Typický pracovný postup pri vedeckom publikovaní. Preprint - postprint a publikovaný článok.

Preprint je vo vedeckej komunikácii rukopis vedeckého článku, ktorý bol zverejnený pred podaním na redakčné posúdenie, ale ešte neprešiel recenzným hodnotením časopisu.^[1] Z preprintu spravidla časom vznikne po úspešnom recenznom konaní a akceptovaní vydavateľom klasický vedecký článok či iná recenzovaná vedecká publikácia.

Vo vedeckej komunite sa za zdroj informácií spravidla považujú hlavne publikované príspevky - vedecké články, príspevky v zborníkoch, kapitoly v monografiách alebo monografie. Rukopisy vedeckých prác prechádzajú prísnym recenzným posúdením viacerými recenzentmi a v prípade akceptovania sú graficky spracované vydavateľom. Uverejnenie príspevkov však práve preto býva časovo náročné. Od podania do finálneho vypublikovania príspevku uplynie nezriedka viac než rok.^[2] V niektorých prípadoch však potreba rýchlej komunikácie výsledkov dôležitá a pre vedcov je rýchle šírenie informácií v mnohých vedných odboroch kľúčové.^[3]

Vedci pôvodne rozširovali svoje rukopisy rôznym spôsobom, často fyzickými kópiami (tzv. separátmi).^[4] Šírenie vedeckých informácií v období rozšírenia počítačov a internetu nebolo celkom uspokojivé, vzhľadom na to, že veľké vydavateľstvá, ktoré vlastnia väčšinu z najvýznamnejších a najprestížnejších časopisov neumožňovali autorom voľne rozširovať elektronické kópie. Vydavateľstvá totiž umožňujú publikovať vedecké články autorom zadarmo, avšak vedecké časopisy sú distribuované za vysoké poplatky. Voľným šírením článkov by sa pripravovali o zisky. Autori však mohli voľne šíriť rukopisy, ktoré zaslali do redakcie, teda preprinty. Ako aj akceptované rukopisy - tzv. postprinty alebo e-printy, ktoré prešli recenziou, ale nemajú formu redakčne spracovaného článku. Takto môžu byť distribuované texty, ktoré ešte neboli redakčne spracované (zalomené a upravené do časopisového formátu), ako aj texty, ktoré už boli vydané ale vzhľadom na politiku vydavateľa, nemohli byť v tejto forme voľne šírené. Preprinty a postprinty sú preto jedným z pilierov otvoreného prístupu - jeho tzv. zelenej cesty.

Preprinty predstavujú výsledky ukončeného výskumu, avšak nepredstavujú dokončený vedecký článok, ktorý prešiel procedúrou hodnotenia (peer review).^[3] Recenzie však neraz odhalia chyby, ktoré autori vo svojom pôvodnom texte (preprinte) musia pred publikáciou opraviť. Výsledky publikované v preprintoch je preto nutné brať s určitou mierou zdržanlivosti. Ich informačnú hodnotu nemožno celkom znevažovať, avšak je korektné ich evidovať ako orientačné informácie, ktorých konečnú platnosť potvrdia recenzované publikácie.

V roku 1991 vznikol prvý preprintový server rXiv.org.^[5] Spočiatku akceptoval hlavne práce z fyziky a matematiky, ale čoskoro sa jeho záber rozšíril na ďalšie vedné odbory. Preprintové servery uľahčili šírenie vedeckých informácií. Napríklad tým, že poskytujú DOI a tak umožňujú autorom odkazovať na perzistentné verzie preprintov, ktoré je následne možné citovať. Publikovanie preprintu tak môže v niektorých prípadoch pomôcť autorom získať prvenstvo pri zverejnení vedeckého objavu.^[6] Je však nutné dodať, že z hľadiska vykazovania výstupov vedeckej práce pre potreby kariérneho postupu vedca, či udeľovania grantov, nie sú preprinty evidované ani nijak zohľadňované.^[7] Preto pokiaľ ich pokračovaním nie je recenzovaná vedecká publikácia, nemajú pre autorov na Slovensku veľký praktický význam.

Potreba urýchleného informovania odbornej aj širokej verejnosti o najnovších poznatkoch sa znásobila počas pandémie ochorenia Covid-19 v rokoch 2019 - 2021, kedy preprinty napriek svojim nedokonalostiam prispeli k rýchlejšej informovanosti o ochorení a jeho liečbe.

Od roku 2022 ich začala preprinty publikované v repozitároch arXiv, bioRxiv, medRxiv a ChemRxiv, kvôli narastajúcemu významu pokrývať aj jedna z najväčších databáz vedeckých publikácií Scopus.^[8]

Referencie