Protesty v Kazachstane v roku 2022
Protest v meste Aktobe
Dátum	2. januára 2022 – 11. januára 2022
Miesto	Kazachstan
Príčina	zvýšenie cien stlačeného zemného plynu (LPG)
Strany
protestujúci Vláda Kazašskej republiky kazašské bezpečnostné zložky Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti
Lídri
bez jednotného velenia Kasym-Žomart Tokajev Askar Mamin Alichan Smailov Nursultan Nazarbajev
Štatistika
164 mŕtvych
3500+ zranených
5000+ zadržaných[1]

Protesty v Kazachstane vypukli 2. januára 2022 po tom, ako došlo k prudkému nárastu cien skvapalneného ropného plynu (LPG) z 60 tenge (0,12 eura) na 120 (0,24 eura),^[2] ktorý sa v krajine vo veľkom používa ako pohonná látka.^[3] Prvé demonštrácie sa konali v západokazašskom meste Žanaozen v Mangystauskej oblasti,^[4] no rýchlo sa rozšírili po celej krajine, vrátane najväčšieho mesta Alma-Ata a hlavného mesta Nur-Sultan. Úrady už v utorok večer oznámili opätovné zlacnenie cien LPG,^[5] no protesty pokračujú aj naďalej a prerástli vo všeobecnú nespokojnosť proti autoritárskemu režimu v krajine. V stredu 5. januára prišlo v Alma-Ate aj ku prvým veľkým stretom demonštrantov s ozbrojenými zložkami, keď sa polícia pokúsila rozohnať dav slzotvorným plynom a omračujúcimi granátmi.^[5] Protestujúcim sa napriek tomu podarilo vtrhnúť do radnice, niekoľkých ďalších úradov v meste a dokonca obsadiť miestne letisko.^[6][7] Demonštrácie na viacerých miestach prerástli do nepokojov a násilností, podľa polície v Alma-Ate bolo podpálených viac ako 150 vozidiel polície a zdravotnej služby a poškodených bolo niekoľko stoviek obchodných, kancelárskych a stravovacích priestorov. Zranenia utrpelo podľa polície len v Alma-Ate približne 500 ľudí.^[7] V celej krajine došlo podľa stránky Netblocks.org k výpadku internetu.^[8]

Prezident Kasym-Žomart Tokajev v reakcii na protesty vyhlásil 5. januára výnimočný stav v Mangystauskej oblasti a v Alma-Ate,^[6] ale neskôr ho rozšíril na celé územie Kazachstanu. Pre upokojenie situácie odvolal úradujúcu vláda Askara Mamina a exprezident Nazarbajev odišiel z funkcie predsedu bezpečnostnej rady.^[2] Tokajev však demonštrantov označil za „teroristov vycvičených v zahraničí"^[9] a obrátil sa na krajiny Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), vojenskej aliancie vedenej Ruskom, s prosbou o poskytnutie vojenskej pomoci na „prekonanie teroristickej hrozby“.^[10] 6. januára ODKB ústami arménskeho premiéra Nikola Pašinjana oznámila, že do Kazachstanu vyšle mierové sily.^[10] Tie začali v piatok 7. januára prichádzať do krajiny, celkovo ich prišlo viac ako 3000.^[9]

Ministerstvo vnútra informovalo, že do piatku 7. januára bolo zadržaných celkovo 3000 ľudí, 26 ľudí bolo „zlikvidovaných“ a 18 zranených. Na strane bezpečnostných zložiek prišlo k 18 úmrtiam príslušníkov a 748 zraneniam.^[11] Prezident v prejave vyhlásil, že sa „viac-menej“ podarilo obnoviť poriadok po celej krajine, no na niektorých miestach stále pokračujú „protiteroristické akcie“. Zároveň dal policajtom povolenie strieľať ostrými nábojmi bez varovania.^[12]

V ďalších dňoch protesty začali postupne utíchať. Jednotky ODKB, ktoré okrem Ruska pochádzajú z Bieloruska, Arménska, Kirgizska a Tadžikistanu podľa informácií kazašskej služby Rádia Slobodná Európa strážia viaceré kľúčové body v krajine, ako letisko v Alma-Ate, kozmodróm Bajkonur a ďalšie vládne budovy. 9. januára sa rozšíril počet zadržaných na viac ako 5000 a počet mŕtvych na 164.^[13][14] Minister vnútra Erlan Turgumbajev na tlačovej konferencii vyhlásil, že „situácia je stabilizovaná vo všetkých oblastiach krajiny“, avšak „protiteroristická operácia stále pokračuje“.^[15] Menšie protesty sa konali iba na západe krajiny v mestách Žanaozen a Aktau.^[9]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Protesty v Kazachstane v roku 2022