca z 200 paličkami posúva ľahký valec nadol. Valec má tvar gule alebo skôr hlavy, čipka sa na ňom robí na konci valca, aby jedna strana bola užšia a druhá širšia, aby presne priliehala k čelu ženy. Valec sa plní na Liptove senom, otrubami alebo pieskom, uprostred valca je okruhliak na zaťaženie valca. Valec je obtiahnutý.

Podstavec je buď špeciálne urobený na valec, slúžiaci na polohovanie valca, prípadne aj pokladanie paličiek. Používajú sa aj sito, prútené koše, slamené košíky, misky, riečice…

Paličky sú špeciálne z dreva vystrúhané či vysústružené paličky o dĺžke 10 – 15 cm. Slúžia ako cievka s rukoväťou. S obľubou sa používa drevo ovocných stromov. V Čechách sú používané paličky s pláštikom, pre ochranu priadze pred ušpinením. Paličky majú rôzne tvary v závislosti od regiónu a rezbára, ale každá palička má tri základná časti a to hlavičku, krk a bruško. Na základné práce je treba asi 20 kusov týchto paličiek.

Priadza je najmä bavlnená niť rôznej kvality a hrúbky, ale aj ľanové nite. Pri modernej čipke sa používajú aj rozmanité materiály ako drôt, stužky, plech a iné.

Špendlíky najlepšie oceľové nehrdzavejúce a potreba je aj zopár väčších čalúnických špendlíkov.

Vzor kedysi sa používali predlohy (nákres, „furma“) na tvrdom kartóne, dnes sa používa často kancelársky papier či výkres. Vzor sa prekryje priesvytným materiálom aby sa zabránilo zafarbeniu čipky vzorom.

Tužidlo sa používalo na zachovanie tvaru čipky. V minulosti sa používal najmä škrob, v súčasnosti aj disperzné lepidlá zriedené vodou v pomere 1:1 až 1:5.

Ostatné pomôcky sú nožnice, háčkovacie háčiky, ploché štetce na tuženie s hrotom na druhom konci pre rovnanie priadze.

História čipkárstva

Na územie Slovenska sa paličkovaná čipka dostala v 16. storočí. V tom čase je pomerne rozvinutá. Predpokladom je, že história paličkovanej čipky siaha hlbšie do minulosti. Vplyv na rozvoj paličkovanej čipky má banícka kolonizácia na územie dnešného Slovenska v 16. a 17. storočí z Nemecka. S príchodom nemeckých baníkov aj s rodinami prichádza aj paličkovaná čipka.

Slovenská ľudová paličkovaná čipka

Vplyv na Slovenskú paličkovanú čipku majú národy, ktoré určitým spôsobom zasiahli do dejín Slovenska, napríklad vplyv českých, nemeckých, poľských, ruských, talianskych, belgických, španielskych, chorvátskych a dalmáckych čipiek. Porovnanie čipiek z týchto krajín so slovenskou, sú evidentné spoločné znaky, napr: v technike, farbe, ornamentoch… aj v pozmenených verziách.

Tradičná slovenská paličkovaná čipka s k nám dostala počas baníckej kolonizácie v 16.storočí. Tu sa rozvíjala a rozširovala. Postupne vzniklo na Slovensku 18 oblastí s charakteristickou regionálnou čipkou. Paličkovaná čipka sa delí podľa základnej techniky spracovania, podľa určenia alebo podľa regiónu pôvodu.

Galéria – Paličkovaná čipka, Medzinárodný folklórny festival MYJAVA 2017

Delenie čipiek

Podľa spôsobu zhotovenia

Pásiková čipka

• paličkuje sa na predkreslenom podklade
• používa sa 6 – 8 párov

Mnohopárová čipka

• používa sa veľký počet paličiek, niekedy až štyridsať párov
• paličkuje sa bez predkreslenia na vypichanej kosej sieti, ktorá má uhol 45°
• je vyplnená plátenkovou väzbou

Podľa určenia

Banícka čipka

bola určená pre bohaté meštianske rodiny. Je to najmä mnohopárová čipka. Najväčšie strediská čipkárskej výroby sú okolo banských miest, napr. Hodruša-Hámre, Kremnica Špania dolina, Soľná baňa a i. Ženy baníkov si privyrábali paličkovaním, robili na objednávku, preto práca je prispôsobená požiadavkám kupujúceho. Banícka čipka je redšia, prevažujú biele čipky neskôr hnedé.

Roľnícka čipka

sa rozvíja paralelne s baníckou. Je určená pre ľudový kroj. Čipka roľnícka je hustá, a používajú sa všetky škály farieb od klasickej bielej po čiernu, a farebné nite staršie farbené a bielené konopné, žihľavové, ľanové a neskôr aj bavlnené nite. Čipka sa používa väčšinou na spoje látok, napr. poľné obrusy, polky, rukávy košieľ…, ako ukončenie napr. na zásterách, konce rukávov košieľ a golierov, šatiek. Roľnícka čipka je ozdobou vo väčšine čepcov na dedinách, aj v tých, v ktorých ženy nevedia paličkovať. Dávajú si ich špeciálne robiť. Na východnom Slovensku každá musela mať čipkovaný čepiec, lebo by to bola hanba, a nemohla by sa ukázať na verejnosti. Hovoria, že jedna na nošenie, druhá na šveto a treca do hrobu. Ženy sa predbiehali, ktorá bude mať v kostole najkrajší čipkový čepiec. Liptovská čipka je regionálna čipka patriaca k roľníckym čipkám.

