Preseľany
obec
Kostol svätej Alžbety
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Región	Tríbečsko-Inovecký
Nadmorská výška	115 m n. m.
Súradnice	48°27′04″S 18°06′00″V / 48,450978°S 18,100047°V / 48.450978; 18.100047
Rozloha	11,9 km² (1 190 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 524 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	128,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1280
Starosta	Daniel Šiška[3] (nezávislý)
PSČ	956 12
ŠÚJ	505404
EČV (do r. 2022)	TO
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa obecného úradu	Preseľany 77
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	038/531 52 25
Fax	038/531 51 01
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Preseľany
Webová stránka: obecpreselany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Preseľany sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany.

Narodil sa tu Ing. arch. Štefan Belohradský slovenský sochár a architekt.

V roku 1940 v Preseľanoch žilo 1 570 obyvateľov. K 31. 12. 2015 ich v obci žije 1 473. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety z roku 1322 a kaplnka sv. Anny z roku 1804.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1280. Obec dostala mestské výsady v roku 1646. Patrila Nitrianskemu hradu a neskôr rodine Ludanickovcov.

Vo farskej matrike sa uvádza že v šestnástom storočí v obci zúril mor. V Štatútoch Ostrihomskej kapituly v roku 1397 sa prvý raz spomína kostol svätej Alžbety Uhorskej. V Oláhovej vizitácii z roku 1562 sa spomína už aj fara a farár Jakub. Obec trpela počas stavovských povstaní a tiež aj v čase tureckých nájazdov na Ponitrie. Cestu na Hornú Nitru strážili už v dávnejších časoch križiaci. Ľudia žili v zemi vykopaných katakombách, ktoré boli pomerne rozsiahle, keďže tam schovávali aj úrodu.

Dňa 7. mája 1682, keď Turci spolu s Tökoliovcami tiahli na Viedeň prepadlo obec vojsko a vyrabovalo aj kostol. Popravili pred kostolom okrem bohoslužbukonajúceho kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého kláštora aj deti, ktoré pri bohoslužbe miništrovali. Farská kronika spomína Petroviča. V čase potlačenia Rákociovského povstania v bitke pri Trenčíne 3. augusta 1708 sa neďaleko Preselian vzdal jeden z Rákociho povstaleckých veliteľov Ladislav Očkaj. Dňa 28. augusta 1708 sa nechal obkľúčiť pálffiovským vojskom a spolu s celým plukom prešiel k Pálffimu a neskôr v septembri zložil sľub cisárovi Leopoldovi. V chotári obce Preseľany sa dňa 29. augusta 1708 odohrala veľká bitka medzi kurucmi a labancami. Jedna strana vojska bola usadená v lokalite Tábor pri Belinciach a druhá cisárska armáda táborila pri Preseľanoch. V tejto bitke padlo približne 3000 vojakov, ktorých pochovali priamo na vojnovom poli. I. V rokoch 1825 – 1848 v Preseľanoch pôsobil kňaz Matej Bazalica. Bol známy pomológ – ovocinár uznávaný aj za hranicami Monarchie. V obci bola známa tehelňa, ktorá zamestnávala veľa obyvateľov Preselian, aj širšieho okolia. Obec vlastnila aj mlyn.

Názov

Najstarší názov obce bol: Peresteran v slovenskom znení Peresterany alebo Presterany. V kanonickej vizitácii z roku 1562 sa spomína názov Perezlen. Neskoršie z toho vzniklo pomaďarčené Nyitrapereslény. Obyvatelia názov skomolili na Preszirani. Podľa inej verzie je pôvodný názov obce odvodený od slova praslica lebo obyvatelia sa zaoberali pestovaním a ručným spracovaním ľanu a konopí.

Referencie

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.