Príleská línia je hlavnou vetvou rodiny Príleských, príslušníci tejto vetvy používali predikát z Prílesa.

Prvým známym členom tejto vetvy a rodiny Príleských bol Ladislav I., ktorý bol v roku 1438 svedkom pri uvádzaní šľachtických rodín do majetkov. Jeho syn Mikuláš bol roku 1468 slúžnym Trenčianskej župy, po Mikulášovi aj syn Juraj a jeho syn Michal a tiež Michalov vnuk Ján II. Jánov syn Mikuláš II. mal s manželkou Katarínou Urbanovskou dvoch synov a dcéru: Michala II., Jána III. a Katarínu. V týchto rokoch nastáva vo vývoji rodu významná zmena, pretože po smrti Mikuláša II. sa rodina so synmi Jánom III. a Michalom II. rozdelila na dve vetvy.

• Ján III. zdedil hodnosť slúžneho Trenčianskej župy a oženil sa s Juditou Husárovou, s ktorou mal dvoch synov a dve dcéry. Syn Mikuláš III. bol v rokoch 1702-1730 kanonikom v Nitre. Druhý syn Pavol I. sa oženil s Katarínou Gozstonyovou. Mali syna Alexeja, ktorý bol zakladateľom vetvy Príleských zo Zemianskeho Podhradia.
• Druhá vetva zostáva naďalej v Prílese. Michal III. mal s Máriou Nevédy troch synov: jezuitu Jána VI., Štefana a Mateja I. Posledný menovaný mal tri deti: Alberta (nitriansky kanonik), Juraja II. a dcéru Julianu. Jurajov syn Gabriel je doložený v Prílese na začiatku 19. storočia, kedy bolo pravdepodobne prestavané rodinné sídlo Príleský kaštieľ na klasicistickú kúriu. V tomto období sa Príleskovci z Prílesa odsťahovali.^[1]