Plemeno je umelo vytvorenou taxonomickou jednotkou v rámci potrieb zootechniky a plemenárskej práce. Vzniklo vzhľadom na veľkú variabilitu hospodárskych zvierat v rámci druhu. Plemená hospodárskych zvierat vznikli na základe cieleného výberu človekom pri reprodukcii z primitívnych divých predkov alebo plemien. Novšie plemená vznikli kombinačným krížením už existujúcich plemien.

Definícia plemena

V histórii zootechniky sa vytvorilo mnoho definícií plemena. Vo všeobecnosti môžeme plemeno charakterizovať nasledovne (Kliment a kol, 1985):

• rovnaký pôvod všetkých jedincov tvoriacich populáciu plemena
• rovnaké morfologické a fyziologické vlastnosti, ktoré charakterizujú smer hospodárskeho využitia plemena a kvalitu a kvantitu jeho produkcie
• podobná schopnosť jedincov plemena prispôsobiť sa určitým podmienkam výživy, podnebia a technike chovu a reakcia na tieto podmienky vo forme určitej produkcie
• schopnosť ustáleného prenosu morfologických a fyziologických vlastností na potomstvo
• dostatočná veľkosť populácie plemena na vzájomné párenie

Hodnotenie plemena

Stupeň zošľachtenia plemena je hodnotený jednak vysokou úžitkovosťou a jednak vysokou vyrovnanosťou populácie.

Úžitkovosť plemien sa hodnotí podľa smeru využitia a podľa druhu hospodárskeho zvieraťa. Nasledovný prehľad stručne charakterizuje hodnotenie úžitkovosti jednotlivých hospodárskych zvierat, podrobnejšie sa touto problematikou zaoberá špeciálna zootechnika jednotlivých druhov rozpracovaná na stránkach daného druhu hospodárskych zvierat.

V chove hovädzieho dobytka sa hodnotí hlavne:

• dojnosť (produkcia mlieka) dojnice za normovanú a celkovú laktáciu
• percento obsahu tuku a bielkovín v mlieku za normovanú a celkovú laktáciu a celková produkcia tuku a bielkovín v kg za tieto laktácie
• plodnosť plemeníc
• dojiteľnosť (funkčné a tvarové vlastnosti vemena kráv)
• hmotnosť kráv a iné

V chove ošípaných sa hodnotí hlavne:

• plodnosť (počet prasiat vo vrhu)
• odstav (počet odstavených prasiat od prasnice za rok)
• mliekovosť prasnece
• pohlavie prasiat a počet ceckov
• intenzita rastu
• výška slaniny a hrúbka najdlhšieho chrbtového svalu
• priemerné denné prírastky prasiat vo výkrme
• kvalita mäsa a iné

V chove oviec a kôz sa hodnotia nasledovné ukazovatele úžitkovosti:

• striž a kvalita vlny oviec
• plodnosť oviec a kôz
• intenzita rastu oviec a kôz
• dojnosť oviec a kôz
• percento obsahu tuku a bielkovín v mlieku

Vyrovnanosť plemien je zárukou pre chovateľa pre získavanie kvalitného potomstva a kvalitnej a vysokej úžitkovosti. Za vyrovnané plemeno (homogénne) sa považuje populácia celého plemena vtedy, ak sa plemenné vlastnosti všetkých zvierat vyskytujú na rovnakom stupni.

Základné triedenia plemien

• podľa pôvodu
• podľa stupňa zošľachtenia: primitívne, prechodné a krajové, zošľachtené
• podľa úžitkového zamerania: špecializované, kombinované
• podľa geografického rozšírenia: nížinné, horské, stepné

Primitívne plemená vznikli prírodným výberom, od predkov sa len málo odlišujú, majú malú ale všestrannú úžitkovosť, sú odolné voči chorobám a horším chovateľským podmienkam a sú dlhovekejšie

Prechodné plemená vznikli z primitívnych plemien v dôsledku plemenárskej práce, majú lepšiu úžitkovosť. Patria sem hlavne krajové plemená rozšírené v určitej geografickej oblasti, často je to štát, alebo oblasť štátu. Majú rôzne stupne zošľachtenia podľa intenzity plemenárskej práce. Tieto plemená našli uplatnenie hlavne tam, kde sa neaklimatizovali vysokošľachtené kultúrne plemená.

Zošľachtené plemená sa vyznačujú vysokým stupňom zošľachtenia prísnym plemenným výberom na fyziologické vlastnosti, dosahujú vysokú úroveň úžitkovosti a exteriér nehrá takú dôležitú rolu.

Špecializované plemená sú vyšľachtené na jednostrannú úžitkovosť, sú náročné na veľmi dobré chovateľské podmienky, často sa vyskytujú u nich znaky prešľachtenia ako horšia konštitúcia, náchylnosť na choroby a pod. Rozširujú sa hlavne v oblastiach s vysokou kultúrou a hustotou obyvateľstva. Často sa využívajú na zošľachtenie krajových plemien za účelom zlepšenia úžitkových vlastností.

Kombinované plemená sú vyšľachtené na dve, menej často na viac produkčných vlastností, majú menšiu úžitkovosť ako špecializované plemená, ale sú odolnejšie, majú lepšiu konštitúciu, sú vhodné na tvorbu nových plemien. Pri označovaní úžitkových smerov posledné slovo označuje hlavný smer využitia, napr. mäsovomliekové plemeno je šľachtené primárne sa mliekovú produkciu s dobrou mäsovou úžitkovosťou.

Nižšie taxonomické jednotky v rámci plemena

Vzhľadom na špecifiká plemenárskej práce pri zošľachťovaní plemien je potrebné rozlišovať aj menšie skupiny zvierat vytvorené selekciou v rámci plemena. Tieto taxonomické jednotky nie sú stálimi populáciami, pretrvávajú niekoľko generácií a potom buď zaniknú alebo z nich vznikne nové plemeno.

Populácia je skupina vzájomne sa páriacich jedincov, ktoré sa vyznačujú rovnakým genofondom (dedičným založením). Nazýva sa aj uzavretá populácia, ktorá je zvyčajne priestorovo izolovaná po niekoľko generácií po sebe.

Ráz je skupina zvierat jedného plemena, ktorá sa svojimi vlastnosťami odlíšila od vlastností celého plemena vplyvom chovateľských podmienok alebo špecifických požiadaviek človeka na zvieratá.

Línia je populácia zvierat toho istého plemena, v porovnaní s plemenom je početne menšia, ale schopná samostatnej reprodukcie, ktorá sa vyskytuje určitými vlastnosťami a znakmi. Plemenná línia je skupina zvierat rozličného stupňa príbuznosti, ktorá sa vyznačuje dedičnou ustálenosťou žiadúcich znakov a trvá 4 - 5 generácií. Genealogická línia je línia odvodená od jedného predka - plemenníka. Syntetická línia vzniká krížením jedincov rozličných populácií. Inbredná línia je skupina jedincov zámerne vyšľachtených príbuzenskou plemenitbou.

Rodina je skupina geneticky vzájomne príbuzných jedincov pochádzajúcich od jedného spoločného predka, obyčajne od samice.

Zdroje a literatúra

• Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985

Pozri aj

• Národné plemená Slovenska