Policajný zbor

Znak Policajného zboru
Základné informácie
Adresa Prezídia PZ	Račianska 1514/45, 812 72 Bratislava
Policajný prezident	plk. Štefan Hamran
Počet zamestnancov	21 000[1]
Web	minv.sk/?policia

Služobné vozidlo Nissan X-Trail (Kremnica)

Hliadka poriečneho oddelenia Policajného zboru na Dunaji

Príslušníci jazdeckého oddielu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave

Policajný zbor^[2] (od 1. marca 1991 do 1. septembra 1993 názov Policajný zbor Slovenskej republiky^[3]) je ozbrojený bezpečnostný zbor (pozri polícia) Slovenskej republiky^{[pozn 1]}, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti a boja proti zločinnosti. Vznikol transformáciou Verejnej bezpečnosti ako zložky Zboru národnej bezpečnosti na území Slovenska na základe zákonného opatrenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 57/1991 Zb. z 25. januára 1991 o zriadení Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom po rozdelení Česko-Slovenska boli jeho kompetencie nanovo upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. zo 6. júla 1993 o Policajnom zbore, ktorý – po mnohých novelizáciách – platí do súčasnosti.

Súčasným prezidentom Policajného zboru je od 1. apríla 2022 plk. Štefan Hamran.^[4]

Úlohy Policajného zboru

Policajný zbor chráni život a bezpečnosť osôb a majetok, zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta republiky a ďalších osôb určených vládou, bezpečnosť osôb, ktorým sa pri ich pobyte na území Slovenska poskytuje osobná ochrana podľa medzinárodných zmlúv, a ochranu určených objektov, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií, vykonáva vyšetrovanie a vyhľadávanie o trestných činoch, vedie boj proti terorizmu, zabezpečuje ochranu štátnych hraníc, zabezpečuje ochranu objektov osobitného významu, spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, a ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie, dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky objasňuje a prejednáva, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, plní úlohy štátnej správy a iné úlohy ak tak ustanovujú osobitné predpisy a plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom.^[5]

Vedenie Policajného zboru

Súčasným dočasným prezidentom Policajného zboru je od 20. septembra 2021 plk. Štefan Hamran.^[4] 11. januára 2022 si Štefan Hamran vybral nového prvého viceprezidenta: stal sa ním doterajší poverený šéf NAKA Branko Kišš. Druhým policajným prezidentom sa stal Damián Imre z Lynx Commanda, špeciálneho protiteroristického útvaru ( Útvar osobitného určenia ).^[6]

Bývalí prezidenti Policajného zboru

Hamranov predchodca, Peter Kovařík sa dočasným prezidentom stal 1. septembra 2020.^[7][8] Nahradil Milana Lučanského, ktorý odišiel k 31. augustu 2020^[7][8], Lučanský vo funkcii pôsobil od roku 2018.^[9] 28. septembra 2020 minister vnútra Roman Mikulec vypísal výberové konanie na miesto prezidenta.^[10] 9. decembra 2020 Ministerstvo vnútra zverejnilo, že o funkciu prezidenta mali záujem 4 kandidáti, ale dvaja z nich nevyhoveli podmienkam. Do ďalšieho kola postupúpili Peter Kovařík a veliteľ Útvaru osobitného určenia Štefan Hamran.^[11]

Bývalý prezident Tibor Gašpar plánoval reformu špecializovaných útvarov, ktorá mala znížiť duplicitu niektorých funkcií. Chcel vymeniť technické zabezpečenie PZ. Minister vnútra Robert Kaliňák "plánuje, že polícia čo najviac zbaví občanov tzv. dennej kriminality - vykrádania bytov, chát a motorových vozidiel. Okrem toho chcú viacerými prostriedkami zvýšiť autoritu niektorých priestupkov v občianskom spolunažívaní, najmä na východnom Slovensku."^[12] Tibor Gašpar sa s predsedom vlády Petrom Pellegrinim dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta.^[13] Vo svojej funkcii mal teda byť 2207 dní, čím sa stane najdlhšie slúžiacim prezidentom zboru.^{[chýba zdroj}

Zoznam bývalých prezidentov Policajného zboru

• plk. František Krajča, policajný prezident od 18.8.1992 do 16.3.1994^[14], bol teda vo funkcii 575 dní
• gen. Štefan Lastovka (od 16. marca 1994 do 3. januára 1995, 293 dní)
• plk. Jozef Holdoš (od 3. januára 1995 do 1. júla 1997, 910 dní)
• plk. Peter Nemec (od 1. júla 1997 do 2. novembra 1998, 489 dní)
• gen. Ján Pipta (od 3. novembra 1998 do 31. mája 2001, 940 dní)
• plk. Pavel Zajac (od 1. júna 2001 do 29. októbra 2002, 515 dní)
• plk. Anton Kulich (od 30. októbra 2002 do 7. augusta 2006, 1377 dní)
• gen. Ján Packa (od 8. augusta 2006 do 17. júla 2010, 1439 dní)
• plk. Jaroslav Spišiak (od 19. júla 2010 do 15. mája 2012, 666 dní) ^[15] Prvým viceprezidentom bol plk. JUDr. Ján Vaľo.
• gen. Tibor Gašpar (od 15. mája 2012^[12] do 31. mája 2018, 2207 dní)
• gen. Milan Lučanský (od 1. júna 2018^[16] do 31. augusta 2020, 822 dní)^[7][8]
• plk. Peter Kovařík (dočasne od 1. septembra 2020^[17] do 27. januára, tralo od 28. januára^[18] do 31. augusta 2021^[19], 365 dni)
• plk. Štefan Hamran (dočasne od 20. septembra 2021 do 31.3.2022, 193 dní; trvalo od 1. apríla 2022 - súčasnosť)