Druhy regionálnych čipiek

Novomestská čipka

• patrí k najstarším na Slovensku, datuje sa od polovice 18. storočia
• pásiková – okolie Bošáce, farebná, v strede plátenko s jedným párom kontrastnej nite, používal sa surový hodváb a neskôr bavlnená priadza

Piešťanská čipka

• koncom 19. storočia priniesli paličkári techniku z Krajného a tu sa ďalej vyvíjala
• mnohopárová – pôvodne biela, neskôr nahradená žltou, oranžovou a červenou
• nerobila sa na predaj, ale do krojov, preto je veľmi hustá

Hlbocká čipka

• bola pásiková, podobná bošáckej
• používalo sa konope, neskôr bavlna
• skladá sa z vedľa seba radených zúbkov, do stredu je vkladaná niť inej farby
• charakteristické sú hviezdičky z lístočkov, boli biele, modré a červené
• základná farba bola biela, používali sa na kútne plachty

Slovenskogrobská čipka

• pásiková – paličkovaná bez nákresu, orientácia len podľa vypichaných bodiek na okraji vzoru, charakteristické sú husie šľapy
• mnohopárová – menej obľúbená, používal sa surový hodváb, bavlna, kovové nite

Sereďská čipka

• mnohopárová – do hodvábnych, konopných a žihľavových priadzí sa vpletali farebné bavlnky a kovové nite, najobľúbenejšie boli zelené a modré
• pásiková – typická je hviezdička z ploštičiek

Šoporňanská čipka

• charakteristická je farebnosť
• mnohopárová – veľmi pevná, používal sa hrubý ľan, konope a vlna
• charakteristická hviezdička z ploštičiek

Jelšovská čipka

• okolie Nitry, veľmi pevne a husto pletená, väčšinou z bavlny
• mnohopárová – farebná, veľmi hustá, veľa lístočkov
• pásiková – biela s jedným alebo dvoma farebnými pásikmi

Topoľčianska čipka

• veľmi tenká a jednoduchá, málo vzorov
• mnohopárová – veľmi pestrofarebná, niekedy až 8 farieb

Krajnianska čipka

• priviezli ju obyvatelia Vamberku, osobitý vývoj od 80-tych rokov 19. storočia
• je vláčková, čisto biela
• paličkuje sa z veľmi tenkých nití na hustej sieti, aby držala tvar

Starohorská čipka

• najznámejšia slovenská čipkárska oblasť, paličkovalo sa na predaj
• mnohopárová – biela s farebnými bavlnkami, charakteristické sú zuby
• pásiková – obľúbená hlavne v 19.storočí, potom jej význam upadá

Špaňodolinská čipka

• v tejto oblasti rozvinuté už v 17.storočí
• bola vyrábaná na predaj, je len mnohopárová čipka
• používajú sa ľanové nite, do ktorých bola v minulosti vpletaná hrubá bavlna, dnes sa používajú farebné bavlnky (podľa farby kroja)

Novohradská čipka

• len mnohopárová čipka, používali nefarbené konopné a ľanové nite, neskôr bavlnu
• vpletajú sa farebné bavlnky vždy len jednej farby, buď žlté, oranžové, alebo červené
• paličkuje sa na podložke, bez nákresu a čipka sa zachytáva špendlíkmi len po okraji
• je veľmi hustá a vzory sú geometrické

Hontianska čipkaupraviť | upraviť zdroj

• mnohopárová, veľmi hustá
• používali sa konopné nite a do nich sa vpletala jemná bavlna
• najstaršie čipky čisto biele, paličkujú sa bez predlohy
• 20.storočie – začali sa používať farebné bavlnky

Liptovská čipkaupraviť | upraviť zdroj

• prvé zmienky na konci 18.storočia, je mnohopárová a veľmi hustá
• používali sa biele alebo prírodné (nebielené) ľanové, konopné a bavlnené nite
• čipka sa používala na čepce a bola okrúhla podľa tvaru hlavy

Spišská čipkaupraviť | upraviť zdroj

• v 17.storočí už veľmi rozšírená, má mestský charakter
• pásiková čipka s rastlinnými a sakrálnymi motívmi
• používali sa tenké nite, háčkovacia priadza alebo bavlnky
• biele alebo čierne s farebnými niťami

Gemerská čipkaupraviť | upraviť zdroj

• pásiková čipka, biela alebo prírodné farby
• hodvábne, ľanové a konopné nite, neskôr bavlna

Šarišská (Soľnobanská) čipkaupraviť | upraviť zdroj

• známa od 16.storočia, veľmi pestrá
• pásiková – staršia, charakteristická, používal sa hodváb, kovové nite, bavlnky
• základná bola biela, lístočky modré, červené, žlté a zelené

Novodobé delenie je určené najmä funkciou čipkyupraviť | upraviť zdroj

Odevná čipkaupraviť | upraviť zdroj

Interiérová čipkaupraviť | upraviť zdroj

Externé zdrojeupraviť | upraviť zdroj

• MARKOVÁ, Ema. Slovenské čipky. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1962. 276 s.
• GÉCIOVÁ-KOMOROVSKÁ, Veronika. Slovenská ľudová paličkovaná čipka. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1989. 191 s. ISBN 80-05001630.
• Tatranská, Ľubica, Ďurčeková,Mária. Paličkovaná čipka pre začiatočníkov. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave: 2015. 64 s. ISBN 978-80-565-1065-0
• 1
• 2
• 3
• 4