Růžena Svobodová
česká spisovateľka
Rod. meno	Čápová
Narodenie	10. júl 1868 Mikulovice, Česko
Úmrtie	1. január 1920 (51 rokov) Praha, Česko
Národnosť	česká
Zamestnanie	spisovateľ
Odkazy
Commons	Růžena Svobodová
Biografický portál

Růžena Svobodová, rodená Růžena Čápová (* 10. júl 1868, Mikulovice^[1] – † 1. január 1920, Praha) bola česká spisovateľka.

Život

Narodila sa v Mikuloviciach pri Znojme, kde bol otec správcom kláštorného panstva. Čoskoro sa rodina presťahovala do Prahy a ona vyrastala v premonštrátskom kláštore na Strahove, kde otec získal veľký služobný byt. S matkou tu prežívala náboženské obrady, úctu k svätcom a k svätým; otec v nej zase prebúdzal záujem o literatúru. Jeho predčasná smrť, keď mala Růžena, najstaršia z jeho štyroch detí, ešte len dvanásť rokov, premenila celú situáciu rodiny. Doma zavládla autoritatívna matka, byt bol z veľkej časti prenajímaný. Růžena vychodila Vyššiu dievčenskú školu, navštevovala na Smíchove kláštorné penzióny Sacré Coeur, aby sa zdokonalila vo francúzštine. Stala sa domácou učiteľkou.

V roku 1890 sa vydala za básnika F. X. Svobodu v nádeji, že získa spoločenskú nezávislosť. Mala svoj salón, ktorý navštevoval Antonín Sova, Vilém Mrštík, František Václav Krejčí, F. X. Šalda, herečka Hana Kvapilová, z literárno činných žien Božena Benešová a neskôr aj Marie Pujmanová. Zblíženie so Šaldom sa rokom 1893 premenilo na milostný vzťah (Výbor z ich korešpondencie spolu s J. Mourkovou vydal J. Loužil a J. Wagner s názvom Tíživá samota, 1969).

V priebehu prvej svetovej vojny pôsobila v národnom svojpomocnom združení České srdce ako vedúca Detského odboru. Humanitárna práca tohto združenia spočívala v organizovaní pobytu pražských detí na vidieku, kde dostali stravu, zatiaľ čo v hlavnom meste vplyvom vojnových rokov neúmerne trpeli.

Roku 1918 založila časopis Lípa, ktorý sama redigovala.

Pochovaná je na pražskom Slavíne na Vyšehrade.

Dielo

Jej dielo je ovplyvnené impresionizmom. Hlavným hrdinom jej kníh býva žena alebo dieťa. Konanie žien sa v jej dielach stáva prototypom životného postoja, u detí sleduje ich vývoj a pohľad na svet.

Celou svojou osobnou a generačnou skúsenosťou bola Růžena Svobodová vybavená na to, aby nad pravdu „vonkajšiu“ stavala „vnútornú“ pravdu duše, aby sa zúčastnila protirealistického hnutia a s generáciou rokov deväťdesiatych hľadala novú slohovosť. V poviedkach a v románoch o ženách stvorila osobitý typ subjektivizovanej a lyrizovanej prózy. Na rozdiel od mnohých „ženských“ spisovateliek medzi svojimi súčasníkmi, ktoré o ženskej emancipácii beletristicky referovali (Božena Viková-Kunětická a ďalšie), Svobodová dala prahnúcej a mučiacej sa duši modernej ženy slohový výraz.

• Přetížený klas (1896) – raná poviedka portrétujúca dievča, ktoré o sebe prehlasuje, že je „nový zločin, na ktorý ešte nenašli zákon“. Prebudený intelekt a duša totiž zbavili ženu pokory voči mužovi. Olga odmietla všetky partie, ktoré sa jej ponúkajú. Potom vstúpi do kláštora a pri ošetrovaní nákazlivo chorých zomrie. Rozprávačka v prvej osobe, s Olgou sympatizujúca, poznala dievča len z letmých stretnutí – vtedy načúvala jej monológom. A potom už len z kusých informácií iných osôb zisťuje dôsledky zlomeného vzdoru a zmarenej pokory.
• Milenky (1902)
• Pěšinkami srdce (1902)
• Černí myslivci (1908) – deväť príbehov z beskydských lesoch o vášni, ktorá čarovnou mocou spútava dievčatá s tajomným čiernym poľovníkom. Vedie ich z domova na pokraj záhuby, ale napriek všetkému im dáva prežiť šťastie.
• Barvy Jugoslavie : obrazy z cest 1911, Praha: Česká grafická unie, (1920), dostupné online
• Posvátné jaro (1912)
• Hrdinné a bezpomocné dětství (1920)
• Ráj (1920)
• Zahrada irémská – nedokončený román; princezná Isida sa vydá za bohatého kupca s pálenkou, aby finančne zachránila svoju rodinu. Jedinému synovi odmalička vštepuje predsavzatia majetok ďalej nehromadiť, ale rozumne rozdávať. Ako ovdovelá stretne svoju jedinú lásku z mladosti; plánujú zriadiť „nové mesto s tisíckami zlatých stĺpov, nového človeka vyžarujúceho všetko svetlo a všetku silu“.

Referencie

1. ↑ Matriční záznam o narození a křtu

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Růžena Svobodová na českej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Růžena Svobodová