Služobný pomer

Služobná prísaha

Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: ^[20]

„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“

Hodnosti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Policajná hodnosť

Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovené sú nasledujúce hodnosti: ^[21]

Činnosť Policajného zboru

Medzinárodná policajná spolupráca

Ústredným pracoviskom Policajného zboru pre medzinárodnú policajnú spoluprácu je úrad medzinárodnej policajnej spolupráce. Úrad je členený na národnú ústredňu Interpol, národnú ústredňu Europol, národnú ústredňu Sirene, oddelenie policajných pridelencov a mierových misií a oddelenie národný Schengenský informačný systém.^[22]

Výzbroj

Zložky Policajného zboru používajú pri plnení úloh zbrane rôznych typov. Štandardnou zbraňou policajtov je pištoľ CZ 82. Medzi štandardnú výzbroj patrí tiež brokovnica Winchester Defender 1300, samopal Samopal vzor 61 a útočná puška Samopal vzor 58V. Zásahové jednotky a špeciálne útvary používajú moderné zbrane rôzneho typu.

V apríli 2016 došlo k prezbrojeniu polície SR, keďže pištole CZ 82 neboli postačujúce. Príslušníci boli následne prezbrojení pištoľami Glock 17 štvrtej generácie a pištoľami ČZ P 09 Duty v kategórii štandard, ČZ P 07 v kategórii kompakt a ČZ 75 v kategórii subkompakt. Útočne pušky Samopal vzor 58 boli vo veľkej miere obmenené samopalmi B&T APC9, ktoré používajú jednotné strelivo s pištoľami Glock 17.

Prehľad výzbroje

Zbraň	Krajina pôvodu	Typ	Používateľ	Obrázok
CZ 82	Česko-Slovensko	samonabíjacia pištoľ	štandardná osobná zbraň, Pohotovostná motorizovaná jednotka používaná slovenskou políciou do roku 2016
CZ 75	Česko-Slovensko / Česko	samonabíjacia pištoľ	Zásahová jednotka ÚHCP
Glock 17	Rakúsko	samonabíjacia pištoľ	Útvar osobitného určenia, Odbor špeciálnej ochrany, Zásahová skupina ÚBOK, Zásahová jednotka ÚHCP
SIG Sauer P226	Švajčiarsko	samonabíjacia pištoľ	Útvar osobitného určenia
FN Five-seven	Belgicko	samonabíjacia pištoľ	Útvar osobitného určenia
Winchester Defender 1300	Spojené štáty americké	pumpovacia brokovnica	Útvar osobitného určenia, štandardná brokovnica
Benelli Nova M3	Taliansko	pumpovacia brokovnica	Útvar osobitného určenia
Benelli M4 Super 90	Taliansko	poloautomatická brokovnica	Zásahová skupina ÚBOK, Odbor špeciálnej ochrany
Samopal vzor 61	Česko-Slovensko	samopal	Pohotovostná motorizovaná jednotka, Zásahová jednotka ÚHCP, štandardný samopal
Heckler & Koch MP5A5	Nemecko	samopal	Útvar osobitného určenia, Zásahová skupina ÚBOK, Odbor špeciálnej ochrany
Heckler & Koch MP5SD	Nemecko	samopal	Útvar osobitného určenia
Heckler & Koch MP5K-PDW	Nemecko	samopal (osobná obranná zbraň)	Útvar osobitného určenia, Zásahová skupina ÚBOK, Odbor špeciálnej ochrany
FN P90	Belgicko	samopal (osobná obranná zbraň)	Útvar osobitného určenia
Samopal vzor 58V (modernizovaná verzia)	/ Česko-Slovensko / Slovensko	útočná puška	Útvar osobitného určenia, Zásahová skupina ÚBOK, Pohotovostná motorizovaná jednotka, Zásahová jednotka ÚHCP, štandardná puška
Heckler & Koch G36 (s granátometom AG36)	Nemecko	útočná puška	Útvar osobitného určenia
FN F2000 (s granátometom EGLM)	Belgicko	útočná puška	Útvar osobitného určenia
SIG Sauer 551 SWAT	Švajčiarsko	útočná puška	Útvar osobitného určenia
SIG Sauer 3000	/ Švajčiarsko / Nemecko	ostreľovačská puška	Útvar osobitného určenia
Heckler & Koch GP69	Nemecko	granátomet	Útvar osobitného určenia

Poznámky

1. ↑ Do 31. decembra 1992 Slovenskej republiky ako členského štátu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (pozri Slovenská republika rokov 1990 – 1992) a od 1. januára 1993 ako samostatného, zvrchovaného štátu (pozri Slovensko).

Referencie

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• železničná polícia

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Policajný zbor

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Etický kódex príslušníka Policajného zboru
• Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - polícia
• Pfotos Útvar osobitného určenia (UOU)