Pyanopsia

Pyanopsia alebo Pyanepsia (starogr. Πυανόψια, Πυανέψια) bola starogrécka slávnosť usporiadavaná v Aténach k pocte Apolónovi.^[1]^[2]

Pyanopsia (doslova „varenie fazule“^[3]) bola aténska slávnosť, ktorá sa slávila na jeseň po zbere úrody, a to 7. pyanepsióna (podľa atického kalendára), pravdepodobne na počesť boha Apolóna Delfinia.^[4] Vedci sa domnievajú, že patrí medzi najstaršie aténske sviatky, siahajúce prinajmenšom do 9. storočia pred Kr., z čias iónskych migrácií z pevniny na ostrovy Egejského mora. Možno od 6. storočia pred Kr. sa aténske rituály Pyanopsie začínajú spájať s príbehmi mýtického hrdinu Thésea (motivácia sa nachádza v potrebe politickej propagandy^[5]).^[6]

Atický červenofigúrový kylix, Théseus zabíja Minotaura v prítomnosti bohyne Atény, maliar Aisón, cca. 420 pred Kr.

Legenda tvrdila, že keď Théseus zabil Minotaura na Kréte a následne so svojim korábom pristál na ostrove Délos, sľúbil Apolónovi, že mu pripraví osobitú obetu, ak dôjde bezpečne domov do Atén (spojenectvo medzi Aténami a ostrovom Délos nadobudlo ďalší rozmer po grécko-perzských vojnách, keď sa Délos stal sídlom délskeho spolku). Keď už konečne pristál na brehoch Atiky (podľa Plutarcha v aténskom prístave Faléron dňa 7. Pyanopsióna^[7]), Théseus a jeho spoločníci zobrali to, čo im zostalo zo zásob a uvarili polievku z fazule (zrejme z bôbu, fazuľa sa do Európy dostala až po objavení Ameriky^[8]), obilia a zeleniny a obetovali ju Apolónovi ešte predtým, než sa o ňu podelili medzi sebou (svojím obsahom to bol zrejme podobný pokrm ako thargélos v Thargélii^[9]). Príbeh hovoriaci o tom, ako Théseus obetoval ostatok svojich zásob jedla Apolónovi, môže odrážať stúpajúcu popularitu mýtov o Théseovi, ktorý sa v Aténach objavil počas poslednej štvrtiny 6. a začiatku 5. stor. pred Kr. Moderné štúdie meniacej sa ikonografie v atickej vázovej maľbe ukazujú, že záujem o Thésea náhle zosilnel počas vlád Peisistrata a Kleisthena.^[10] Pre Aténčanov bol v tomto období rovnako pôsobivým aj príbeh o tom, že Théseus bol prvým aténskym vodcom, ktorý zjednotil celú Atiku do jedného politického spoločenstva (oslava tohto zjednotenia sa konala počas slávnosti Synoikia^[11]).^[10]

Ďalšou dôležitou črtou slávnosti Pyanopsia bolo obetovanie posvätnej olivovej ratolesti, eiresióné, Apolónovi.^[10] Podobne ako pri Proérosii bol aj tento rituál spojený etiologicky s dávnym hladomorom (alebo morom), ktorý bol odvrátený obetovaním tejto ratolesti. Eiresióné (z eiros, vlna^[3]) bola ratolesť z olivy prepletená farebnou vlnou, z ktorej viseli rôzne plodiny, ovocie či hotové potravináske produkty (napr. nádobky s vínom, medom alebo olejom,^[3] rozmanitosť produktov symbolizovala hojnosť a základné potreby ľudskej výživy^[9]).^[12] Chlapci nosili tieto ozdobené ratolesti po meste a spievali piesne, často sa zastavovali pri domoch, aby prosili o darčeky. Ratolesti eiresióné, symboly úrodnosti a hojnosti, sa považovali za požehnanie od boha a Aténčania si ich preto radi vešali nad dvere svojich domovov. Keď sa slávnostný sprievod skončil, mladíci položili jednu eiresióné k dverám Apolónovho chrámu.^[10] Plutarchos zaznamenal jednu z piesní (básní), ktorú mladíci na slávnosti spievali Apolónovi (zloženú v daktylskom hexametri^[13]):

εἰρεσιώνη σῦκα φέρει καὶ πίονας ἄρτους
καὶ μέλι ἐν κοτύλῃ καὶ ἔλαιον ἀποψήσασθαι
καὶ κύλικ᾽ εὔζωρον, ὡς ἂν μεθύουσα καθεύδῃ

preklad: eiresióné nám prináša figy a bohatý chlieb
a med v kotylé a olivový olej na natretie
a kylix s nemiešaným vínom, aby človek mohol spať sladko

