Pi (čínsky: 璧; pchin-jin: bi) je typ čínskeho artefaktu kruhovitého tvaru vytvoreného z čínskeho nefritu. Najstaršie pi pochádzajú z neolitu z 5. tisícročia pred Kr.,^[1][2] neskôr boli tvorené neolitickou kultúrou Liang-ču (3400 – 2250 pred Kr.)^[3], neskoršie pi pochádzajú najmä z dynastií Šang, Čou a Chan. Neskôr sa pi začali používať aj v dynastiách Ming a Čching.^[2] Vyrábané boli aj zo skla.

Popis

Pi je plochý nefritový disk s kruhovým otvorom v strede. Pi z obdobia neolitu sú nezdobené, zatiaľ čo pi pochádzajúce z neskorších období, napríklad z dynastie Čou, sú na povrchu zdobené (najmä šesťuholníkový vzor), motívmi zobrazujúcimi božstvá predstavujúce alebo spojenými s oblohou ako aj vlastnosti sily, ktorú chce nositeľ vyvolať, alebo stelesniť.

Ako prácne vyrobené predmety, pi svedčia o koncentrácii moci a materiálov v rukách elity.^[3]

Význam

Neskoršie tradície spájajú pi s nebom a cchung so zemou. Disky pi sa opakovane objavujú zobrazené s nebeským alebo zemských motívom čo naznačuje, že kruhový tvar má symbolický význam.

Funkcia

Od tých najstarších čias boli pi pochovávané s mŕtvymi ako symbol nebies alebo Slnka,^[2] ktorý ich mal pomôcť dostať sa do posmrtného sveta alebo "neba" a s cchungom, ktorý telo mŕtveho spájal so zemou.^[3] Slávnostne ich ukladali na telo do hrobov osôb vysokého spoločenského postavenia. V neolitických pohrebiskách sa pokladali na alebo blízko žalúdka, brucha a hrudníka.^[3]

Nefrit, podobne ako pi, sa v čínskej histórii používal ako dôležitý symbol hodnosti a na označenie jednotlivca morálnej kvality. Používal sa pri náboženských obradoch a iných úkonoch, pi ako obradný predmet symbolizoval hodnosť cisára, kráľa, vojvodu, markíza, vikomta a baróna so štyrmi rôznymi kuej a dvoma rôznymi diskami pi.

Počas vojen v dynastii Čou (asi 1046 - 256 pred Kr.) boli pi disky patriace vodcom porazených síl odovzdané víťazovi na znak podriadenosti.

Nefritové disky boli nájdené položené na mŕtvolách v hroboch kultúry Chung-šan (cca. 3800 - 2000 pred Kr.).^[1]

Veľkolepé pohreby pre elitu neboli pre dynastie Šang a Čou nezvyčajné. Z hrobov elity bolo vykopaných množstvo predmetov.^[4] V jednom hrobe bolo nájdených 33 cchung a 25 pi.^[1][4]

Vedci si nie sú istý ich presným použitím ani významom.^[5]

Cisár Čchien-lung a pi

V roku 1790 dal cisár Čchien-lung z dynastie Čching na starodávne pi vyryť posolstvo. Na disk napísal aj deň a rok. Cisár Čchien-lung predpokladal, že pi je stojan na misku a tak našiel misku a vyryl do nej správy, ktoré sa zhodovali s tými na disku. Tento disk bol tiež použitý pri pohrebe cisára Čchien-lunga a pri pohreboch iných vysoko postavených ľudí. Toto pi sa teraz nachádza v zbierke Britského múzea.^[6]

Vplyv

Dizajn zadnej strany medailí na Letných olympijských hrách 2008 v Pekingu v Číne je založený na pi diskoch.^[7]

Obrázky

• 
  Nefritový disk pi, kultúra Liang-ču, juhovýchodná Čína, približne 2500 pred Kr., Victoria and Albert Museum
• 
  Nefritové pi, Shaanxi History Museum, Xi'an
• 
  Neolitické nefritové pi
• 
  Pi s dračím dizajnom, západná dynastia Chan, 4. - 2. storočie pred Kr.
• 
  Dekorovaný disk pi
• 
  Hrob kultúry Liang-ču s viacerými cchung a pi

Referencie

Pozri aj

• Jadeit
• Cchung
• Rai (peniaze)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pi (nefrit)

Externé odkazy

• A History of the World - Object: Ancient Jade Bi, around 3,000 years-old, inscribed with a poem by its later owner, the Chinese Qianlong Emperor". BBC and British Museum. 22 September 2008. Retrieved 17 June 2010.
• https://asia.si.edu/search/?edan_q=bi
• Video od Smarthistory o cchung (anglicky)
• https://www.metmuseum.org/art/collection/search/49371

Zdroj

Umelecký portál Historický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bi (jade) na anglickej Wikipédii.