Projekcia je v psychológii obranný mechanizmus pri ktorom sa ľudské ego chráni proti nechceným impulzom či charakteristikám (pozitívnym aj negatívnym) popieraním ich existencie v sebe samom, zatiaľ čo ich prisudzuje iným.^[1] Napríklad osoba, ktorá je často hrubá, môže často obviňovať iných ľudí z hrubosti. Patrí sem aj presun viny.

Mechanizmus projekcie čiastočne objasňuje pokrytectvo. Pokrytec pripisuje iným vlastné zámery, želania, protirečiace jeho morálnemu vedomiu.

Špecifickou formou projekcie je odreagovanie.

• Obviňovanie obete: Obeť činov niekoho iného alebo nešťastia môže byť podrobená kritike, pri teorizovaní že obeť môže byť vinná tým, že vyvolala nepriateľské činy inej osoby.^[2]
• Projekcia partnerskej viny: Vlastné myšlienky na neveru partnerovi či partnerke môžu byť podvedome projektované v sebaobrane na daného partnera či partnerku tak, aby pocity emociálnej viny spojené s týmito myšlienkami mohli byť popreté alebo v procese popierania otočené na obvinenie daného partnera či partnerky.^[3]
• Šikanovanie: Ten, kto šikanuje môže projektovať jeho/jej vlastné pocity zraniteľnosti na cieľ ich šikany. Napriek faktu, že ponižujúce aktivity šikanujúcej osoby sú mierené na obeť šikany, skutočný zdroj tejto negativity je takmer vždy v osobných pocitoch emočnej neistoty alebo zraniteľnosti šikanujúcej osoby.^[4] Takéto agresívne projekcie prenesených negatívnych emocií sa môžu vyskytovať kdekoľvek, od mikro-úrovne medziľudských vzťahov, až po makro-úroveň medzinárodnej politiky, či dokonca medzinárodných ozbrojených konfliktov.^[5]
• Všeobecná projekcia viny: Projekcia silného svedomia^[6] je ďalšou formou obrany, ktorá môže byť spojená s vytváraním krivých obvinení, osobných alebo politických.^[5]
• Projekcia nádeje: Pri terapii môže pacient občas projektovať svoje nádejné pocity na terapeuta/terapeutku.^[7]

1. ↑ Sigmund Freud, Case Histories II (PFL 9) p. 132
2. ↑ The Pursuit of Health, June Bingham & Norman Tamarkin, M.D., Walker Press.
3. ↑ Sigmund Freud, On Psychopathology (Middlesex 1987) p. 198.
4. ↑ Paul Gilbert, Overcoming Depression (1999) pp. 185–86.
5. ↑ ^{a b} Carl G. Jung ed., Man and his Symbols (London 1978) pp. 181–82.
6. ↑ Patrick Casement, Further Learning from the Patient (1990) p. 142.
7. ↑ Patrick Casement, Further Learning from the Patient (1990) p. 122.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.