- text v starogréčtine ^[14]^[13]^[15]

Starogrécke literárne zdroje, najmä z komédií, uvádzajú, že v 5. stor. pred Kr. boli sviatočné aktivity mládeže počas tohto sviatku Aténčanom mimoriadne príťažlivé. Hoci Apolón nie je v mytológii považovaný za božstvo, ktoré by sa príliš zaujímalo o úrodnosť pôdy, zvyky v tento sviatok jasne naznačujú, že ho v Atike spájali i s poľnohospodárstvom. Strukoviny a zrná, ktoré tvorili varené jedlo Thésea, boli väčšinou tie semená, ktoré sa čoskoro zasiali ako oziminy. Aténčania uctievaním Apolóna ďakovali za hojnosť súčasnej úrody symbolizovanej plodinami na eiresióné a tešili sa na budúcu dobrú úrodu. Obetovaním časti úrody, strukovín a obilnín Apolónovi potvrdili svoj pokračujúci vzťah s bohom, ktorý kedysi pomohol aj ich hrdinovi Théseovi.^[16]

Referencie a bibliografia

↑ Erika Simon. Festivals of Attica. Madison : Univ of Wisconsin Press, 2002. ISBN 978-02-9909-184-2. S. 76.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
↑ ^a ^b ^c J.W. Roberts. City of Sokrates. London : Routledge, 2002. ISBN 978-11-3470-480-4. S. 105.
↑ Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 103.
↑ Claude Calame. The Craft of Poetic Speech in Ancient Greece. Ithaca : Cornell University Press, 1995. ISBN 978-08-0148-022-5. S. 190.
↑ Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 180.
↑ Jennifer Larson. Understanding Greek Religion. London : Routledge, 2016. ISBN 978-13-1729-674-4. S. 215.
↑ Rastislava Stoličná-Mikolajová. Jedlo ako kľúč ku kultúre. Martin : Matica slovenská, 2004. ISBN 978-80-7090-765-8. S. 56.
↑ ^a ^b Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 104.
↑ ^a ^b ^c ^d Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 181.
↑ Erik Hallagher, Jesper Tae Jensen. Proceedings of the Danish Institute at Athens V. Aarhus : Aarhus University Press, 2007. ISBN 978-87-7288-725-8. S. 134.
↑ Jane Ellen Harrison. Prolegomena to the Study of Greek Religion. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-746-7. S. 80.
↑ ^a ^b Christopher Athanasious Faraone. Hexametrical Genres from Homer to Theocritus. Oxford : Oxford University Press, 2021. ISBN 978-01-9755-299-5. S. 44.
↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Theseus, 22, 7.
↑ Robert Parker. Polytheism and Society at Athens. Oxford : OUP Oxford, 2005. ISBN 978-01-9153-452-2. S. 205.
↑ Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 182.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:76-1] Erika Simon. Festivals of Attica. Madison : Univ of Wisconsin Press, 2002. ISBN 978-02-9909-184-2. S. 76.

[:366-2] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.

[:105-3] J.W. Roberts. City of Sokrates. London : Routledge, 2002. ISBN 978-11-3470-480-4. S. 105.

[:103-4] Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 103.

[:190-5] Claude Calame. The Craft of Poetic Speech in Ancient Greece. Ithaca : Cornell University Press, 1995. ISBN 978-08-0148-022-5. S. 190.

[:180-6] Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 180.

[:215-7] Jennifer Larson. Understanding Greek Religion. London : Routledge, 2016. ISBN 978-13-1729-674-4. S. 215.

[:56-8] Rastislava Stoličná-Mikolajová. Jedlo ako kľúč ku kultúre. Martin : Matica slovenská, 2004. ISBN 978-80-7090-765-8. S. 56.

[:104-9] Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 104.

[:181-10] Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 181.

[:134-11] Erik Hallagher, Jesper Tae Jensen. Proceedings of the Danish Institute at Athens V. Aarhus : Aarhus University Press, 2007. ISBN 978-87-7288-725-8. S. 134.

[:80-12] Jane Ellen Harrison. Prolegomena to the Study of Greek Religion. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-746-7. S. 80.

[:44-13] Christopher Athanasious Faraone. Hexametrical Genres from Homer to Theocritus. Oxford : Oxford University Press, 2021. ISBN 978-01-9755-299-5. S. 44.

[14] Plutarchos, Bioi paralléloi, Theseus, 22, 7.

[:205-15] Robert Parker. Polytheism and Society at Athens. Oxford : OUP Oxford, 2005. ISBN 978-01-9153-452-2. S. 205.

[:182-16] Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 182.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]