Pandaros (starogr. Πάνδαρος – Pandaros, lat. Pandarus) je v gréckej mytológii syn lykijského kráľa Lykaóna, spojenec Trójanov v trójskej vojne.^[1][2]

V Homérovom epose Iliada je Pandaros lykijský spojenec Trójanov v trójskej vojne. Vyniká ako dobrý lukostrelec, ale aj svojou až chorobnou ctižiadostivosťou.^[3] Práve pre túto jeho zápornú vlastnosť si ho vybrala bohyňa Aténa, aby jej pomohol porušiť prímerie medzi Trójanmi a Achájcami, ktoré obe strany uzavreli pred súbojom trójskeho princa Parida a spartského kráľa Menelaa. Prímerie mohlo ukončiť vojnu a to si bohyňa Aténa nepriala.^[4][2]

Pandarovi sľúbila veľkú slávu a odmenu, ak vystrelí šíp na Menelaa.^[4] Pandaros sa vidinou slávy ochotne nechal zlákať, ale tej sa nedočkal, prinajmenšom takej, akú od toho očakával. Ešte toho istého dňa ho za jeho zradný šíp zabil argejský kráľ Diomédes a po smrti sa dostal do prísloví ako mierokaz.^[2]