Partizánska Ľupča
obec
Evanjelický kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Vodný tok	Ľupčianka
Nadmorská výška	563 m n. m.
Súradnice	49°03′54″S 19°26′11″V / 49,0651°S 19,4365°V / 49.0651; 19.4365
Rozloha	92,4 km² (9 240 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 316 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	14,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1252
Starosta	Ladislav Balážec[3] (nezávislý)
PSČ	032 15
ŠÚJ	510904
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Partizánska Ľupča
Webová stránka: partizanskalupca.com
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Partizánska Ľupča (predtým Nemecká Ľupča) je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis

Obec sa nachádza na strednom Liptove, v juhozápadnej časti okresu Liptovský Mikuláš. Južné časti obce obklopujú výbežky Nízkych Tatier, do ktorých sa zarezáva Ľupčianska dolina, ktorou preteká Ľupčianka, končiaca severne od obce vo vodnej nádrži Bešeňová. Pod hrebeňom Nízkych Tatier sa v závere Ľupčianskej doliny nachádzajú osady Magurka a Železnô, ktoré sú cestou spojené s Liptovskou Osadou.

Dejiny

Partizánska Ľupča patrí medzi najstaršie sídla v Liptove, keď je spomínaná v listine Bela IV. z roku 1252^[4]. Obec patrila kláštoru premonštrátov v Turci a v druhej polovici 13. storočia obec osídľujú osadníci zo Saska. Tých do okolia lákali bohaté ložiská zlata a striebra a tak už v roku 1270 dostáva Ľupča mestské výsady, ktorými kráľ Štefan V. umožnil obyvateľom slobodnú voľbu richtára, právo loviť ryby, ryžovať drahé kovy, povolil konanie trhov a oslobodil od mýta v celom Uhorsku. Veľký rozvoj mestečka po príchode nemeckých kolonistov poznamenal jeho dejiny; od roku 1390 sa až do roku 1946 nazývalo Nemecká Ľupča (Deutsche Lipsche).

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Matúša, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia pred rokom 1281.^[5] Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Pôvodným patrocíniom kostola bolo sv. Stanislava. Gotickou úpravou prešiel v roku 1320, keby bola pristavaná severná loď. V druhej polovici 15. storočia bolo novozaklenuté presbytérium. Veža kostola bola pristavaná v rokoch 1550-1554. V rokoch 1620-1630, kedy bol kostol evanjelický, sa uskutočnila renesančná úprava interiéru, ktorý bol nanovo zaklenutý. Na konci 17. storočia, kedy prevzali kostol opäť katolíci, bolo zmenené patrocínium na sv. Matúša. V 18. storočí došlo k barokovej úprave interiéru. Zo stredovekých detailov sa dochoval románsko-gotický južný ústupkový portál, gotické presbytérium s klenbou a oknami s kružbou a neskorogotický portál veže. Súčasťou zariadenia kostola bol aj gotický oltár sv. Stanislava z roku 1459, ktorý je dnes súčasťou zbierok SNG. K zariadeniu kostola patrí epitaf Ursuly Sparndienst z roku 1585 a mortuárium Žofie Guothovej Malatinskej z roku 1719.^[6] V interiéri sa nachádza výmaľba od J. B. Klemensa z roku 1855. Fasáda kostola je členená opornými piliermi, okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Mohutná stredoveká veža má v podstrešnej časti dvojetážovú drevenú ochodzu. Spodná je nesená kamennými krakorcami. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.

• 

  Kostol sv. Matúša

• 

• Rímskokatolícky kostol Panny Márie Bolestnej, cintorínsky kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z prelomu 13. a 14. storočia. Ide o pôvodný farský kostol Ľupče využívaný do roku 1479, kedy prestal kapacitne vyhovovať. V 17. storočí prešiel úpravami, bol fortifikovaný a doplnený o renesančnú predsieň. V 18. storočí bol barokovo upravený. Interiér je zaklenutý lunetovou rebrovou klenbou v presbetériu a pruskou klenbou v lodi. Zo stredovekých detailov sa dochoval portál kostola, vstup do sakristie a polkruhovo ukončená sedília vo svätyni.^[7] Hlavný oltár je neogotický z obdobia okolo roku 1850 od V. Merklasa. Oltárny obraz Pieta je od T. Kolbaya, bočné sochy sv. Petra a Jána sú dielom A. Springera. Bočný oltár nesie obraz Zvestovanie Panne Márii od P. M. Bohúňa z roku 1861.^[8] V sakristii je umiestnený fragment gotického krídlového oltára s postavami svätcov. Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Zo strechy vyrastá ihlancovo ukončená veža.

• Evanjelický kostol, trojloďová neoklasicistická stavba so segentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1887. Stojí na mieste staršieho tolerančného kostola z roku 1783. Autorom projektu kostola je staviteľ Blažej Bulla z Turčianskeho sv. Martina. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu empora nesená liatinovými stĺpmi. Oltár pochádza z doby výstavby kostola, ide o neoklasicistickú stĺpovú architektúru s obrazom Ukrižovanie od P. M. Bohúňa.^[9] Fasáda je členená výraznými pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými suprafenestrami. Veža vyrastajúca z hmoty kostola je štvorhranná, v najvyššej časti osemuholníková. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.

• Radový sieňový meštiansky dom, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z prvej polovice 17. storočia.^[10] Fasáde domu dominuje murovaná ochodza na úrovni prvého poschodia nesená dekoratívnymi krakorcami s motívom ruže. Okná majú jednoduché šambrány.

• 

  Kostol Sedembolestnej Panny Márie

• 
• 

  Evanjelický kostol

• 
• 

  Renesančný meštiansky dom

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Partizánska Ľupča

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce