Pevnosť St. Angelo (maltsky Forti Sant'Anġlu alebo Fortizza Sant'Anġlu) je bastiónová pevnosť na kopci mesta Birgu na ostrove Malta. Kľúčovú úlohu spoločne s pevnosťou St. Elmo a pevnosťou St. Michael zohrala počas Veľkého obliehania Malty v roku 1565.^[1]

Prvá písomná zmienka o pevnosti Castrum Maris (v preklade Hrad pri mori) sa objavuje v 40. rokoch 13. storočia. Ďalšia zmienka o hrade je z druhej polovice 13. storočia, keď posádku pevnosti tvorilo 150 mužov s niekoľkými zbraňami. V roku 1274 mala už dve kaplnky, ktoré sú tam dodnes.

Po príchode na Maltu v roku 1530 ju Johaniti premenovali na Pevnosť St. Angelo a urobili z nej svoje sídlo. Rytieri budovu značne zmenili a postavili sériu delostreleckých platforiem, ktoré znamenali zavedenie bastiónového obranného systému na ostrove.^[1]

V roku 1689 vojenský inžinier Carlos Grunenbergh premenil pevnosť na impozantné pobrežné dielo, ktoré zahŕňalo štyri delové plošiny, v ktorých bolo možné umiestniť približne päťdesiat kanónov. Pevnosť ako celý ostrov patrili Maltézskemu rádu od roku 1530 až do obsadenia ostrova Napoleonom Bonaparte v roku 1798. V roku 1906 tu Stredomorská flotila kráľovského námorníctva umiestnila veliteľské centrum, pevnosť ako pobrežná základňa bola v roku 1912 premenovaná na HMS Egmont a v roku 1933 na HMS St. Angelo.^[2]

Parlament Maltskej republiky 13. marca 2001 ratifikoval dohodu z roku 1998 medzi maltskou vládou a Zvrchovaným vojenským Maltézskym rádom, podľa ktorej bude Rád využívať časť Pevnosti St. Angelo na obdobie 99 rokov ako svoje exteritoriálne územie.^[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pevnosť St. Angelo