Peter Jaroš
slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista
Peter Jaroš (vpravo) s Vladimírom Mináčom v roku 1977
Osobné informácie
Narodenie	22.01.194022. január 1940 (85 rokov)
	Hybe, Slovenská republika
Alma mater	FiF UK
Manželka	Zuzana Jarošová, rod. Kristová (1980 – )[1][2]
Deti	Juraj, Kristína[1]
Literárny portál  Filmový portál  Biografický portál

Peter Jaroš (* 22. január 1940, Hybe) je slovenský prozaik, dramatik a filmový a televízny scenárista.

Narodil sa ako prvorodený syn v robotníckej rodine (otec murár, matka, domáca pani, veľmi rozhľadená) a vzdelanie získaval na Základnej škole v Hybiach, na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku a neskôr i v Bratislave, kde študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina a ruština. Po ukončení štúdia bol veľmi krátky čas redaktorom vydavateľstva Mladé letá, následne bol redaktorom týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval až do roku 1971 v literárnej redakcii Československého rozhlasu. V rokoch 1972 – 1977 pracoval ako scenárista, v rokoch 1977 – 1980 ako ústredný dramaturg a vedúci tvorivej skupiny v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom NR SR a tiež korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie Who is who. V rokoch 1994 – 1995 bol umeleckým riaditeľom producentskej spoločnosti Royal film. Počas rokov 1995 – 1999 pracoval v Národnom literárnom centre. Je spolumajiteľom a artdirectorom súkromnej filmovej a televíznej spoločnosti Trigonproduction. Od roku 1999 pracoval v Národnom osvetovom centre na úseku odborného poradenstva pre začínajúcich autorov a ako porotca v literárnych súťažiach.

V súčasnosti sa venuje literárnej tvorbe. Je čestným predsedom SSS, predsedom edičnej rady Vydavateľstva SSS, predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského (od roku 2023 ho nahradil Lukáš Perný). Od roku 1990 je členom Slovenského filmového zväzu, členom Klubu nezávislých spisovateľov, Slovenského centra PEN a členom redakčnej rady časopisu Slovenské pohľady na literatúru a umenie. Žije v Bratislave.^[3] Matica slovenská mu dala v roku 2025 Mimoriadnu Cenu Matice slovenskej za za prínos pre matičné hnutie, slovenskú kultúru, filmovú kultúru a literatúru.^[4] Cenu inicioval jeho nástupca v pozícii predsedu Spoločnosti Ladislava Novomeského.^[5]

Svoje literárne diela začal uverejňovať už počas stredoškolských štúdií v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Spočiatku písal poéziu i prózu, no napokon sa sústredil len na písanie prózy a na filmové a televízne scenáre. Vo svojich dielach sa sústreďuje najmä na bežný život, jeho drobné detaily a fakty, cez ktoré prechádza ku vzťahom (láska, priateľstvo), no tiež k otázkam a problémom života a smrti. Jeho diela sa vyznačujú tiež sklonom k sentimentalizmu, groteske a sarkastickým postojom k ustáleným hodnotám a vzťahom, sú ovplyvnené existencializmom a antirománmi.

• 1998: Cena Lea Danihelsa^[3]
• 2000: Rad Ľudovíta Štúra II. triedy^[6]
• 2009: Cena ministra kultúry SR za literatúru^[3]
• 2012: Čestný občan obce Hybe^[3]
• 2014: Cena Spolku slovenských spisovateľov (SSS) za celoživotné dielo^[7]
• 2025: Mimoriadna Cena Matice slovenskej za prínos pre matičné hnutie, slovenskú kultúru, filmovú kultúru a literatúru^[5][8]

• 1963 – Popoludnie na terase, novela
• 1964 – Urob mi more, novela
• 1965 – Zdesenie, román
• 1966 – Váhy, dvojdielny román
• 1967 – Putovanie k nehybnosti, dve prózy
• 1967 – Menuet, kniha poviedok
• 1969 – Návrat so sochou, zbierka próz
• 1970 – Krvaviny, zbierka próz
• 1971 – Až dobehneš psa
• 1971 – Pýr
• 1972 – Orechy, výber próz z dedinského prostredia
• 1973 – Trojúsmevový miláčik, román
• 1974 – Pradeno, poviedky
• 1979 – Telo v herbári, zbierka poviedok a noviel
• 1979 – Tisícročná včela, generačný román
• 1982 – Parádny výlet, zbierka próz
• 1984 – Nemé ucho, hluché oko, román; voľné pokračovanie románu Tisícročná včela
• 1988 – Lásky hmat, sociálny román
• 1990 – Psy sa ženia, román
• 1990 – Rosa, výber z poviedok
• 1991 – Milodar slučka, román
• 1991 – Biela pani, mŕtvy pán
• 1996 – Grimasy, zbierka poviedok
• 2000 – Loď lásky alias kronika dobrých nádejí
• 2003 – Váhy. Putovanie k nehybnosti, reedícia dvoch románov z rokov 1966 a 1967
• 2005 – Horúce (S)nehy alias neviditeľná milenka
• 2007 – Kárový horník alias Modrý jazdec
• 2008 – Samochod srdca
• 2010 – Kvet na šachovnici
• 2011 – Rosa, kam len oko dovidí (profilový výber poviedok 1972 – 1996)
• 2013 – Vikomt sa vracia z flámu
• 2021 – Pasca

• 1971 – Až dobehneš psa, kniha spomienok na rané detstvo

• 1968 – Splynutie, rozhlasová hra
• 1969 – Kráľovstvo Chimenéza, rozhlasová hra
• 1971 – Skrývačka, rozhlasová hra
• 1973 – Omyl, rozhlasová hra
• 1974 – Hlboko v zeleni, rozhlasová hra
• 1974 – Červený spln, rozhlasová hra

• 1973 – Deň slnovratu
• 1974 – Tetované časom, filmový scenár
• 1975 – Studené podnebie, scenár k televíznemu filmu
• 1976 – Pacho, hybský zbojník, filmový scenár
• 1978 – Sneh pod nohami, filmový scenár
• 1983 – Tisícročná včela, filmový scenár
• 1993 – Jánošík
• 1995 – Lady Dracula alias Báthory story

• ČERVEŇÁK, Andrej. Život a dielo Petra Jaroša : [materiály z vedeckého seminára ..., ktorý sa konal 29. júna 2000 na pôde Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]. Bratislava : [Univerzita Konštantína Filozofa], 2000. 176 s. ISBN 80-8050-363-X.
• TIMURA, Viktor. Peter Jaroš. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 1999. 127 s. ISBN 80-88878-58-6.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Jaroš

• Peter Jaroš na stránkach Slovenského literárneho centra