Pavúky
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie bezhryzadlovce (Amandibulata) Podkmeň (subphylum) klepietkavce (Chelicerata) Trieda (classis) pavúkovce (Arachnida) Rad (ordo) pavúky (Araneae)
Vedecký názov
Araneae Clerck, 1757
Synonymá
Araneida
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Pavúky (lat. Araneae) sú rad pavúkovcov. Je to najväčší, no aj pomerne najlepšie preskúmaný rad triedy pavúkovcov – počet popísaných druhov podľa najnovších údajov (Platnick, 2005) dosahuje 40 000. Vo faune Slovenska ich zastupuje asi 1 000 druhov.

Telo pavúkov sa skladá iba z dvoch častí – z hlavohrude a bruška, ktoré nemá ani náznak segmentácie (výnimkou sú primitívne tropické pavúky z podradu Liphistiomorpha). Bruško je pripojené k hlavohrudi tenkou stopkou. Na spodnej strane má 1 alebo zriedka 2 páry štrbinovitých otvorov do pľúcnych dutiniek, kúsok pred nimi je pohlavný vývod, ktorý je u väčšiny samíc súčasťou zložito skulptúrovanej platničky (epigyna). Obyčajne na konci bruška sú snovacie bradavky, ktoré sú vlastne premenené bruškové končatiny. Vo vnútri bruška sú často objemné pavučinové žľazy. U niektorých pavúkov je vyvinuté aj doplnkové snovacie ústrojenstvo (cribellum), ktoré vyzerá i pracuje ako miniatúrne sitko. Pavúk cez drobné otvory vypúšťa pavučinu a vyčesáva ju zvláštnym otŕnením zadných tibií (calamistrum), ktoré pripomína hrebienok.

V hlavovej časti hlavohrude sú vačkové oči, najčastejšie 4 páry (väčšina Entelegynae), niekedy 3 páry (Haplogynae), len veľmi vzácne 2 páry (Tetrablemma spp.) alebo dokonca len 1 pár (Nops spp.), tieto výnimky však žijú len v trópoch. Chelicery sú jednovetvové a pracujú na princípe zatváracieho noža. Apikálny článok chelicery pripomína ostrý pazúr alebo jedový zub hada – vnútri má kanálik, ktorým je pri zahryznutí do tela koristi vstreknutý jed, ale i tráviace enzýmy; trávenie pavúkov je teda mimotelové (extrasomatické). Druhým párom hlavových končatín sú pedipalpy. U samíc vyzerajú ako krátke nohy, no u samcov sú premenené na zvláštny párový kopulačný orgán (bulbus), ktorého stavba môže byť veľmi zložitá. Najdôležitejšou časťou bulbu je dutý útvar – embolus, ktorý je vlastne zásobným vačkom na spermie. Okolo neho je zložitý systém líšt a výrastkov (apofýzy), ktoré pri kopulácii zapadajú do chitinóznych rýh a otvorov na epigyne samice, podobne ako kľúč do zámku. Vývod gonád má však aj samec na brušku, preto musí pred kopuláciou naplniť dutú časť bulbu spermiami – uskutoňuje sa to pomocou zvláštnej malej pavučinky. Po kopulácii sa niekedy vyskytuje kanibalizmus – samica usmrtí a vysaje samca. Tento jav však vôbec nie je taký bežný, ako sa traduje medzi ľuďmi. Samice kladú vajíčka do kokónu z husto tkanej pavučiny. Pavúky dýchajú pľúcnymi dutinkami a jednoduchými vzdušnicami. Vylučovacím orgánom sú Malphigiho trubice, koxálne nefrídie fungujú len u mláďat, u dospelých sú rudimentálne.

rad: pavúky (Araneae)

• podrad: Liphistiomorpha
• podrad: štvorpľúcne (Theraphosomoropha)
• podrad: dvojpľúcne (Araneomorpha)

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o pavúk
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavúky (rad)
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pavúky (rad)

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.